Naše nápady, ako rozhýbať deti aj rodičov
Nedávno sme sa pri večeri s priateľmi rozprávali všeobecne o zdraví. Opäť pri tom padla aj klasická veta: „Veď niektorí osemdesiatnici neboli vegetariáni, jedli snáď úplne všetko a sú tu, živí a relatívne zdraví.” Spoločne sme hľadali odpoveď na otázku, prečo je to tak. Možno si to často neuvedomujeme, ale jedným z dôvodov, ktorým sa my aj naše deti od našich starých rodičov zásadne líšime, je ten, že máme oveľa menej pohybu ako kedysi.
Stále v pohybe
Naši starí rodičia síce jedli všetko, ale to „všetko” bolo prevažne lokálne. Navyše nebolo toľko rôznych druhov potravín a najmä polotovarov. Ľudia trávili omnoho viac času na čerstvom vzduchu, ktorý bol rozhodne čistejší ako ten dnešný a čo je najdôležitejšie, mali POHYB!
Navyše to bol prirodzený pohyb, žiadne neprirodzené preťažovanie sa v posilke. To je podľa nás odpoveď, prečo sú niektorí dnešní 80-roční zdravší ako niektorí 30-nici.
Nechajme deti byť deťmi
Naše deti prirodzene pohyb vyhľadávajú. Naháňajú sa, skáču, lezú a my im na to často hovoríme: „Nelez tam, nebež, neblázni sa, pozor, spadneš!“ a podobné dospelácke frázy. Nuž, ale týmto ich okrádame o ich prirodzenú potrebu hýbať sa! O tú potrebu, ktorá prirodzene pomáha budovať ich imunitu.
Veď my sme tiež liezli po stromoch, a áno, aj sme spadli a odreli si koleno, ale sme tu! Pohyb je pre deti veľmi prirodzený a milujú ho. Preto sme sa naučili v tomto počúvať našu dcérku Zoe. Inak, aj naše bábo Kvido už je omnoho spokojnejšie, keď ideme von na prechádzku a pozoruje stromy. Keď zostaneme doma, býva častejšie nepokojné.
Kam chodíme a ako sa hýbeme my
Medzi najlepšie pohybové aktivity určite patrí návšteva lesa. Tam sa dá všetko – bežať, liezť či šplhať. V okolí Bratislavy sa vďaka Karpatom rozhodne na nedostatok možností vybehnúť kedykoľvek do lesa nikto sťažovať nemôže.
Ďalším našim tipom pre celú rodinu je určite plávanie. Deti väčšinou vodu milujú. Okrem toho je to aj super zdravá aktivita pre naše telo. Keď sme boli minulé leto pri mori, plávali sme ostošesť všetci – Matúš, Zoe a aj ja som si s Kvidom ešte v brušku užívala ten pocit nadľahčenia vo vode.
Od jari až do jesene sa dá zase parádne bicyklovať, čo je opäť zábava a s dobre zvolenými zaujímavými cieľmi výletov aj dobrodružstvo a edukácia pre celú rodinu. A ak v zime nejdete všetci spolu na sánkovačku s takým tým poctivým vyšliapaním si na ozaj „veééľkyýý” kopec, akoby zima ani nebola!
Maličké zmeny, veľké výsledky
Ak máte malé deti, veľkú slobodu pri hýbaní sa prináša „klokanka” na nosenie detí. S ňou viete ísť na turistiku a môžete si pritom užiť prírodu dosýta aj vy.
Najdôležitejšie je však naučiť sa chodiť čo najviac pešo, používať čo najmenej výťah a, naopak, čo najviac schody. Paráda je aj to, ak máte možnosť počas dňa aspoň na chvíľu prejsť do „módu” rýchlej chôdze. Ja to robím kedykoľvek je to možné a Matúš, navyše, ešte aj pravidelne beháva. Hádajte kde? Jasné, že v lese.
Pohyb je skvelá vec, rozprúdi lymfu v tele a naozaj nám pomáha k tomu, aby sa naše telo vedelo samé regenerovať a budovať si imunitu. Tak si na to spomeňte, keď budete najbližšie vidieť vaše deti naháňať sa a mať nutkavú dospelácku potrebu im povedať, aby s tým prestali. Zahryznite si do jazyka a nechajte ich vybehať sa!
Deti totiž ešte dokážu počúvať svoj šiesty zmysel, čo neznamená nič iné ako to, že počúvajú svoje telo, vedia, čo je preň dobré a snažia sa to naučiť aj nás.
