Zrkadielko, zrkadielko. Tipy, ako sa znovu postaviť na nohy po veľkej zdravotnej kríze alebo zásadnej životnej zmene
Niekedy vám život uštedrí facku v podobe finančnej, rodinnej či zdravotnej krízy a váš svet sa zrazu obráti hore nohami. S talianskym odborníkom na transplantáciu obličiek Giuseppem Remuzzim sme sa rozprávali o prekonávaní kríz a o tom, ako sú presvedčenie, odolnosť a zdravý životný štýl kľúčovými aspektmi zotavenia, ktoré v mnohých prípadoch umožňujú návrat k plnohodnotnému životu.
Je to jedna z tých vecí, na ktoré nechcete ani pomyslieť. Keď sa to stane niekomu, koho poznáte, pocítite hlboký súcit a zároveň pocit viny z úľavy, že sa to nestalo vám. Väčšinu ľudí môže v určitom momente života postihnúť zásadná životná kríza – zdravotná, finančná či rodinná. Keď ide všetko hladko, ani si neuvedomujete, aké máte šťastie. No keď príde kríza, platí, že „čo sa môže pokaziť, to sa pokazí“. Život má totiž vo zvyku uštedriť človeku poriadne silnú ranu. Vo väčšine prípadov však krízu prekonáte. Život po vážnej kríze je však málokedy jednoduchým návratom do normálu.
Čas na zamyslenie
“Rozprávali sme sa s Giuseppem Remuzzim, riaditeľom Inštitútu farmakologického výskumu Mario Negri a jedným z popredných talianskych odborníkov v nefrológii, o tom, čo znamená prejsť vážnou zdravotnou krízou, ako vyzerá cesta k zotaveniu a prečo je dôležité pozrieť sa do zrkadla a mať radi osobu, ktorá sa z neho na vás pozerá.
Ako špecialista na ochorenia obličiek a transplantáciu obličiek Dr. Remuzzi uvádza ako príklad zdravotnej krízy moment, keď sa človek dozvie, že mu zlyhali obličky, a stojí pred voľbou medzi životom na dialýze a transplantáciou. „Život ľudí, ktorí sú na dialýze, je naozaj peklo,“ hovorí nám a dodáva, že rozhodnutie, či podstúpiť transplantáciu, je veľmi osobné. Pacient musí byť pred požiadaním o ňu dôkladne poučený a musí zvážiť potenciálne výhody – výrazné zlepšenie kvality života – a možné nevýhody: potenciálne dlhé čakanie na nájdenie kompatibilného darcu a možnosť, že po transplantácii obličky ju môže telo pacienta odmietnuť, čo znamená odstránenie obličky a opätovné zaradenie do čakacieho zoznamu v nádeji, že bude čoskoro k dispozícii nová oblička. ”
Dôležitosť presvedčenia a osobných zdrojov
Presvedčenie spolu so schopnosťou využívať individuálne osobné zdroje sú kľúčovými faktormi, ktoré ľuďom umožňujú prekonať mnohé životné krízy a pokračovať na ceste k zotaveniu, čo niekedy nie je ľahké. Ako poznamenáva Dr. Remuzzi, v prípade transplantácií budú musieť príjemcovia napríklad čeliť celoživotnej závislosti od liekov. Najskôr je však potrebné definovať, čo sa z pohľadu vedeckého odborníka považuje za „krízu“. V článku „Psychologické stratégie prekonávania životnej krízy jednotlivca v postmodernej praktickej psychológii“ autori poukazujú na to, že „zvyčajne existujú tri typy kríz: neurotická kríza, vývojová kríza a traumatická kríza. Neurotické krízy sú spôsobené vnútornými predispozíciami jednotlivca a súvisia s jeho skúsenosťami. Vývojové krízy (alebo krízy súvisiace s vekom) sa vyskytujú počas prechodu z jedného vývojového obdobia do druhého. Traumatické krízy sa objavujú v reakcii na traumatickú situáciu.“ Autori tvrdia, že väčšina ľudí „sa z krízy dostane vďaka svojim osobným zdrojom“, čo odráža takzvaný „multidimenzionálny model BASIC Ph“. Model zahŕňa šesť kľúčových faktorov, ako sú presvedčenie a hodnoty, komunikácia (ktorá zahŕňa odbornú pomoc psychológov, komunikáciu s blízkymi a sociálne kontakty) a fyzická aktivita, ktoré pomáhajú ľuďom úspešne zvládnuť krízy vrátane tých, ktoré sú spôsobené prírodnými katastrofami, epidémiami a vojnou.
Obrázok prinášajúci nádej
Vráťme sa k príkladu, ktorým sme začali – k vážnej zdravotnej kríze spôsobenej zlyhaním obličiek. Remuzzi tvrdí, že odmena v podobe „nového života“ stojí za vynaložené úsilie. „Keď vidíte človeka, ktorý podstúpil transplantáciu, šesť hodín po operácii vám povie: ‚Chápem, že sa vo mne niečo udialo a už sa cítim lepšie‘. Život človeka sa zmení, žije v stave blízkom eufórii.“ Ako príklad uvádza fotografiu, ktorú vystrihol z čísla časopisu The Lancet, na ktorej je Kelly Perkinsová pri výstupe na vrch Matterhorn vo Švajčiarsku v roku 2003. Na obrázku ju vidíme sústredenú a odhodlanú, ako stúpa k vrcholu. Scéna pôsobí úplne normálne. Perkinsová však nie je bežná žena: pred ôsmimi rokmi podstúpila transplantáciu srdca. „Tento obrázok je pre mňa dokonalým príkladom toho, ako môže transplantácia zmeniť človeku život. Je to zázrak modernej medicíny,“ hovorí Remuzzi. Hoci stále existuje mnoho prípadov, keď liečba a lieky nezaberajú (najhorší scenár) alebo jednoducho nie sú 100 % účinné, táto fotografia Perkinsovej prináša nádej.
Zrkadielko, zrkadielko
Jedným z najdôležitejších ukazovateľov úspešného prekonania životnej krízy alebo ťažkého životného momentu je to, ako sa ľudia po nich vnímajú. A to doslovne. Vráťme sa k otázke liekov po transplantácii. Remuzzi poukazuje na to, ako niektoré lieky, napríklad steroidy, môžu mať devastujúci vplyv na vzhľad pacientov, ktorí pri pohľade do zrkadla nespoznávajú alebo v horšom prípade nenávidia svoju tvár alebo dokonca telo. „Estetický efekt je podľa môjho názoru rovnako dôležitý ako funkčnosť transplantovaného orgánu,“ hovorí odborník a dodáva: „Keď vidíte, že vzhľad človeka začína byť výrazne negatívne ovplyvnený, zamýšľam sa nad tým, či nie je lepšie stratiť orgán a skúsiť to znovu než zmeniť fyzický vzhľad príjemcu.“ Samozrejme, existuje mnoho prípadov, keď sa ľudia po ťažkom životnom momente alebo kríze vidia inak. V štúdii „Zmeny vo vzhľade pri významných záťažových udalostiach“ autori v úvode píšu: „Záťažové životné udalosti môžu vyvolať nespokojnosť s vlastným telom a podnietiť motiváciu k zmene fyzického vzhľadu na zlepšenie sebaobrazu.“ V tomto prípade autori uvádzajú široké spektrum potenciálnych spúšťačov, medzi ktoré patrí napríklad nástup do nového zamestnania, nadviazanie vážneho vzťahu a hospitalizácia blízkeho člena rodiny, partnera alebo priateľa.
Sila odolnosti
“Ľudia nie sú superhrdinovia. Každý človek však má jednu superschopnosť, a tou je odolnosť. Odolnosť je v zásade schopnosť postaviť sa problémom čelom. „Zahŕňa uznanie ťažkostí a zároveň rozvoj mentálnej, emocionálnej a behaviorálnej flexibility, aby sa človek mohol prispôsobiť meniacim sa okolnostiam,“ uvádza Supportive Care, poskytovateľ behaviorálnych zdravotníckych služieb so sídlom v New Jersey. Presnejšie povedané, „nie je to vlastnosť, ktorú ľudia buď majú, alebo nemajú. Je to o správaní, myšlienkach a činoch, ktoré sa môže naučiť a rozvíjať každý,“ uvádza Supportive Care na svojej webovej stránke s odvolaním sa na Americkú psychologickú asociáciu. Odborníci sa zhodujú na tom, že toto je zrejme najdôležitejší faktor, ktorý určuje, ako sa dostaneme zo životnej krízy alebo veľmi náročného momentu. Ale ak odolnosť nie je vrodená, ako si človek môže túto potenciálnu superschopnosť vybudovať a využívať ju na prekonávanie ťažkostí? Podľa výskumu uverejneného v časopise „Journal of Personality and Social Psychology“, citovaného platformou Supportive Care, „odolní ľudia majú tendenciu udržať si pozitívny uhol pohľadu, efektívne regulovať svoje emócie a vnímať neúspechy ako dočasné a konkrétne, nie ako trvalé a všeobecné.“ Inými slovami, na úspešné zotavenie je kľúčové pomáhať ľuďom prekonávajúcim traumu alebo životnú krízu akéhokoľvek druhu nájsť v sebe superschopnosť odolnosti.
Samozrejme, každá kríza je jedinečná a neexistuje univerzálny návod na zvládnutie akéhokoľvek typu osobnej krízy, s ktorou sa človek môže v živote stretnúť. Ale tí, ktorí vážne výzvy úspešne zvládajú, majú často k dispozícii tieto výhody: silnú sociálnu a komunitnú podporu (rodinu, priateľov, ktorí pri nich stoja), ktorá poskytuje záchrannú sieť a môže pomôcť aj s praktickými záležitosťami, ako je pomoc s prípravou jedál a starostlivosťou o deti; odbornú a inštitucionálnu pomoc (napríklad lekári, terapeuti a finanční poradcovia), ktorá môže pomôcť riešiť rôzne otázky súvisiace s prekonávaním krízy, často poskytovaním odborných znalostí a štruktúrovaných postupov, ktoré pomáhajú premeniť krízu na zvládnuteľný proces; silné osobné presvedčenie (vnímanie prekážok ako dočasných a potenciálnych príležitostí na učenie sa) a materiálne zdroje (ktoré nemusia byť k dispozícii všetkým, ale môžu zahŕňať osobné úspory, fond pre núdzové situácie a charitu). ”
Keď sú malé kroky lepšie ako beh
“Ešte predtým, než sa ocitneme v životnej kríze, sa jej môžeme pokúsiť zabrániť. Samozrejme, nie vždy je to možné. Táto myšlienka však potvrdzuje známe príslovie: „Najlepšou liečbou je prevencia“. Zdravý životný štýl je v tejto súvislosti všeobecne považovaný za dôležitý. Tu platia základné princípy, poznamenáva Remuzzi a poukazuje na to, čo by malo byť samozrejmosťou: „Nefajčite, nepijte alkohol – alkohol je karcinogénny – jedzte ovocie a zeleninu, bielkoviny a strukoviny, veľa času venujte chôdzi a pohybu.“ Pohyb je skutočne jednou z najdôležitejších vecí, na ktoré treba pamätať pri zotavovaní sa z vážnej zdravotnej krízy. Podľa výskumu uverejneného v časopise Sciencedirect „sa zistilo, že pacienti na lekárskych, chirurgických a psychiatrických oddeleniach a na jednotkách intenzívnej starostlivosti trávia 88 % až 100 % svojho času v posteli.“ To má škodlivý vplyv na telo. Podľa výskumu „každý deň, keď pacient nechodí, dochádza k poklesu svalovej hmoty o 2 až 5 %. Starší dospelí strácajú vekom svalovú hmotu, ale imobilní starší dospelí strácajú až 10 % svojej svalovej hmoty za 7 dní.“
Ďalšie tipy, ktoré je potrebné mať na pamäti pri zotavovaní sa zo zdravotnej krízy, znejú ako samozrejmosť, ale sú mimoriadne dôležité. Napríklad kalifornské Centrum pre optimálnu liečbu a rekonvalescenciu (CORR) tvrdí, že po návrate z nemocnice je dôležitý oddych, pretože „ak sa vrhnete do bežných činností, váš imunitný systém a telo to nemusia zvládnuť a môžete skončiť späť na nemocničnom lôžku“. Inými slovami, nesnažte sa pokračovať tam, kde ste prestali. „Možno budete pociťovať silnú potrebu dohnať zameškané, ale pomalé tempo je najlepší spôsob, ako nepredĺžiť čas na zotavenie,“ hovorí centrum CORR.
Ďalším dôležitým krokom pri zotavovaní sa zo životnej krízy je vopred si čo najlepšie naplánovať obdobie rekonvalescencie, ak človek vie, čo ho čaká. Napríklad odborníci z Národnej rady pre starnutie (NCOA) poukazujú na to, že strategické plánovanie pred hospitalizáciou môže významne skrátiť dobu rekonvalescencie po návrate domov. Znamená to tiež zobrať do úvahy zdanlivo samozrejmé, no mimoriadne praktické rady, ako je napríklad vopred naplánovať fyzioterapeutické programy pri telesných problémoch a striktne dodržiavať užívanie liekov. Mali by ste sa tiež „opýtať na akékoľvek špeciálne vybavenie, ktoré budete potrebovať doma, kým znovu nadobudnete silu a pohyblivosť“ – napríklad invalidný vozík, palicu, chodítko alebo kyslíkovú fľašu. ”
Nielen „návrat do normálu“, ale aj životný štýl Ikarie
S odvolaním sa na grécky ostrov Ikaria, ktorý je kvôli mimoriadnej dlhovekosti svojich obyvateľov prezývaný aj „ostrov, kde ľudia zabúdajú zomrieť“, Remuzzi zdôrazňuje: „Človek nie je predurčený zomrieť vo veku 70 – 80 rokov, ale ani vo veku 120 rokov. Určite je dôležité dobre žiť, čo si vyžaduje skutočnú, hlbokú zmenu kultúry.“ Presvedčenie, osobné zdroje a odolnosť sú kľúčové faktory, ktoré zabezpečujú nielen úspešné zotavenie po vážnej životnej kríze bez ohľadu na jej povahu, ale môžu tiež prispieť k dlhšiemu a zdravšiemu životu. Na ilustráciu dôležitosti týchto faktorov sa pozrite na ľudí, ktorí prekonali rôzne životné výzvy, či už fyzické, finančné alebo duševné, a dokázali ich premeniť na úspech. Určite ste už počuli o J. K. Rowlingovej, Stephenovi Hawkingovi, Malale Yousafzaiovej a mnohých ďalších. Každý z nich sa na zvládnutie zdanlivo neprekonateľných výziev spoliehal na svoj najväčší osobný zdroj – odolnosť. Keď teda príde kríza, nech už sa týka čohokoľvek, pamätajte na to, že osoba, ktorú vidíte v zrkadle, nie je konečný obraz vás v danom momente – je to pripomienka vašej schopnosti prerásť samých seba. Nie je to osoba, ktorou sa „môžete znova stať“, ale vaše nové „ja“ formované skúsenosťami, vďaka ktorým ste silnejší, múdrejší a schopní zúročiť všetko, čo ste sa naučili.
