Zimná depresia: rady, ako jej nepodľahnúť
Počas kratších a tmavších zimných dní sa častokrát cítime unavení, bez nálady a nie sme vo svojej koži. Občas to prerastie až do stavu, keď naše nálady ovplyvňujú naše každodenné fungovanie.
Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu, v ktorom sa spolu s odborníkmi venujeme bezpečnosti na horách a dobrej kondícii aj v zime. Poisťovňa Generali je hrdým partnerom mobilnej aplikácie Horská záchranná služba, ktorou si v prípade núdze privoláte pomoc jedným tlačidlom. Či už ste aktívnym športovcom, alebo milovníkom prechádzok, nezabudnite si tiež pribaliť poistenie do hôr.
Ide o typ depresie, ktorá sa nazýva sezónna afektívna porucha či tzv. zimná depresia. Najviac ňou trpia obyvatelia severských krajín vo veku dvadsať až štyridsať rokov a vyskytuje sa prevažne u žien. Môžeme sa s ňou však stretnúť aj v našich zemepisných šírkach. Pozrime sa na príčiny a príznaky tejto poruchy a na spôsoby, ako sa jej túto zimu vyhnúť.
Čo spôsobuje sezónnu afektívnu poruchu?
Podľa vedcov ju spôsobuje niekoľko faktorov, ktoré zvyčajne súvisia s menším množstvom slnečného žiarenia v zime. Nedostatok svetla môže ovplyvňovať a narušiť vnútorné hodiny tela, čo spôsobuje vyššiu produkciu melatonínu. Môže to tiež viesť k zníženým hladinám sérotonínu, ktorý je známy ako „hormón šťastia“, pretože priaznivo ovplyvňuje našu náladu. Ak trávite dlhé hodiny v kancelárii a cestujete za tmy, hrozí riziko, že sa u vás táto porucha vyvinie.
V zime tiež môže dochádzať k deficitu vitamínu D, ktorý okrem iného telo vytvára, keď je vystavené slnečnému žiareniu. Ak neprijímate dostatok tohto vitamínu v strave, môže sa jeho nedostatok prejaviť náladovosťou.
Keď sa k vonkajším faktorom, ktoré vplývajú na organizmus pridružia aj vnútorné, ako napríklad stres alebo úzkosť, negatívne pocity a myšlienky sa môžu ešte znásobiť a vyústiť do depresie.
Dokážete ju spoznať?
Sezónna afektívna porucha je druh depresie, ktorá sa objaví pri zmenách ročných období a zvyčajne trvá len určité časové obdobie. Najčastejšie príznaky sa prejavujú s rôznou intenzitou. Môžu medzi ne patriť:
- Nárast hmotnosti alebo zmena chuti do jedla (vrátane mimoriadnej chuti na sacharidy)
- Podráždenosť a túžba byť sám
- Problémy so sústredením
- Vyčerpanosť a letargia
- Zlá nálada, depresia a pocity beznádeje
- Dlhší spánok než zvyčajne
Ako jej predchádzať?
Našťastie existuje niekoľko spôsobov, ako poruche predchádzať, alebo zmierniť jej príznaky. Mnohým pomáha svetelná terapia, ktorá využíva svetelné boxy, iným sa osvedčili každodenné vychádzky na dennom svetle a minimalizovanie stresujúcich situácií.
Pomôcť môže aj pravidelné cvičenie a zdravá strava. Uistite sa, že vaša strava obsahuje dostatok vitamínu D. Skvelým prírodným zdrojom tohto vitamínu sú mastné ryby, ako losos, huby, či vaječné žĺtka. Existuje však aj široká škála doplnkov výživy, ktoré môžete užívať každý deň. Skúste napríklad Vitamín D3 v kapsulách, alebo olej z treščej pečene.
Prekonať depresiu a úzkosť vám môže tiež pomôcť terapia pod vedením odborníka. Často sa využíva kognitívna behaviorálna terapia, cieľom ktorej je pomôcť ľuďom osvojiť si zručnosti, ktoré môžu počas života použiť na znovu získanie kontroly.
Porozprávajte sa s lekárom o svojich príznakoch a spoločne sa dohodnete na najvhodnejšom spôsobe liečby pre vás.
