Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii

Zásady správnej ochrany kože pred slnečným žiarením

MUDr. Elena Šustrová, PhD. 29. 07. 2019

Slnečné žiarenie je vlastne elektromagnetické vlnenie. Je jednou zo základných podmienok života na Zemi. Pre človeka je potrebné kvôli syntéze vitamínu D. Priveľa slnečného žiarenia pokožke však krátkodobo, ale najmä dlhodobo škodí. Naša koža má síce vlastné obranné mechanizmy, ktoré do určitej miery môžu jeho negatívnym účinkom čeliť, ale bez náležitej ochrany a dodržiavania určitých zásad si úplne sama neporadí. Povedzme si však viac o podstate slnečného žiarenia a o tom, prečo a ako si chrániť kožu a zachovať ju čo najdlhšie zdravú.

Slnečné žiarenie dopadajúce na zemský povrch obsahuje 3 druhy elektromagnetického žiarenia:

Infračervené žiarenie vníma človek najmä povrchom tela ako pôsobenie tepla. Viditeľné svetlo preniká hlbšie do kože a svalov, spôsobuje lepšie prekrvenie a navodzuje pocit dobrej nálady. UV žiarenie má na človeka pozitívne aj negatívne účinky.

Infračervené žiarenie vníma človek najmä povrchom tela ako pôsobenie tepla. Viditeľné svetlo preniká hlbšie do kože a svalov, spôsobuje lepšie prekrvenie a navodzuje pocit dobrej nálady. UV žiarenie má na človeka pozitívne aj negatívne účinky.

UV žiarenie sa delí na 3 pásma s rôznou vlnovou dĺžkou:

  • UVA – dlhovlnné žiarenie s vlnovou dĺžkou 315 – 400 nm (nanometrov), preniká hlbšie do kože, až na rozhranie zamše a podkožia,
  • UVB – strednovlnné žiarenie s vlnovou dĺžkou 280 – 315 nm, preniká do povrchových vrstiev kože, do pokožky a hornej časti zamše,
  • UVC – krátkovlnné žiarenie s vlnovou dĺžkou 100 – 280 nm.

Všetko UVC žiarenie je absorbované kyslíkom vrchnej stratosféry alebo mezosféry a ozónovou vrstvou. Ozónová vrstva absorbuje aj prevažnú časť UVB žiarenia. UV žiarenie, ktoré dopadá na Zem, je tvorené predovšetkým UVA žiarením (90 – 99 %) a len malou časťou UVB žiarenia (1 – 10 %).

UV index (UVI) je medzinárodná jednotka, ktorá sa používa pri meraní intenzity UV žiarenia vyžarovaného slnkom na určitom mieste v určitom čase.

Intenzitu UV žiarenia ovplyvňujú viaceré faktory:

  • zemepisná šírka,
  • nadmorská výška,
  • výška slnka nad obzorom (mení sa počas dňa aj podľa ročného obdobia),
  • odraz UV žiarenia od zemského povrchu, vody,
  • oblačnosť,
  • koncentrácia atmosférického ozónu.

UVI je súčasťou predpovede počasia, na Slovensku je stanovený na základe meraní v Slovenskom hydrometeorologickom ústave. Najvyššie hodnoty nadobúda na poludnie v lete, keď je slnko najvyššie. Čím bližšie k rovníku, tým je UVI vyšší. Na každých 300 m nadmorskej výšky rastie intenzita UV žiarenia o 4 %. Vo výške 1500 m nad morom je intenzita vyššia o 20 % než pri mori.

Čistý sneh odráža až 80 % UV žiarenia, suchý piesok 15 – 20 %, voda 10 – 30 %. Do hĺbky pol metra pod vodou sa dostáva až 40 % UV žiarenia dopadajúceho na vodnú hladinu. UV žiarenie dopadá na zemský povrch aj pri zamračenej oblohe, jeho intenzita sa znižuje len o 20 – 40 %, pri ľahkej oblačnosti len o 10 % oproti jasnému dňu.

UV žiarenie dopadá na zemský povrch aj pri zamračenej oblohe, jeho intenzita sa znižuje len o 20 – 40 %, pri ľahkej oblačnosti len o 10 % oproti jasnému dňu.

Podľa hodnoty UVI delíme intenzitu UV žiarenia do 5 skupín:

  • 0 – 2 (nízka),
  • 3 – 5 ( stredná),
  • 6 – 7 (vysoká),
  • 8 – 10 (veľmi vysoká),
  • 11+ (extrémna).

Zásady správnej ochrany kože pred slnečným žiarením podľa dermatologičky

Pozitívne účinky UV žiarenia

UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D. Na vytvorenie dostatočného množstva vitamínu D v koži by na jar a v lete malo stačiť slnenie tváre, rúk a ramien v dĺžke 10 minút 3-krát týždenne bez použitia ochranného opaľovacieho krému, ktorý schopnosť pokožky tvoriť vitamín D výrazne znižuje.

Na jeseň či v zime, ale aj napríklad, keď žijete dlhodobo v severských krajinách, schopnosť pokožky tvoriť vitamín D tiež zásadne klesá. Súvisí to s tým, že počas chladnejších ročných období, ako aj v chladnejších zemepisných šírkach dosiahne povrch Zeme menej slnečných lúčov.

Vitamín D pozitívne vplýva na nešpecifickú (všeobecnú) imunitu a využíva sa pri liečbe niektorých kožných ochorení (napr. psoriáza, atopická dermatitída, akné, vitiligo, ekzém).

Na vytvorenie dostatočného množstva vitamínu D v koži by na jar a v lete malo stačiť slnenie tváre, rúk a ramien v dĺžke 10 minút 3-krát týždenne bez použitia ochranného opaľovacieho krému. Na jeseň, v zime či v severských krajinách, schopnosť pokožky tvoriť vitamín D tiež zásadne klesá, keďže povrch Zeme dosiahne menej slnečných lúčov.

Negatívne účinky UV žiarenia

Medzi akútne negatívne účinky patrí spálenie kože, úpal či zápal očných spojoviek. UV žiarenie môže spôsobiť fototoxickú alebo fotoalergickú (vyvolanú slnečným žiarením) reakciu pri užívaní niektorých liekov (tetracyklínové antibiotiká, nesteroidné antiflogistiká a antireumatiká a iné) alebo pri lokálnej aplikácii liekov, kozmetických prípravkov a chemikálií (decht, bergamotový olej či furokumaríny v rastlinách).

UV žiarenie môže vyvolať alebo zhoršiť niektoré ochorenia (napr. lupus erythematodes, porfýriu, svetelnú urtikáriu či rosaceu). Možno povedať, že nežiaduci účinok jednotlivých spálení počas celého života sa kumuluje. Dlhodobé pôsobenie UV žiarenia počas viacerých rokov môže na koži vyvolať chronické zmeny – starnutie kože (tzv. phototoaging), pribúdajú a prehlbujú sa vrásky, vznikajú hnedé škvrny, zhrubnutia a nádory kože (bazocelulárny karcinóm, spinocelulárny karcinóm, malígny melanóm).

Dlhodobé pôsobenie UV žiarenia počas viacerých rokov môže na koži vyvolať chronické zmeny – starnutie kože (tzv. phototoaging), pribúdajú a prehlbujú sa vrásky, vznikajú hnedé škvrny, zhrubnutia a nádory kože.

Kožné fototypy a prirodzená ochrana

Koža má vlastné obranné mechanizmy, ktoré do určitej miery môžu negatívnym účinkom UV žiarenia čeliť. Dôležité je predovšetkým množstvo pigmentu v koži, ktoré určuje farbu kože u jednotlivých typov ľudí, a hrúbka kože. Reakcia na slnenie teda nie je u všetkých ľudí rovnaká.

Podľa tendencie kože k stmavnutiu alebo k začervenaniu – spáleniu je možné ľudí všetkých farieb pleti rozdeliť do 6 skupín kožných fototypov. Zistenie kožného fototypu je dôležité pri výbere vhodného fotoprotektívneho faktora pri slnení.

V našich zemepisných šírkach sa stretávame väčšinou s prvými 4 fototypmi. Najrizikovejšou skupinou pre poškodenie kože UV žiarením sú ľudia s fototypom I, ktorých koža po slnení vždy sčervenie a nikdy nezhnedne.

Reakcia na slnenie nie je u všetkých ľudí rovnaká. Dôležité je predovšetkým množstvo pigmentu v koži, ktoré určuje farbu kože u jednotlivých typov ľudí, a hrúbka kože.

Zásady správnej ochrany kože pred slnečným žiarením podľa dermatologičky

Kožné fototypy

Fototyp Charakteristika Reakcia kože na slnko
I veľmi svetlá koža, ryšavé vlasy, pehy vždy sčervenie, nikdy nepigmentuje
II svetlá koža, svetlé vlasy sčervenie, slabo pigmentuje
III stredne svetlá koža, tmavoplavé až tmavé vlasy sčervenie zriedka, pigmentuje
IV tmavá koža, tmavé vlasy nesčervenie, vždy pigmentuje
V veľmi tmavá koža, čierne vlasy nesčervenie, vždy pigmentuje do tmavohneda
VI ľudia čiernej pokožky nikdy sa nespáli

Ochrana kože

Fotoprotektívne prípravky ochraňujú kožu pred poškodením UV žiarením. Sú vo forme roztokov, olejov, gélov, mliek, krémov, sprejov či tyčiniek na pery. Ich účinnosť vyjadruje faktor slnečnej ochrany – SPF (z anglického „sun protective factor”). Výška faktora označuje, koľkokrát dlhšie môže byť vystavená koža UV žiareniu bez toho, aby sa spálila. Najvyšší SPF je 50+. Vhodnú hodnotu SPF treba vyberať podľa kožného fototypu a UV indexu v aktuálnej lokalite.

Výška faktora označuje, koľkokrát dlhšie môže byť vystavená koža UV žiareniu bez toho, aby sa spálila. Najvyšší SPF je 50+.

Výber vhodného SPF podľa kožného fototypu

UV index Fototyp I a deti Fototyp II Fototyp III Fototyp IV
1 – 3 15 10 6
4 – 6 25 20 15 6
7 – 9 30 25 20 15
10 a viac 50+ 50 30 25

SPF vyjadruje mieru ochrany len pred UVB žiarením. Ak prípravok chráni aj pred UVA žiarením, je na prípravku uvedený symbol UVA v krúžku.

Podľa mechanizmu účinku aktívnej zložky sa fotoprotektívne prípravky rozdeľujú na chemické a fyzikálne. Chemické filtre pohlcujú UV žiarenie, fyzikálne filtre UV žiarenie rozptyľujú a odrážajú. Fyzikálne filtre sa nevstrebávajú do kože, sú vhodné najmä pre deti. Sú však kozmeticky menej prijateľné, pretože tvoria na koži viditeľný biely povlak. Na druhej strane podľa bielej farby vidieť, v akom rozsahu je koža natretá a chránená.

Fyzikálne filtre UV žiarenia tvoria na koži viditeľný biely povlak. Na druhej strane podľa bielej farby vidieť, v akom rozsahu je koža natretá a chránená.

Na dosiahnutie ochrany podľa SPF je potrebné naniesť prípravok na celé telo v dostatočnom množstve (2 mg/cm2), pre priemerného dospelého človeka to je asi 6 – 7 čajových lyžičiek (približne 36 gramov).

Kontaktom s vodou, odevom a potením dochádza k rýchlejšiemu zmývaniu prípravku a koža prestáva byť chránená, ak sa aplikácia prípravku na kožu nezopakuje. Fotoprotektívne prípravky označené ako vodoodolné vydržia 40-minútové máčanie vo vode. Ich účinok treba po 2 – 3 hodinách obnoviť. Dôležité je, že opakovanou aplikáciou na kožu počas dňa ich účinok nepredĺžime, len obnovíme.

Fotoprotektívne prípravky označené ako vodoodolné vydržia 40-minútové máčanie vo vode. Ich účinok treba po 2 – 3 hodinách obnoviť. Dôležité je, že opakovanou aplikáciou na kožu počas dňa ich účinok nepredĺžime, len obnovíme.

Prípravky natierame na kožu aspoň 20 minút pred slnením, aby sa dostatočne vstrebali do kože. Deti do 1 roka by sa priamemu slnku nemali vystavovať vôbec, deti do 2 rokov treba chrániť odevom, klobúčikom alebo šiltovkou, na nekryté časti tela odevom treba aplikovať fotoprotektívne prípravky s fyzikálnym filtrom. Fyzikálne filtre sú vhodné, pretože sa nevstrebávajú do kože a nealergizujú. V čase medzi 11:00 a 15:00 je intenzita UV žiarenia najvyššia, na slnku by sme sa nemali zdržiavať vôbec.

Fyzikálne filtre sú vhodné, pretože sa nevstrebávajú do kože a nealergizujú. V čase medzi 11:00 a 15:00 je intenzita UV žiarenia najvyššia, na slnku by sme sa nemali zdržiavať vôbec. Prípravky natierame na kožu aspoň 20 minút pred slnením, aby sa dostatočne vstrebali do kože.

Na ochranu pred UV žiarením je vhodné využiť tieň (klobúk, šiltovku, slnečné okuliare s UV filtrom, slnečník, stromy, budovy).

Zásady správnej ochrany kože pred slnečným žiarením podľa dermatologičky

Ochrana odevom

Ochrana odevom závisí od farby, materiálu a jeho vlhkosti. Najlepšie chránia suché a tmavé odevy, ktoré pohlcujú viac UV žiarenia aj viditeľného svetla a infračerveného žiarenia, a preto sa viac zahrievajú. Tenké biele a vlhké odevy chránia menej. Najúčinnejšiu ochranu (aj keď menšie pohodlie najmä v lete či vlhku) poskytujú polyesterové materiály, menšiu nylon, vlna a hodváb. Bavlna, viskóza a ľan chránia najmenej.

U pružných látok závisí priepustnosť UV žiarenia od ich natiahnutia. Čím viac je materiál pružnejší, tým viac UV žiarenia prepustí. Vlhkosť môže spôsobiť 30 – 50 % zníženie ochrany.

Niektoré odevy majú od výrobcu deklarovaný tzv. UPF, čiže ochranný UV faktor (z anglického „UV protecting factor”), ktorý udáva, aká časť UV žiarenia (UVA a UVB spolu) odevom prenikne.

Čím vyššie číslo, tým lepšia ochrana. UPF 50 znamená, že látka prepustí len 1/50 UV žiarenia (2 %). Pre porovnanie, obyčajné biele bavlnené tričko má UPF okolo 5, takže prepustí 20 % UV žiarenia. Z prírodných materiálov má v súvislosti s ochranou pred UV výborné vlastnosti tzv. merino vlna. Jej UPF má vždy hodnotu minimálne 25.

Niektoré odevy majú od výrobcu deklarovaný tzv. UPF, čiže ochranný UV faktor, ktorý udáva, aká časť UV žiarenia odevom prenikne. Čím vyššie číslo, tým lepšia ochrana. UPF 50 znamená, že látka prepustí len 1/50 UV žiarenia, čo predstavuje len 2 %. Pre porovnanie, obyčajné biele bavlnené tričko má UPF okolo 5, takže prepustí 20 % UV žiarenia.

Dermatologička Elena Šustrová v rozhovore hovorí, že mať zdravú kožu nemusí byť veda, keď sa pri starostlivosti o ňu vedou riadite

Prípravky po opaľovaní

Dôležité je kožu ošetrovať aj po slnení. Prípravky po opaľovaní majú kožu zotaviť. Jednak ju zvlhčujú a premasťujú, udržiavajú ju vláčnou a vzhľadom na obsah antioxidantov pomáhajú vychytávať v koži voľné kyslíkové radikály.

Ochranu pred slnečným žiarením netreba za žiadnych okolností podceňovať a je nutné jej venovať pozornosť najmä teraz v období dovoleniek a slnečného počasia. Naša koža si totiž „pamätá”, ako sa o ňu počas svojho života staráme.

Sme aj na Instagrame

#zdravie #zdraverecepty #zdravoachutne #pohyb #fitness #vitalita #cestovanie
Ak sú toto aj vaše srdcové instatémy, sledujte nás:

Novinky priamo do vašej schránky

Inšpirujte sa raz týždenne našimi tipmi na zdravší životný štýl. Prinášame praktické rady, ktoré sú v prvom rade kompatibilné s dnešnou dobou.