Hodiny za volantom? Pozor na to, môže to ovplyvniť vašu schopnosť normálne sa hýbať

Pričasté šoférovanie má svoju odvrátenú stránku. Ak bežný pohyb nahradíme sedením za volantom, môže si to odniesť chrbtica a celý pohybový aparát.

Odviezť sa autom po chlieb a rožky, hoci obchod je vzdialený 400 metrov, už dnes nie je ničím prekvapujúcim. Autá sa stali neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Mnohých už ani nenapadne, že by kratšie úseky prešli po svojich. Veď načo, autom je to predsa pohodlnejšie!

Mnohí z nás sa autom presúva takmer všade. Jazdíme do práce a z práce, po deti do školy, na nákupy a ešte aj na dovolenky vyrážame krútiac volantom. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat je v priemere na tisíc obyvateľov Európy až 472 vozidiel, čiže to vychádza takmer jedno auto na dvoch ľudí. Dôvod je jasný, autá nám uľahčujú život a dokážu ušetriť veľa času.

Toto nie je prirodzené

„Šoférovanie sa stalo pravidelnou súčasťou nášho života. Automobil nám umožňuje premiestniť sa z bodu A do bodu B rýchlo a pohodlne. V aute trávime čoraz viac času. Napríklad vo Veľkej Británii v ňom strávia šoféri až tri hodiny denne,“ objasňuje ortopéd MUDr. Juraj Šeliga.

Kameňom úrazu je však to, že sedenie za volantom nie je pre nás prirodzenou činnosťou. Človek nie je od prírody stavaný, aby presedel celé dni na zadku. Tisícročia sme boli zvyknutí neustále sa hýbať, čomu sa prispôsobila aj naša chrbtica. No autá sa objavili až v 19. storočí, pričom masovo sa rozšírili až v druhej polovici 20. storočia. Z pohľadu evolúcie to nie je dostatočný čas na to, aby sa chrbtica prispôsobila sedavému spôsobu života, aký máme v súčasnosti aj pre automobily.

Stuhnutý za volantom

Dnes už množstvo štúdií prináša detaily, o čo si sedavým spôsobom života koledujeme. A je toho až-až. Nedostatok pohybu zvyšuje riziko srdcových ochorení a má na svedomí aj obezitu alebo cukrovku. Ak sa málo hýbeme, spomalí sa metabolizmus, zhorší sa fungovanie čriev a telo spaľuje oveľa menej energie. „Nadbytočná energia sa ukladá vo forme tukových zásob a tým sa zvyšuje telesná hmotnosť so všetkými negatívami,“ upozorňuje ortopéd.

Okrem toho, ak svaly dostatočne nevyužívame a nie sú v pohybe, nevyžadujú si toľko výživy v podobe cukrov. Inzulín nepresúva glukózu (cukor) z krvi do buniek, a tak zostáva len v krvi. A zrazu máme napísané v zdravotnej karte: cukrovka.

Pričasté sedenie za volantom má aj ďalšie úskalia. Našou imunitou zamáva už len stres, ktorý zažívame, a to nielen v špičke. Sme v napätí a musíme sa sústrediť, pretože auto sa ľahko môže stať vražednou zbraňou, ako upozorňuje nejeden inštruktor v autoškole. Počas šoférovania neraz zažijeme záťaž, s ktorou sa naše telo či psychika snažia vyrovnať aj niekoľko dní.

Samostatnou kategóriou sú pohybové ťažkosti, o ktoré sa nám raz-dva postará náš zvyk odviezť sa všade autom. Podľa odborníkov už viac ako 20 hodín týždenne za volantom zvyšuje riziko porúch pohybového aparátu a rastie riziko problémov s krížmi.

„Nadmerne a dlhodobo pracuje svalstvo, ktoré umožňuje vzpriamenú pozíciu tela a stabilitu pri pohybe. Tým zlyháva jeho funkcia a dochádza k nesprávnemu držaniu tela, zvýšenému napätiu a skráteniu svalstva. Chrbtica nie je uspôsobená na dlhodobé sedenie. Najčastejšie je preťažená krčná a drieková chrbtica,“ vystríha MUDr. Šeliga.

Držanie rúk na volante a dlhé sedenie zaťažuje horné končatiny a aj chrbát. „Dlhodobé držanie volantu môže zároveň spôsobiť zhoršenie cievneho zásobenia horných končatín,“ dopĺňa odborník. Výsledkom je napätie svalov v tejto oblasti. S týmto súvisí aj únava krčných svalov, ktorá je tiež častým spoločníkov vodičov. Dolné končatiny podľa slov ortopéda bývajú zasa preťažené používaním pedálov. Pri dlhých trasách bez adekvátneho pohybu začnú tuhnúť okrem chrbta aj bedrá a sedacie svaly.

Vstávať a cvičiť

Ak nechcete bolestivo zaplatiť za svoju pohodlnosť, jazda autom by nemala byť jediným pohybom, ktorý vykonávate. Mnohým ťažkostiam sa dá predísť, a to veľmi jednoducho – cvičením. Rovnica je totiž jednoduchá:  ochabnuté svalstvo rovná sa bolesť. Je potrebné obohatiť režim o cviky na chrbtové svalstvo a posilnenie celého tzv. jadra (core).

Ako upozorňuje doktor Juraj Šeliga, malo by ísť o pravidelný pohyb s rovnomerným zaťažením svalstva: „Tým sa energetický výdaj výrazne zvýši. Dôjde k udržiavaniu správnych pohybových návykov a dokonca aj posilneniu svalstva. Vhodné sú pohybové aktivity ako chôdza, turistika, plávanie, bicyklovanie a posilňovanie s vlastnou váhou. Kolektívne športy vykonávané v rozumnej miere takisto prospievajú.“ Ďalej odporúča jogu, pilates či rôzne formy silových cvičení.

Aby mal šport želaný efekt, nemali by ste zabúdať na rozcvičku na začiatku a strečing na konci cvičenia. Pohyb by však mal byť podľa jeho slov samozrejmou súčasťou našej každodennosti. Pravidelné prechádzky robia zázraky s naším zdravím a aj náladou. Do práce radšej chodiť na bicykli, namiesto výťahu je lepšie použiť schody, skvelou možnosťou je aj tanec.

Šoférske minimum

Pokiaľ to s vaším časom na cvičenie nevyzerá veľmi ružovo a ste radi, že vďaka autu stíhate ako-tak pracovné povinnosti aj rodinný život, nezabúdajte počas šoférovania na občasné pauzy a fyzickú aktivitu. „Je vhodné urobiť si každé dve hodiny prestávku, či už kvôli konzumácii jedla, niekoľkominútovej prechádzke alebo jednoduchému cvičeniu. Môže to byť séria drepov a výskokov, kľukov v opore o lavičku alebo stenu budovy alebo obyčajné krúženie hornými končatinami. Pomôže to pohybovému aparátu a zároveň zlepší pozornosť pri ďalšom šoférovaní,“ prezrádza tipy odborník.

Ak si to ale pri dlhých trasách nemôžete dovoliť, vyskúšajte jednoduché cvičenie za volantom. Stačí prenášať váhu z jednej strany bedier na druhú, zmeniť pozíciu pri sedení alebo podsadiť panvu. Toto treba opakovať každé dve hodiny.

Dobré je mať prázdne zadné vrecká, peňaženka pod zadkom môže deformovať držanie tela. Pri sedení je najlepšie oprieť sa celou plochou chrbta. Správne si nastavte vzdialenosť sedadla od volantu a pedálov. Ak nemáte túto vzdialenosť vhodne nastavenú, bolesťou sa pripomenú najmä skrátené svalové skupiny ako lýtka a stehná. Vzdialenosť by mala byť nastavená tak, aby ste komfortne vedeli stlačiť pedále v plnej hĺbke, aj keď ste opretí o sedačku.

Keď držíte volant, lakte by ste mali mať mierne pokrčené. Šoférovanie jednou rukou s telom ohnutým na jednu stranu možno pôsobí cool, ale váš chrbát sa vám za to nepoďakuje. Rovnako ani za sedenie, ktoré je už skôr ležaním s natiahnutými rukami na volante. Vzpriamené sedenie možno na niekoho pôsobí, že šofér práve vyšiel z autoškoly, je to však najlepšia možnosť pre vaše zdravie a aj bezpečnosť na cestách.

Dobrým pomocníkom pri častom šoférovaní môže byť aj opierka na odľahčenie šije, ktorá navyše chráni krčnú chrbticu. Vrchol opierky by mal byť približne vo výške ako vaša hlava.

Toto boli aspoň základné veci, vďaka ktorým by ste mohli minimalizovať následky hodín strávených v aute. Ak sa k vám tieto rady dostali neskoro a bolesť je už vaším spolujazdcom, zvážte návštevu odborníka. Najmä v prípade, ak ťažkosti pretrvávajú viac ako štyri dni a dokonca sa zhoršujú.

Ako objasnil ortopéd Juraj Šeliga, súčasťou rehabilitácie je nácvik správneho držania tela, chrbtice, zvýšenie rozsahu v kĺboch a posilnenie svalstva. „Minimálne na úvod je to vhodné absolvovať pod odborným dozorom. Tak sa predíde nesprávnym návykom, ktoré môžu stav naopak zhoršiť. Aplikujú sa aj viaceré typy fyzikálnej liečby, ako je magnetoterapia,  elektroliečba, liečba ultrazvukom, rázovými vlnami alebo laserom. Môže byť aplikovaná aj vodoliečba. Ak je to nevyhnutné, použije sa medikamentózna liečba.“ Ak by nič z toho nepomáhalo, bude vhodné zvážiť, či sa dlhých hodín v aute pre vlastné dobro radšej nevzdať.

Pozor, nehoda!

Či ste víkendový vodič alebo auto je už vaším druhým domovom, treba sa mať na pozore aj pred nehodami, ktoré hrozia na cestách. Za rok 2020 ich na Slovensku bolo až 11 875, z toho až 4301 s doživotnými následkami. Šoférovanie je obzvlášť nebezpečná činnosť, takže hneď ako naštartujete motor, mali by ste byť čo najviac ostražití a sústrediť sa na premávku. Čísla totiž vravia jasne: až 5 % všetkých hospitalizácií u nás súvisí práve s dopravnými nehodami. Najčastejšími obeťami sú muži. A najviac je ohrozená hlava, podľa posledných štatistík si to odniesla až takmer v 30 % prípadov. Nasledovalo poranenie hrudníka a hneď za ním poranenie brucha, drieku, driekovej chrbtice a panvy.

„Najčastejšie ide o drobné poranenia hlavy, trupu a končatín pri náraze v malých rýchlostiach. Tie si väčšinou nevyžadujú špeciálnu liečbu a väčšinou ani hospitalizáciu. Samozrejme, aj pri malom náraze môže nastať otras mozgu, ktorý je vhodné odsledovať v zdravotníckom zariadení minimálne 24 hodín,“ informuje lekár. Ak by však došlo ku krvácaniu do lebečnej dutiny, v hre je aj operačný zákrok.

Pri tupom poranení trupu musia lekári zistiť, či nedošlo k poškodeniu orgánov v hrudníku a v bruchu. Najčastejšie bývajú poškodené pľúca (pomliaždenie), prítomný vzduch alebo krv v hrudnej dutine (pneumothorax alebo hemothorax), poškodenie pečene, sleziny alebo veľkých ciev. „Okrem tupých poranení môžu vzniknúť poranenia, ktoré prenikajú zvonku do vyššie uvedených dutín a sú väčšinou závažnej povahy. Vyžadujú neodkladný operačný výkon, inak by mohli viesť k vážnemu ohrozeniu zdravia a života,“ približuje MUDr. Šeliga.

Pri autonehodách nie sú ničím výnimočným ani zlomeniny. Často si to odnesú dolné a horné končatiny (horný koniec stehennej a ramennej kosti, dolná časť vretennej kosti), panvové kosti a chrbtica. Menej závažné zlomeniny je možné ošetriť aj bez operácie, pri tých vážnejších, špeciálne pri otvorených zlomeninách, sa ide rovno na operačnú sálu. Často však aj po doliečení úrazov a zlomenín môžu pretrvávať dlhodobé ťažkosti, môže prísť k obmedzeniu hybnosti, bolestiam, zdeformovaniu končatín a po úrazovom poškodení kĺbov sa môže vyvíjať poúrazová degenerácia – artróza.

Opäť po svojich?

Dať sa dokopy po ťažkej autonehode si vyžaduje mesiace a niekedy aj viac ako rok. Rehabilitácia môže byť úspešná, ak sa pacient na ňu naozaj sústredí a navštevuje ju pravidelne. Súčasťou je napríklad aj dychová gymnastika a učenie sa, ako opäť správne stáť a chodiť. Ďalej sa posilňuje ochabnuté svalstvo a zväčšuje rozsah pohybu v kĺboch.

„Pri operáciách pre zlomeniny v oblasti chrbtice môže trvať rehabilitácia aj niekoľko mesiacov. Zdravotný stav pacientov niekedy vyžaduje pobyt v lôžkovom rehabilitačnom zariadení v trvaní niekoľkých týždňov. Po operáciách môže byť nevyhnutné fixovať operovanú končatinu v sadre alebo ortéze v rozsahu 4 až 6 týždňov,“ približuje liečbu MUDr. Šeliga.

V prípade, ak ide o staršieho pacienta, dôležitá je aj prevencia preležanín, zápalu pľúc a ďalších pooperačných komplikácií spojených s nedostatočnou pohyblivosťou. Po odstránení fixácie časti tela prichádza na rad rehabilitácia, ktorá trvá 4 až 12 týždňov. No aj po nej si množstvo pacientov so sebou odnáša trvalé následky a niekedy sa ani napriek všetkej snahe nepodarí funkciu končatín úplne obnoviť.