Ako bude vyzerať cestovanie po korona kríze?

Cestovné kancelárie s nulovými obratmi, 25-tisíc uzemnených lietadiel, prázdne a zatvorené hotely či reštaurácie, vyľudnené prevádzky s aktivitami, krachujúci dopravcovia. Tí, čo majú booknuté dovolenky na júl a neskôr, ešte trpezlivo čakajú, ako sa situácia vyvinie. No tí, čo mali cestovať v máji, už študujú storno podmienky a počítajú straty. Ako bude vyzerať cestovanie, keď celá situácia ohľadom COVID-19 opadne? Kedy sa otvoria hranice a rozlietajú sa leteckí prepravcovia? Pokúsime sa vám dať odpovede na všetky tieto otázky. Pripravte sa však na to, že nový spôsob cestovania (tzv. New Normal) bude mierne iný, ako sme poznali doteraz. A nakoniec, všetko môže byť úplne inak.

Otváranie hraníc

Asi najzásadnejší vplyv na celý cestovateľský segment budú mať vlády jednotlivých krajín podľa toho, ako rýchlo (alebo pomaly) sa rozhodnú uvoľňovať aktuálne opatrenia a s nimi súvisiace otvárania hraníc. Niektoré štáty (napr. Georgia v USA) sa chystajú na radikálne rušenie opatrení, okolité krajiny (Česká republika, Rakúsko, Poľsko, Nemecko) predstavili prechodné cca 2-mesačné plány s cieľom pomôcť ekonomike sa zotaviť. No iba vo výnimočných prípadoch sa hovorí o otváraní hraníc. Obľúbené destinácie Slovákov, akými sú Taliansko či Španielsko, sa stále spamätávajú z toho najťažšieho. Chorvátsko, ktorého príjmy z turizmu tvoria až 20 % z HDP (!) a ktoré je dlhoročne na vrcholných priečkach návštevnosti Slovákov, začína pomaly hovoriť o otvorení špeciálnych koridorov, ktoré by pomohli rozprúdiť letný život v tomto prímorskom štáte. Čo to však bude platné, keď zo Slovenska treba prekonať množstvo hraničných priechodov – Maďarsko medzi prvými uvalilo relatívne tvrdé opatrenia na vstup cudzincov na svoje územie, alternatíva cez Rakúsko a Slovinsko je zatiaľ rovnako málo schodná, keďže rakúsky kancelár vyhlásil, že neotvorí hranice, pokým nebude dostupná vakcína (čo môže trvať aj roky, takže z tohto vyjadrenia časom určite popustí).

Bude sa viac dovolenkovať na Slovensku?

Predošlé riadky už akosi samé navádzajú k tomu, že budeme viac dovolenkovať na Slovensku. Bolo by to výborné, aspoň by sme viac spoznali našu krajinu. Má to však niekoľko ale… Slováci sú dlhodobo nespokojní s kvalitou služieb, ktorú v pomere k cene u nás získavajú. A nečudo, pri predkrízových cenách leteniek si vedel cestovateľ vyskladať atraktívne či dokonca exotické dovolenky v cene pobytu na Slovensku. Až 57 % Slovákov preferuje dovolenku v zahraničí, pričom podobné množstvo z nás cestuje na dovolenku raz ročne. No až 64 % ľudí si kupuje dovolenku vopred a tu môže byť háčik – je totiž pravdepodobné, že dovolenkový zájazd sa práve kvôli korona kríze neuskutoční. A pri priemernej cene 501 eur na osobu za dovolenku nepredpokladáme, že by sa teraz Slováci húfne rozhodli dovolenkovať práve doma. Skôr naopak, buď zostanú tento rok doma a budú kompenzovať výpadky spôsobené krízou (podľa štatistík má priemerný Slovák finančný vankúš na 3 – 6 mesiacov a dnes zostali desiatky tisíc ľudí bez práce), alebo budú hľadať iné, menej tradičnejšie spôsoby dovolenky. V niektorých zaznie pocit solidárnosti k poskytovateľom a svoju dovolenku nebudú rušiť, ale iba presúvať – možno na neskôr, možno na budúci rok. Mnohí tak majú tisíce eur vrazených v letenkách, ubytovaniach… Bude sa viac dovolenkovať na Slovensku v roku 2020? Úprimne? Nemyslíme si to.

Vyvstáva mnoho otázok v záujme ochrany spotrebiteľa, ako zdroj kvalitných odpovedí odporúčame Európske spotrebiteľské centrum:

• Zrušili mi let. Mám právo na kompenzáciu zaplateného ubytovania či rezervovaného auta v cieľovej destinácii?
• Vzťahuje sa poistenie storna aj na koronavírus?
• Mám zakúpený zájazd s termínom začatia o niekoľko mesiacov. Mám obavy z cestovania. Aké sú moje možnosti?
• O týždeň mám ísť na zájazd. Musím vycestovať?

Rozmach zaznamenajú netradičné spôsoby cestovania

Viete si predstaviť, že sa za pár mesiacov poberiete niekam do Vysokých alebo Nízkych Tatier či na Oravu alebo dokonca do Chorvátska/Talianska/Grécka/Egypta do preplneného hotela? To asi málokto z nás, práve z pretrvávajúceho strachu z možnej nákazy. Áno, hotelierov to zasiahne tvrdo, rozmach však zaznamenajú alternatívne spôsoby cestovania. Jasné, že nie každému sa bude chcieť „vrátiť“ do stanu, ale čo tak vyskúšať tento rok glamping? Ide o luxusnejšiu stanovačku, v ktorej máte plný komfort, zároveň je však bližšie k prírode a ďalej od sterilnejších hotelov. Tento zážitok si môžete dopriať už aj na Slovensku. Počas minulého roka vyrástol na Počúvadlianskom jazere pri Banskej Štiavnici prvý slovenský glamping – ForRest.

To, čo v Českej republike funguje desaťročia, bude mať práve po kríze ideálny čas na vzostup – karavaning. Požičajte si obytný príves alebo rovno karavan (to je ten väčší automobil, v ktorom môžete rovno prespať) a vydajte sa spoznávať nepoznané. Máte istotu, že v karavane budete iba s ľuďmi, ktorých zdravotný stav 100 % poznáte a zároveň získate nezameniteľný pocit slobody. S najväčšou pravdepodobnosťou budú práve naši českí bratia krajinou, kam sa bude dať bezpečne vycestovať – štatisticky máme podobnú krivku priebehu ochorenia, nízke pretrvávajúce riziko, naše národy majú k sebe blízko, Česi k nám milujú chodiť a možno nastal čas, aby sme bližšie spoznali aj my ich krásne zákutia, nielen Brno a Prahu. 🙂

Tip: Prečítajte si ďalší článok na Generali Balans o tom, pre koho (nie) je cestovanie s karavanom ideálnou dovolenkou!

Taktiež súkromné ubytovania na samotách, polosamotách či v záhradkárskych osadách budú skvelou voľbou, kam utiecť pred realitou. Byť zavretí vo veľkomeste už niekoľko mesiacov – to dá psychike poriadne zabrať. Veľa ľudí bude chcieť utiecť do prírody, vyskúšať si život v domčeku s menšou záhradkou, ďaleko od civilizácie. Ešte jednému typu dovolenky predpovedáme svetlú budúcnosť a tou je jachting. Keďže je „naše“ more to chorvátske a do Talianska bude mať mnoho ľudí strach vkročiť a ak by sa chorvátskej diplomacii podarilo vybojovať dovolenkové koridory, bude práve jachting typom dovolenky, ktorý bude stáť na za to – raz za týždeň si nakúpite, vydáte sa na more a do opustených zátok. Neznie to dobre? A pritom to nie je vôbec cenovo nedostupná dovolenka.

No a raj na zemi bude po kríze najmä pre cestovateľov – batôžkárov, ktorí nebudú mať strach ani z rizikovejších oblastí – nízke ceny služieb aj ubytovania (pretože dopyt v rizikovejších oblastiach bude minimálny), výborné ceny leteniek, široko-ďaleko nikto naokolo. Ideálna destinácia? Juhovýchodná Ázia.

Ceny leteniek – vrátime sa k vyšším cenám?

Tisíce lietadiel stoja na zemi, niektoré aerolínie museli prepustiť desaťtisíce zamestnancov. Všetko zlé však so sebou prináša aj niečo dobré – tak čisté ovzdušie, aké máme dnes, sme už nemali dlhé roky. K tomu pred krízou prispela aj letecká doprava. Dnes nám nad hlavami každý deň vypustia lietadlá o tisícky ton menej CO2 ako pred krízou. Ďalšia dobrá správa – ozónová vrstva sa obnovuje, čo spôsobuje práve menšie množstvo CO2, ktoré dnes vypúšťa ľudstvo do vzduchu. Pred krízou sme žili vo vcelku paradoxnej dobe, keď vás letenka do mnohých kútov Európy vyšla pár desiatok eur a nemalo ani zmysel sa zamýšľať, či nezvoliť alternatívnu dopravu (napr. ekologickejší vlak, ktorý bol niekoľkokrát drahší).

Aké budú teda ceny leteniek po kríze? Názory sú rozporuplné, my sa skôr prikláňame k tomu, že cenová vojna o zákazníka sa ešte len spustí a ceny leteniek budú dramaticky nízke. Nízkonákladové spoločnosti už svojimi vyhláseniami začínajú tlačiť na otvorenie vzdušných koridorov, pokým tie klasické zatiaľ trpezlivo predlžujú termíny opätovného spustenia svojej prevádzky. CEO jednej z najväčších leteckých spoločností Delta Airlines vyhlásil, že bude trvať minimálne 3 roky, kým sa situácia vráti do predkrízového normálu. Budú mať ľudia strach sadnúť do lietadiel? Jednoznačne. Spôsobí to najmä strach z nákazy prenášajúcej sa vzduchom v uzavretom priestore, v ktorom budete zavretí dlhé hodiny (a to aj napriek tomu, že vzduchové filtre používané v lietadlách sú podobné tým, ktoré sa používajú v nemocniciach).

Na druhej strane leteckým spoločnostiam ide o čas – za lietadlá či parkovacie plochy treba platiť mesačne nemalé prostriedky, takže sa jednoducho potrebujú vrátiť späť do podnikania. Lietadlo zarába iba vtedy, keď je vo vzduchu. Vidno to už na prvých akciových cenách leteniek na rok 2021, keď sa destinácie ako USA, Mexiko, Juhoafrická republika, Brazília či Thajsko dajú kúpiť od 200 eur, taká Patagónia za 600 eur. To tu pred krízou nebolo roky, niektoré ceny sme na tak nízkych úrovniach nevideli nikdy.

Dajte si však pozor a overte si svojho dodávateľa (či už letenky, zájazdu alebo služby) – po kríze bude mať väčšina hráčov problém s cashflow. Predpokladáme, že zanikne mnoho menších predajcov leteniek či rôznych platforiem na predaj ubytovania. Prežijú iba silnejší a ľudia sa naučia viac si služby bookovať priamo u vykonávateľa služby (napr. priamo na stránke leteckého dopravcu a nie cez letenkovú agentúru). Nehovoriac o štátoch, ktoré sú najviac odkázané na cestovný ruch ako hlavný zdroj príjmu – v takej Juhovýchodnej Ázii očakávame krach množstva služieb (ubytovanie, reštaurácie, lokálna doprava, sprostredkovanie zážitkov…).

Tzv. New Normal

Bude sa cestovať po kríze tak ako pred ňou? Rozhodne nie! Aj keď kríza odznie (a treba počítať, že v každej krajine bude odznievať rôzne dlho), ochranné rúška či rukavice zostanú na dlhé mesiace povinnosťou pri návšteve potravín, obchodných centier či pri styku s domácimi v danej krajine. Už viac ako 12 rokov cestujú Slováci v rámci Schengenu voľne bez toho, aby ich ktokoľvek kontroloval. Na slobodu pohybu (a to nielen nás, ale aj tovaru či pracovnej sily) sme si rýchlo zvykli, v dobrom slova zmysle. Dnes mnohí ľudia tvrdo pociťujú horkosť hraničných kontrol a silu štátnych nariadení. A aj keď celá táto kríza pominie, hraničné kontroly (či už náhodné, alebo plošné) môžu zostať na niektorých priechodoch aktívne. A nemusí to byť iba o kontrole pasu či občianskeho preukazu. Už dnes vám takmer na každom hraničnom priechode zmerajú teplotu, možno za chvíľu bude COVID-PASS (alebo obdobný certifikát) povinnou súčasťou na najbližšie cestovateľské roky. A čo s ľuďmi, ktorí boli pozitívne testovaní? To nikto netuší…

Ako zachovať na dovolenke odstup na plážach, v baroch či reštauráciách? Prvé (vcelku uletené) návrhy prišli už od rôznych autorov či turistických centier ako napríklad sklenené kóje na plážach či vstup do mora na poradovník. Nie, takto strašné to zas nebude, rovnako však asi ani vy sami nebudete chcieť byť na pláži so stovkami ďalších ľudí natlačených hlava na hlave. Strach z cestovania však veľkú masu donúti zostať doma, takže návrat do pôvodného stavu bude pozvoľný. A je to možno aj tak dobre, planéta si od nás trochu oddýchne.