Ako sa chrániť pred dezinformáciami?
Falošná správa (angl. fake news) je informácia, ktorá je nepravdivá a zavádzajúca. Zvyčajne ide o správu či reportáž a týkať sa môže v podstate akejkoľvek témy – financie, politika, ekonomika, kultúra atď. Nájdete ich na internete na rôznych miestach: na webových stránkach, sociálnych sieťach, vo fórach, súkromných skupinách a podobne.
Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu venovanému témam vzdelávania. Poisťovňa Generali v spolupráci s Úniou materských centier zastrešuje jedinečný program Učenie pre život, ktorý je určený znevýhodneným a sociálne slabým rodinám s deťmi vo veku 0 – 6 rokov. Aj vy môžete projekt podporiť a pomôcť v tom, aby sny týchto detí neostali snami.
Dezinformácie alebo fake news: prečo sú falošné správy nebezpečné?
Klebety tu samozrejme boli vždy. Čo sa ale zmenilo je, že neoverené informácie sa dnes veľmi rýchlo šíria prostredníctvom sociálnych sietí. Práve toto predstavuje reálne nebezpečenstvo. Tí, ktorí tvoria obsah falošných správ, to vedia a snažia sa z toho vyťažiť čo najviac.
Autori falošných správ sa snažia ovplyvňovať verejnú mienku v témach týkajúcich sa zdravia, spoločnosti či politiky. Falošné správy sa totiž v niektorých prípadoch môžu stať manipulačným nástrojom. Čerpajú z neoverených zdrojov a dômyselnými spôsobmi vytvárajú falošné fotky a videá.
Autori takýchto správ nie sú však jedinými vinníkmi. Každý, kto informácie tohto typu zdieľa, zároveň prispieva k zvyšovaniu ich vplyvu. Kvôli rozmachu dezinformácií v dôsledku pandémie začali vlády rôznych krajín zamýšľať nad legislatívami, ktorými by rozširovaniu poplašných správ zabránili. Vo Francúzsku bol už v roku 2018 prijatý zákon proti manipulácii informácií, Európska únia zaviedla niekoľko iniciatív na boj proti dezinformáciám a kroky proti falošným správam podnikajú aj sociálne siete a online platformy.
Dezinformácie: ako sa môžete chrániť?
Ak sa chcete vyhnúť falošným správam, skôr než sa podelíte o článok, overte si zdroje a porovnajte si ich. Je to dôležité najmä vtedy, ak informácia pochádza z webovej stránky, ktorú nepoznáte, alebo od autora, ktorý nie je novinár ani odborník v danej problematike.
Ak si chcete overiť, či je informácia, ktorá koluje po internete či sociálnych médiách spoľahlivá, nájdite si informácie o jej autorovi. Pozrite sa, aké je jeho odborné zameranie a o čom v minulosti písal.
Bližšie sa pozrite na stránku, na ktorej je článok zverejnený. Pravopis, dátum publikácie či vzhľad stránky vám pomôžu odhadnúť jej dôveryhodnosť. Chybne upravené fotografie môžu byť tiež známkou falošnej správy. Overiť fotografie vám pomôžu napríklad nástroje ako Google Images.
Falošné správy spoznáte aj podľa titulku. Ak je titulok provokatívny alebo je napísaný veľkými písmenami, článok radšej ani nečítajte. Oplatí sa tiež veriť svojmu inštinktu. Informácie zbierajte na známych spravodajských portáloch a všímajte si, či sú vyjadrenia založené na relevantných faktoch.
Ak teda chcete svoju rodinu ochrániť pred falošnými správami, buďte opatrní, overujte si informácie a poučte aj svoje deti, rodičov a starých rodičov. Nič nie je jednoduchšie, ako uverejniť či zdieľať články na sociálnych médiách. Porozprávajte sa so svojimi deťmi, ako rozlišovať medzi pravdivými a nepravdivými správami. Keď si budú vedomé nástrah, ktoré na ne môžu čakať v online priestore, budú sa vedieť lepšie chrániť. Hlbší pohľad do témy dezinformácií či hoaxov je v slovenskom jazyku dobre spracovaný na portáli Zmudri.sk
