Rozhovor s odborníkmi z Biomedicínskeho centra SAV o dôležitosti žiť aktívny život s dostatkom pohybu aj v zrelšom veku
Stále existuje zaužívaná predstava, že starší ľudia by sa mali v zásade skôr šetriť a radšej oddychovať. Prax aj vedecké poznatky však hovoria niečo celkom iné. Čoraz viac ľudí nielen v zrelom, ale aj v strednom veku trpí najrôznejšími civilizačnými ochoreniami, ktoré spôsobuje práve aj nedostatok pohybu. Vedci z Biomedicínskeho centra SAV realizujú unikátny vedecký projekt, ktorého významnou súčasťou je dlhodobý tréningový program pre seniorov. Seniori dokonca založili občianske združenie Strieborné líšky s cieľom šíriť myšlienku aktívneho životného štýlu aj vo vyššom veku. Seniori pravidelne dlhodobo cvičia pod vedením profesionálnych trénerov v Centre pohybovej aktivity v Biomedicínskom centre SAV v Bratislave. Kratšie (3- až 6-mesačné) tréningové programy sa realizujú v spolupráci s odborníkmi z Fakulty telesnej výchovy a športu UK. Vedci pritom priebežne dlhodobo monitorujú a vyhodnocujú zdravotný stav a kvalitu života seniorov. Okrem benefičných účinkov cvičenia na pamäť či metabolizmus sa vedci zameriavajú aj na mechanizmy a molekuly, ktoré môžu sprostredkovať benefity cvičenia na úrovni mozgu či kostrového svalu. V prvej časti série rozhovorov a článkov k tomuto projektu sme sa s rozprávali s odborníkmi pod vedením doc. MUDr. Barbary Ukropcovej, PhD., o tom, ako projekt vlastne funguje, ako aj o jeho praktickom uplatnení a prínosoch nielen pre zdravie seniorov, ktorí sú do projektu zapojení.
Zľava doprava: MUDr. Martin Schön, PhD., doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., Mgr. Jozef Ukropec, DrSc., Mgr. Lucia Slobodová – výskumný tím z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied
Ako vznikla myšlienka vytvoriť tento výskumný projekt?
Barbara Ukropcová: Na začiatku bol pilotný projekt s trojmesačným aeróbne-silovým tréningom seniorov, po ktorom sme pomocou mnohých vyšetrení zaznamenali množstvo pozitívnych účinkov cvičenia. Seniori zlepšenie sami subjektívne cítili a mnohí chceli jednoznačne v tréningu ďalej pokračovať. My sme zase mali záujem spustiť projekt, ktorý by poukázal na dlhodobú udržateľnosť zdravia a kvality života pravidelne cvičiacich seniorov a umožnil nám sledovať tie faktory, ktoré sa na benefičných účinkoch pravidelného cvičenia podieľajú („elixír zdravia“). S podporou pani riaditeľky Biomedicínskeho centra SAV (BMC SAV) sa nám podarilo premeniť priestory knižnice na modernú telocvičňu, ktorá je základom Centra pohybovej aktivity. Nová telocvičňa slúži aj zamestnancom BMC. Takže odhodlanie a chuť seniorov ďalej pokračovať v cvičení boli dôležitým štartovacím momentom.
Prečo ste si zvolili na výskum práve seniorov? Je to veková skupina, ktorej sa, žiaľ, dnes nedostáva toľko pozornosti a starostlivosti, ako by si zaslúžila.
Lucia Slobodová: Nastúpila som na doktorandské štúdium s témou, ktorá sa venovala vplyvu fyzickej aktivity na kognitívne funkcie. Vieme, že starnutie môže sprevádzať pokles kognitívnych funkcií až vznik tzv. mierneho kognitívneho deficitu, z ktorého sa môže vyvinúť Alzheimerova choroba. Takže bolo prirodzené, že projekt doc. Ukropcovej (ktorý sa uskutočnil v spolupráci s 1. a 2. neurologickou klinikou LFUK a UNB a FTVŠ UK v Bratislave), s cieľom skúmať účinky cvičenia na poruchy pamäte, bol zameraný na staršiu populáciu. Jednoznačne vidíme, že cvičenie má naozaj pozitívny vplyv na pamäť, a to dokonca aj u ľudí, ktorí už nejaký kognitívny deficit majú a nikdy predtým necvičili. Čiže určite má význam začať cvičiť v akomkoľvek veku.
Mgr. Lucia Slobodová, ktorá má v projekte na starosti prácu s trénermi a nastavenie cvičení pre seniorov
Barbara Ukropcová: Druhá vec je, že populácia starne, a práve seniori sa stávajú relatívne veľkou skupinou ľudí, ktorá je zároveň pre trénerov asi najmenej zaujímavá. Medicína sa tiež sústreďuje najmä na liečenie už diagnostikovaných ochorení a prevencia či liečba pomocou modifikácie životného štýlu (výživa, cvičenie, kognitívny tréning) prakticky úplne chýbajú. Čo je, samozrejme, problém. Je určite dobre, že existujú dlhodobé tréningové programy pre seniorov. Sú dôkazom toho, že možno dlhodobo udržať kvalitu života a zlepšiť zdravotný stav a tiež toho, že zmena životného štýlu sa dá uskutočniť v akomkoľvek veku a seniori na Slovensku majú o to skutočný záujem. Možno si vďaka takýmto výsledkom štátne i komerčné zariadenia nájdu priestor a spôsoby, ako podobné programy rozbehnúť napríklad v menej atraktívnych termínoch, kedy je kapacita fitness centier či rehabilitačných oddelení nemocníc nevyužitá. Potrebné sú aj školenia pre trénerov a kontinuálna edukácia lekárov, zameraná na preskripciu pohybovej aktivity, optimálne v kontexte s komplexnou modifikáciou životného štýlu. Spolu s kolegami z Fakulty telesnej výchovy a športu UK sa snažíme upozorňovať na to, že práve seniori predstavujú skupinu ľudí, s ktorou sa dobre pracuje. Sú motivovaní, chcú cvičiť a sú za to skutočne vďační.
Ako vlastne váš výskumný projekt funguje?
Barbara Ukropcová: Najprv sa urobí nábor. Ľudí, ktorí sa chcú zúčastniť, potom pozveme na vstupný pohovor a vyšetrenie, pri ktorom zistíme, aký je ich zdravotný stav a či sú vhodní pre konkrétnu výskumnú tréningovú štúdiu. Potom sa začína celý proces vstupných odberov a vyšetrení vrátane zhodnotenia zdravotného stavu kardiológom, prípadne iným lekárom – špecialistom. Následne dobrovoľníci absolvujú samotný tréningový program, ktorý môže trvať 3 až 6 mesiacov a na záver sa zopakujú rovnaké odbery a vyšetrenia, aby sme videli zmeny a mohli ich vyhodnotiť.
Jadro výskumného tímu – manželia Ukropcovci – doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., a Mgr. Jozef Ukropec, DrSc.
Ako prebieha zber dát a ako sa vyhodnocujú?
Martin Schön: Každá študijná populácia, ktorá podstupuje tréningový program, má svoj špecifický protokol vyšetrení. V prípade dlhodobého sledovania po ukončení klinickej štúdie sa vybrané vyšetrenia v pravidelných intervaloch opakujú, a to u ľudí, ktorí ďalej pravidelne cvičia, tak aj u tých, ktorí už cvičiť prestali.
Sledujete aj vývin špecifických diagnóz, napríklad cukrovky a vplyv pravidelného cvičenia na vývoj určitého ochorenia?
Martin Schön: Určite áno. Vyšetrenia metabolizmu sú základom našich sledovaní a dobrovoľníkom vždy dávame spätnú väzbu, založenú na výsledkoch klinických vyšetrení. Keď sa objaví niečo klinicky relevantné, dozvedia sa o tom. Stáva sa nám to pomerne často. Naposledy pred niekoľkými minútami sme diagnostikovali prediabetes, teda počiatočné štádium cukrovky (diabetu) druhého typu u človeka, ktorý netušil, že sa uňho rozvíja metabolické ochorenie. Čiže áno, ide o individualizované odporúčania vzhľadom na konkrétny zdravotný stav jedinca. V prípadoch, keď je to potrebné, samozrejme, odkážeme dobrovoľníkov na špecialistov.
Barbara Ukropcová: Špecifiká vyšetrení sa viažu na jednotlivé štúdie, zamerané na metabolické ochorenia, kognitívne funkcie/poruchy pamäte či neskorú toxicitu chemoterapie u vybraných onkologických ochorení. Zameriavame sa však predovšetkým na metabolizmus, keďže veľa chronických ochorení (metabolických, onkologických či neurodegeneratívnych, ako je napríklad Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba) súvisí práve s poruchou metabolizmu. Vieme, že dynamika metabolizmu sa v priebehu života mení a vzhľadom na nedostatok pohybu a nadmerný prísun energie z nutrične nevyváženej stravy často vzniká metabolická dysfunkcia. Poruchy metabolizmu pritom priamo ovplyvňujú základné funkcie buniek mnohých orgánov v našom tele a pravidelnou fyzickou aktivitou ich vieme efektívne zlepšiť/upraviť. Batéria vyšetrení zameraných na metabolizmus, telesné zloženie a fyzickú zdatnosť je teda dôležitá prakticky u všetkých dobrovoľníkov našich klinických štúdií.
O aké vyšetrenia vlastne ide?
Martin Schön: Ide o metabolické vyšetrenia, ako je napríklad orálny glukózový tolerančný test, ktorý sa využíva aj v klinickej praxi na diagnostiku cukrovky 2. typu. Okrem toho používame bioimpedanciu na meranie telesného zloženia a robíme množstvo kognitívnych/pamäťových testov, ktoré dnes aplikujeme prakticky pri všetkých študijných populáciách.
Jozef Ukropec: Na meranie bazálneho metabolizmu (pokojového výdaja energie) využívame nepriamu kalorimetriu, pri ktorej sa presne zaznamenáva množstvo spotrebovaného kyslíka a objem uvoľneného oxidu uhličitého. Z rozdielu medzi obsahom dýchacích plynov vo vdychovanom a vydychovanom vzduchu vieme určiť množstvo kyslíka, ktoré v danom okamihu spotrebovali všetky bunky tela a súčasne vidíme, aký objem oxidu uhličitého vytvorili a uvoľnili do prostredia. Okrem informácie o tom, koľko energie naše telo potrebuje, vieme teda pomocou tohto vyšetrenia relatívne presne odhadnúť aj to, aké metabolické substráty (tuky, cukry) pritom využíva.
Barbara Ukropcová: Pri kognitívnych vyšetreniach sledujeme viacero kognitívnych domén (pamäť, pozornosť, časovo-priestorová orientácia) a snažíme sa aplikovať kognitívne testy s ohľadom na špecifickú populáciu. Dôležité sú aj testy fyzickej zdatnosti a svalovej sily, ktoré sa realizujú aj v spolupráci s FTVŠ, tie tiež vyberáme s ohľadom na špecifickú populáciu.
Toto začína byť čoraz relevantnejšie aj pre mladšie vekové skupiny.
Barbara Ukropcová: Hovorí sa, že všetko začína už po 40-ke. Pri vyhodnocovaní dát z dotazníkov pohybovej aktivity sme zistili, že pohybová aktivita v 50-ke môže odzrkadľovať riziko vzniku kognitívnej dysfunkcie v staršom veku. Ani onkologické ochorenia nevznikajú zo dňa na deň, tento proces spravidla trvá roky až dekády. Čiže dôležitý je životný štýl v strednom veku. Čím skôr človek začne cvičiť, tým lepšie a takisto platí to, čo spomínala Lucia – že nikdy nie je neskoro začať.
Tréning seniorov OZ Strieborné líšky
Kde v praxi by sa dali premietnuť konkrétne výsledky výskumu?
Jozef Ukropec: Na začiatku je intervenčná tréningová štúdia, ktorá má veľmi konkrétne vedecké ciele a trvá relatívne krátku dobu. Seniori absolvujú povedzme trojmesačný tréningový program, celá štúdia spolu s vyšetreniami pred a po skončení tréningovej intervencie trvá cca 5 mesiacov. Pri následnom dlhodobom sledovaní aj ďalej monitorujeme vybrané metabolické a antropometrické (telesná hmotnosť, obvod pása, telesné zloženie) parametre, ako aj fyzickú zdatnosť, svalovú silu a kognitívne funkcie, a to aj u ľudí, ktorí ďalej dlhodobo cvičia, ale aj u tých, ktorí už v programe nepokračujú. Výskumné ciele sú v tejto fáze trochu odlišné, ako boli v pôvodnej klinickej štúdii. Dôvod je ten, že v rámci dlhodobého sledovania už zvyčajne nerobíme náročnejšie odbery biologického materiálu a sústredíme sa na fyziologické mechanizmy adaptácie organizmu na cvičenie. Cieľom dlhodobého sledovania účinkov cvičenia je prispieť k vytvoreniu databázy informácií, ktorá by pomohla pri rozhodovacom procese o takých zmenách liečebno-preventívnych postupov, ktoré by považovali cvičenie za „liek“ a umožnili jeho systémové využitie v prevencii a liečbe chronických ochorení. Spolu s ďalšími opatreniami v rámci zlepšenia životného štýlu by to mohlo priniesť zlepšenie kvality života, podporiť zdravé starnutie a viesť aj k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť.
Barbara Ukropcová: Klinické štúdie s cvičením na veľkých skupinách pacientov sa už v zahraničí uskutočnili a predstavujú základ pre „Evidence Based Medicine“, teda medicínu založenú na dôkazoch. Ale keď chceme, aby zareagovala aj slovenská spoločnosť, potrebujeme výskum aj tu u nás. Chceme poukázať na účinnosť pravidelného cvičenia a na dlhodobú udržateľnosť dobrého zdravotného stavu a zdatnosti aj vo vyššom veku. Chceme dokázať aj v našich podmienkach, že je takýto prístup efektívny a ľudia chcú a dokážu dlhodobo cvičiť, zlepšuje to ich zdravotný stav, lepšie sa cítia a dokázateľne to prispieva k udržaniu ich samostatnosti a kvality života. Teší nás aj záujem o organizáciu podobných tréningových programov v iných mestách. Veľmi aktívny je napríklad Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, ktorý tiež spúšťa podobný tréningový program pre seniorov. Naša spolupráca pri realizácii programov, zbieraní a analýze výsledkov môže poskytnúť ešte presvedčivejší dôkazový materiál.
Jozef Ukropec: Regionálne úrady verejného zdravotníctva patria pod ministerstvo zdravotníctva, ktoré nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť za zdravie celej populácie. Takže sme veľmi radi, že máme prvú lastovičku, vďaka ktorej sa postupne potrebné systémové opatrenia môžu dostať k väčšej časti populácie na Slovensku. Takéto aktivity majú potenciál ovplyvniť aj myslenie ľudí vrátane odbornej verejnosti, pomôcť zmeniť štandardy každodennej klinickej praxe, ako aj dostupnosť preventívne-liečebných programov zahŕňajúcich cvičenie pre širší okruh ľudí.
Ide teda o to, aby lekári okrem liekov predpisovali aj pohyb?
Barbara Ukropcová: Áno, ide o individualizovanú preskripciu pohybovej aktivity, teda „cvičenie na predpis“. Oproti špecifickým rehabilitačným cvičeniam je rozdiel v tom, že cieľom je zvýšenie fyzickej zdatnosti a svalovej sily. Dobrou správou je, že v tomto smere cítime posun. Registrujeme záujem jednak zo strany lekárov z klinickej praxe a jednak sa ozýva spoločnosť v zmysle, že odborníci, ktorí zostavujú štandardné terapeutické a preventívne postupy, sa začínajú zaujímať o to, akým spôsobom terapeuticky využiť aj pohybovú aktivitu. Prvým krokom je, že toto uvedomenie sa buduje aj na oficiálnej úrovni. Cieľom je dosiahnuť, aby sa terapia pohybom stala súčasťou systému aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Jozef Ukropec: Ďalším krokom je hľadať spôsoby, ako edukovať lekárov a pacientov. Pacientov, aby mali o programy pohybovej aktivity záujem a lekárov, aby ich odporúčali. V skutočnosti vznik prepojeného, navzájom komunikujúceho systému poskytovania takéhoto typu zdravotnej starostlivosti vyžaduje, aby sme okrem lekárov zaangažovali aj množstvo odborníkov/koučov z nelekárskych odborov. Uvedomujeme si to nielen my, ale aj čoraz viac klinických lekárov, a, samozrejme, tiež naši kolegovia z Fakulty telesnej výchovy a športu UK.
Barbara Ukropcová: Čím viac bude verejnosť počuť a vidieť benefičné účinky pohybovej aktivity na zdravie (Evidence Based Medicine, EBM), tým väčšia je šanca, že sa prebudí širší záujem a časom bude možné vytvoriť taký systém, ktorý bude mať za cieľ zlepšiť zdravie a fyzickú zdatnosť aspoň responzívnej časti obyvateľstva. A tá môže narastať, keď bude takýto pohybovo aktívny životný štýl považovaný za normu, budú ho odporúčať lekári, podporovať infraštruktúra, školy, zamestnávatelia aj médiá.
Bolo by zrejme fajn, ak by cvičenie mohli aspoň čiastočne preplácať aj zdravotné poisťovne…
Barbara Ukropcová: Áno, poisťovne sa postupne tiež aktivujú. Poisťovne sú, samozrejme, limitované tým, čo hovorí zákon a akým spôsobom je nastavený systém zdravotného poistenia. Myslím si, že aktuálne sme ešte relatívne ďaleko od zavedenia takých systémových opatrení, ktoré by zaistili, aby poisťovne reálne prispievali napríklad na vstupné do zdravotným systémom certifikovaného fitness centra, na základe odporúčania lekára.
V konečnom dôsledku by to však bolo dlhodobo lacnejšie…
Barbara Ukropcová: V konečnom dôsledku áno, ale takýchto cost-effectiveness štúdií je u nás podľa všetkého k dispozícii veľmi málo, resp. zrejme žiadne. Okrem toho je potrebné včleniť odporúčania pohybovej aktivity aj do štandardov poskytovania zdravotnej starostlivosti. V tom prípade vzniká reálny predpoklad na zmenu, aj keď je tu ešte stále komplikovaná a náročná implementácia do klinickej praxe.
Aké sú doterajšie výsledky výskumu? Ako cvičenie ovplyvnilo zdravie seniorov?
Barbara Ukropcová: Zaznamenávame zlepšenie pamäte, ale aj zlepšenie metabolizmu a fyzickej zdatnosti vplyvom tréningu. Výsledky našej dlhodobej štúdie (21 mesiacov) poukázali napríklad na zrýchlenie chôdze, čo je u starších ľudí jednoducho merateľný parameter rizika chorobnosti a úmrtnosti.
Lucia Slobodová: Zistili sme, že pravidelná fyzická aktivita okrem maximálnej rýchlosti zvyšuje aj preferovanú rýchlosť chôdze, spontánnu vnútornú motiváciu k intenzívnejšiemu pohybu. Napriek tomu, že maximálna rýchlosť chôdze sa znižovala s vekom, tento vzťah bol pravidelným cvičením výrazne zoslabený. Inými slovami môžeme povedať, že pravidelnou fyzickou aktivitou dokážeme spomaliť fyziologické procesy starnutia a znížiť riziko vzniku ochorení. Každé tri mesiace testujeme motorické funkcie našich seniorov a vidíme, ako sa zlepšujú. Najdôležitejšie však je, že oni necvičia preto, lebo musia, ale preto, že chcú a snažia sa. Sú motivovaní, keďže na sebe cítia pozitívne účinky cvičenia a vedia od nás o jeho konkrétnych benefičných účinkoch. Pravidelná edukácia a poskytovanie individualizovaných informácií o účinkoch pohybovej aktivity/životného štýlu je dôležitou súčasťou našich tréningových programov.
To je zaujímavá vec aj z motivačného pohľadu, keď mi niekto každé tri mesiace odmeria motorické funkcie.
Barbara Ukropcová: Áno a na podobné sledovanie sa dá využiť už existujúci systém, napríklad už spomínaných regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Podobne by sa dal vytvoriť systém koučov, ktorí sa budú aktívne venovať prevencii, so zameraním na edukáciu, motiváciu, ako aj na vytvorenie rutiny so zaradením pohybovej aktivity a s upravením výživy v rámci komplexnej modifikácie životného štýlu. Položme si základnú otázku – ako chceme docieliť, aby sme nemuseli len konštatovať, že je toľko ľudí od svojich 54 – 56 rokov chorých? Lekár to sám v ambulancii nedokáže. Ľudia sa potrebujú naučiť inému životnému štýlu, uvedomiť si dôležitosť odborníkom navrhovaných zmien a previesť nové informácie do svojho každodenného života. A učenie je proces, vyžaduje čas.
Jozef Ukropec: Bude potrebné prepojenie a vzájomná dôvera medzi ambulanciami lekárov a nelekárskymi zariadeniami, ktoré dokážu zabezpečiť adekvátnu „lekárom predpísanú“ dávku pohybovej aktivity. Napríklad neurológovia si jednoznačne uvedomujú, že potrebujú fyzioterapeutov alebo iných odborníkov, ktorí budú cvičiť s pacientami s Parkinsonovou chorobou, pretože to môže pacientom veľmi prospieť, ale systém, ktorý by umožnil napríklad pacientom s Parkinsonovou chorobou pravidelne cvičiť, momentálne neexistuje.
Takže starý model sa musí zmeniť?
Barbara Ukropcová: Áno, ale do toho je potrebné investovať financie, ľudskú energiu a know-how. Keď sa začne celá štruktúra vytvárať, snáď sa nájde dostatok ľudí s nevyhnutnou dávkou schopností, nadšenia a energie aj na Slovensku.
Ako sa bude výskum vyvíjať ďalej?
Barbara Ukropcová: Biomedicínsky výskum je poháňaný poznávaním nových mechanizmov účinkov cvičenia a molekúl, ktoré zabezpečujú adaptáciu na pohyb. Ak hovoríme o translácii/spoločenskej stránke, plánujeme ďalej rozvíjať spoluprácu so Slovenskou obezitologickou asociáciou a Slovenskou diabetologickou spoločnosťou, ktoré sú veľmi naklonené rovnakým cieľom. Ďalej by sme chceli rozvíjať aj spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde sme v rámci spoločného projektu s prof. Megom a doc. Chovancom a v spolupráci s FTVŠ UK vytvorili program pohybovej aktivity pre pacientov vyliečených zo špecifických nádorových ochorení. Dnes už v gescii Fakulty telesnej výchovy a športu (doc. Sedliak, Mgr. Oliva) prebieha priamo na NOÚ v Bratislave individualizovaný tréningový program pre pacientov, ktorí podstupujú chemoterapiu.
Jozef Ukropec: Je nevyhnutné, aby sa vytvorila dostatočne veľká skupina odborníkov, ktorí budú mať spoločný cieľ, so šancou presvedčiť odbornú i laickú verejnosť a vytvoriť funkčný modelový systém, potrebný na implementáciu zmien v širšom spoločenskom kontexte.
MUDr. Martin Schön, PhD., ktorý má vo výskumnom tíme na starosti najmä vyšetrenia a ich vyhodnocovanie
Aké sú hlavné dôvody na to, aby sa aj ľudia v zrelšom veku venovali pohybu? Dajú sa problémy, ktoré nedostatok pohybu a nezdravý životný štýl spôsobujú, zhrnúť do štyroch skupín – kardiovaskulárne problémy, poruchy metabolizmu, onkologické a neurodegeneratívne ochorenia?
Martin Schön: Áno, sú to hlavne tieto štyri, ale určite nie jediné. Patria sem aj niektoré psychiatrické ochorenia vrátane depresie, ako aj ochorenia pohybového aparátu. Keď si vezmeme takú artrózu, tak sa zdá, že ľudia majú reálny problém hýbať sa. Áno, majú, ale keď sa prestanú hýbať, tak sa ich stav určite zázračne nezlepší. Aj pri tejto diagnóze môže pomôcť pohyb správnej intenzity, ktorý zohľadňuje pohybové obmedzenia pacienta, ak je vedený skúseným fyzioterapeutom alebo trénerom.
Vie správny pohyb pomôcť aj pri chorobách ako osteoporóza?
Lucia Slobodová: Áno, takmer každá chronická choroba sa dá spomaliť, zastaviť a dokonca niekedy aj zvrátiť. Najväčšia šanca na zlepšenie zdravotného stavu je, keď začnete aplikovať pohyb v preklinických alebo včasných štádiách ochorenia.
Ako často a intenzívne by sa mali seniori venovať cvičeniu?
Barbara Ukropcová: V každodennom živote by mali chodiť a hýbať sa čo najviac a k tomu treba pridať 30 minút cvičenia, pri ktorom sa človek spotí aspoň 5-krát týždenne, čiže taká aeróbna aspoň stredne intenzívna aktivita. To znamená bicykel, chôdza, beh alebo aj tanec (smiech). Základom je však urobiť aspoň 8- až 10-tisíc krokov denne.
Pozrime sa na opačný extrém, môžu seniori cvičiť priveľa?
Barbara Ukropcová: Určite áno, čokoľvek sa dá prehnať. Aj nadmerná posadnutosť zdravým životným štýlom môže mať negatívne dôsledky. Napríklad nadmerná fyzická záťaž ultramaratóncov môže spôsobiť fibrózu myokardu (pozn. redakcie: ide o zvýšenie pomeru väziva na úkor funkčnej srdcovej svaloviny). Intenzívne cvičenie u seniorov môže byť stresovým stimulom, ktorý zvyšuje aj riziko náhlych príhod. Čiže je veľmi dôležité, aby bolo cvičenie úmerné zdatnosti a schopnostiam jedinca a až potom môžeme postupne zvyšovať náročnosť, a to úmerne zvyšujúcej sa telesnej zdatnosti.
Sú medzi ženami a mužmi v pokročilom veku rozdiely vo fyzickej spôsobilosti?
Barbara Ukropcová: Nie, nie sú. Všimli sme si skôr, že rozdiel je možno z hľadiska preferencie. Možno prekvapujúco veľa žien radšej posilňovalo s činkami, ale neobľubovali koordinačne-aeróbne tréningy pripomínajúce aerobik alebo tanec. 🙂
Prijímate stále nových seniorov do výskumu?
Lucia Slobodová: Podľa toho, ako sme schopní ich zaradiť. Kapacita je obmedzená, celkovo aktuálne trénujeme asi 60 ľudí. Záujemcov je dnes už veľa.
Oni teraz prichádzajú už aj kvôli tomu networkingu medzi nimi samotnými?
Barbara Ukropcová: Áno, my už teraz nemusíme robiť extra nábor – ľudia, ktorí chcú cvičiť, za nami prídu sami. Najväčším problémom je nedostatok trénerov. Riešime to stále, lebo ako výskumné centrum ich nevieme za prácu odmeniť tak, ako komerčné fitness centrá. Sme vďační, že niekoľko pre vec zapálených trénerov, ktorí si uvedomujú význam našej výskumnej práce, s nami dlhodobo spolupracuje. Takže vždy, keď chceme rozšíriť program, potrebujeme najmä nájsť nových trénerov.
Čo by ste odporučili seniorom, ktorí sa chcú začať hýbať, no nevedia, kde začať?
Barbara Ukropcová: Prvoradá je edukácia, pretože ľudia najprv musia vedieť, ako cvičiť, potrebujú získať predstavu o tom, čo takáto zmena od nich vyžaduje a potrebujú motiváciu, ktorá im vydrží. Po druhé, potrebujú skupinu ľudí a zázemie, kde sa budú cítiť bezpečne. Ďalšia vec sú financie, preto sme radi, že im môžeme u nás ponúknuť tento program za veľmi výhodných finančných podmienok.
Vedúca osobnosť a hlavná komunikátorka výskumu doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD.
Ako sa, z vášho pohľadu, s odstupom času zmenil život seniorov v programe?
Lucia Slobodová: Myslím, že mnohí ľudia v našom programe boli dosť proaktívni aj predtým. 😊 Najprv však bolo treba program otestovať na populácii, ktorá je pionierska, aby sa potom pridali aj širšie vrstvy, ktoré ešte nie sú takto nastavené. Veľmi sa mi páči, že sa aj v dôsledku stretávania sa na spoločných cvičeniach vytvorili sociálne väzby, ktoré sú spojené s množstvom spoločných aktivít aj mimo telocvične. Získalo to také komunitné podhubie, organizujú sa výlety a rôzne aktivity a seniori chcú veľmi myšlienku pravidelného cvičenia šíriť ďalej.
Barbara Ukropcová: Ono sa to deje úplne vo všetkých skupinách. V tréningovej štúdii v roku 2011 vytvorili komunitu s intenzívnym networkingom zase muži v strednom veku. Keď jeden z nich predával televízory, všetci ich mali v krátkom čase výhodne nakúpené. 😊
Jozef Ukropec: Myslím, že tým komunitným rozmerom získalo pre ľudí cvičenie novú dimenziu. Aj to je dôležitou súčasťou motivácie a určite prispieva k lepšej kvalite života aj k šíreniu myšlienky.
Chystáte sa v budúcnosti rozšíriť výskum aj na iné vekové skupiny ako seniorov?
Barbara Ukropcová: V rámci malej pilotnej štúdie a v spolupráci s lekármi z NÚDCH sme vytvorili program pre adolescentov s obezitou. Niekedy je problémom motivácia, do hry vstupujú rodičia a popri školských povinnostiach je náročné zladiť každodenný život s návštevou telocvične. Existencia digitálnych technológií v tomto prípade skôr znižuje dlhodobú motiváciu detí a mladých ľudí pravidelne cvičiť.
Ďakujeme za množstvo zaujímavých informácií, skvelé rady aj rozhovor!
Na čo sa môžete tešiť nabudúce?
V ďalšej časti rozhovoru o tomto výskumnom projekte sa budeme rozprávať s profesionálnym trénerom PhDr. Petrom Jurinom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou projektu. Zostavuje špecifické tréningové plány pre seniorov a osobne vedie ich pravidelné tréningy.
S jeho pomocou si ukážeme aj sériu cvikov a ich variácií, ktoré odporúča pre ľudí v zrelšom veku vrátane tých, ktorí majú zníženú mobilitu.
