Veľkonočný kvíz: Poznáte sviatky jari? Otestujte sa!
Sviatky jari sú na Slovensku popretkávané kresťanskými aj slovanskými tradíciami. Veľká Noc je najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom, ktorý každý rok oslavujeme v marci alebo apríli. V minulosti žili naši predkovia v súlade s prírodou, ktorá bola nevyhnutnou súčasťou ich prežitia a mnoho rituálov či symbolov sa zachovalo dodnes. Vyznáte sa v zvykoch, ktoré sprevádzajú veľkonočné sviatky? Zistite v našom kvíze.
#1. Podľa čoho sa určuje termín veľkonočných sviatok, keďže každý rok pripadá na iný dátum?
Veľká noc sa podľa kresťanskej cirkvi slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa bola ustanovená na nicejskom koncile v roku 325.
#2. Koľko dní trvá pôst pred Veľkou nocou?
Štyridsať dní pred Veľkonočnou nedeľou sa začína pre kresťanov pôst, ktorý má pripomenúť Ježišových 40 dní strávených na púšti.
#3. Čím je známy Zelený štvrtok okrem jedenia zelených jedál?
Na Zelený štvrtok večer sa poslednýkrát rozozvučia kostolné zvony, ktoré následne stíchnu – zaviažu sa – ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Opäť sa rozoznejú až počas veľkonočnej vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu. Veľkonočná vigília je noc, ktorou sa začína Veľkonočná nedeľa. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi.
#4. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka je:
Veľkonočná nedeľa, teda zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku. Tento deň končí obdobie štyridsaťdňového pôstu.
#5. Akej farby získate vajíčko, ktoré zafarbíte vo vode z červenej kapusty a trošky octu?
Farbenie vajíčok prírodnými surovinami, akými sú šupky z cibule, cvikla či kapusta, je stará tradícia. Rôzne suroviny nám zabezpečia rôzne farby. Sýtu modrú získame tak, že kúsok červenej kapusty nakrájame na pásiky, vložíme do hrnca, zalejeme vodou a varíme približne 30 minút. Na sýty modrotyrkysový efekt do teplej vody pridáme 2 ČL octu, dobre premiešame a vložíme vajíčka. Necháme ich lúhovať podľa toho, ako intenzívny odtieň chceme získať. Ak chceme pastelovejšiu modrú, namiesto octu použijeme sódu bikarbónu.
#6. Bahniatka, ktoré sú symbolom Veľkej noci, sú:
Bahniatko je vŕbový prútik s jahňadami, ktorý sa svätí pri bohoslužbách na Kvetnú nedeľu. Sú to vlastne kvitnúce púčiky rôznych druhov vŕb, ktoré sa objavujú skoro na jar, často ešte pred úplným oteplením. Sú to vlastne mladé kvetenstvá vŕby, ktoré sa neskôr premenia na plne vyvinuté kvety.
Bahniatka sú symbolom života, ktorý sa v prírode prebúdza práve na jar. Bahniatka sa nazývajú aj babušky, baburiatka, baburky či maňušky.
#7. Šibačka a oblievačka na Veľkonočný pondelok je zvyk:
Šibanie a polievanie pochádza z čias starých Slovanov, z predkresťanského obdobia. Slovania robili rituály alebo obrady, ktorými vyháňali zimu a prebúdzali slobodné dievčatá zo zimného spánku.
Šibanie bolo zvykom hlavne na západnom Slovensku. Mladý slobodný muž sa mal prútikom dotknúť tela mladej slobodnej ženy, aby ju prebudil zo zimného spánku. Bol to aj spôsob vyjadrenia náklonnosti. Na východnom Slovensku sa polievali slobodné ženy tzv. živou vodou z potoka, aby sa prebrali zo zimného spánku, oživili, aby boli krásne a zdravé.
#8. Z koľkých prútov sa najčastejšie pletie veľkonočný korbáč?
Na výrobu korbáča sa zvyknú používať prútiky z vŕby košikárskej, bielej alebo z javy. Klasický veľkonočný korbáč je najčastejšie z 8 prútikov. Môžete si ho vyskúšať upliesť podľa návodu. Naši predkovia verili, že pošibanie zelenou vetvičkou zaženie choroby a uchová pevné zdravie.
#9. Ktorý strom zohrával dôležitú úlohu pri vítaní jari, pritiahnutí dobrej energie a vymetaní zlých síl podľa starých pohanských tradícií?
Ľudia si v minulosti na jar zdobili príbytky brezovými prútikmi, aby obnovovali silu a dobrú energiu v domoch. Na vymetanie zlých síl z príbytkov používali metlu vyrobenú z brezových prútov. Z mladej miazgy z brezy sa pripravovala voda a brezové víno k hodovému stolu počas oslavy jarnej rovnodennosti.
Results
