Ako zmierniť kinetózu? Radí otorinolaryngológ Lukáš Varga

Pre niekoho je cestovanie dopravnými prostriedkami výzva a neteší sa na to. Môže sa objaviť nevoľnosť, zvracanie, rozmazané videnie, bolesť hlavy. Postihuje najmä menšie deti a ženy, ale stále sa nájdu aj dospelí, pre ktorých je cestovanie na dlhšie vzdialenosti nepríjemné. Čo je to kinetóza a ako s ňou bojovať?

Kinetóza je označovaná ako choroba z pohybu či cestovateľská nevoľnosť. Potrápiť môže pri cestovaní autom, autobusom, vlakom, lietadlom i loďou. Rovnaký pocit nevoľnosti však môžete zažiť aj na kolotočoch či horských dráhach.

Čo sa teda deje s vaším telom? Mozog neustále vyhodnocuje informácie o polohe vášho tela – slúžia mu na to vaše oči, vnútorné ucho a svaly. Ak si sadnete do dopravného prostriedku, vaše telo sa síce fyzicky nehýbe, nevykonáva pohyb, avšak vaše oči hovoria mozgu niečo iné. Tieto časti vášho tela odosielajú mozgu rozdielne informácie a váš mozog jednoducho nevie, či je telo v pohybe alebo nie. Táto „zmätenosť“ vášho mozgu spôsobuje, že vám je nevoľno.

O kinetóze sme sa rozprávali s otorinolaryngológom MUDr. RNDr. Lukášom Vargom, PhD.

1. Čo je kinetóza a čo sa deje s telom, keď je v tomto stave? Ako sa v ňom človek cíti – dá sa to k niečomu prirovnať?

Kinetóza vzniká ako nesúlad rovnovážnych a zrakových vnemov, keď mozog spracúva rozporuplné informácie zo zmyslových orgánov. Nehybne sedíte v aute alebo inom dopravnom prostriedku,  a predsa na vás pôsobí kinetická energia, resp. lineárne zrýchlenie pohybujúceho sa auta a zrakom pozorujete „pohybujúcu sa“ krajinu, hoci nekráčate, nebežíte. Následkom sú vegetatívne prejavy ako žalúdočná nevoľnosť, zvracanie, studený pot, závraty, malátnosť, prípadne slinenie. V závažných prípadoch môže intenzívne zvracanie viesť až k dehydratácii, poruche vnútorného prostredia (elektrolytov) či poškodeniu steny pažeráka.

2. Môžeme ju pocitovať v akomkoľvek dopravnom prostriedku? Prípadne aj v nejakej inej situácii nesúvisiacej s cestovaním?

V princípe to môže byť v akomkoľvek dopravnom prostriedku alebo aj inej situácii, keď na to vzniknú horeuvedené podmienky. Typická je morská choroba, kde okrem pohybu lode v smere plavby pôsobí aj jej hojdanie a nakláňanie vo vlnách. Nakoniec, slová nauzea (nevoľnosť, nutkanie na zvracanie) a nautika (moreplavectvo) majú pôvodne spoločný slovotvorný základ.

Okrem cestovania to bývajú najmä rôzne simulátory, kolotoče, virtuálna realita a podobne.

3. Koho najviac postihuje – deti aj dospelých? Existuje nejaká štatistika, či skôr mužov alebo ženy?

Postihuje deti aj dospelých, literárne pramene a azda aj každodenná skúsenosť ukazujú o niečo vyšší výskyt u osôb ženského pohlavia. Väčšina ľudí zažije tento stav aspoň raz počas života.  Menej ako tretina má určitú náchylnosť alebo „znížený prah“ na vznik kinetózy, u ostatných vzniká skôr za extrémnych podmienok.

4. Dá sa tejto nevoľnosti nejako predchádzať? Zhoršuje či zlepšuje ju niečo?

Prevencia spočíva vo vyhýbaní sa provokujúcim momentom. Ak niekto býva vo vnútrozemskej krajine a má skúsenosť, že trpí morskou chorobou, asi nebude v dovolenkovom katalógu cestovných kancelárií vyberať poznávacie zájazdy výletnou loďou. Pred a počas náročnejšej cesty autom, autobusom, prípadne vlakom sa treba vyhýbať ťažkým jedlám, nepiť alkohol (ani ako spolujazdec), včas užiť antikinetiká. Počas cesty, namiesto sledovania mihotania stromov vedľa krajnice, je dobré radšej sa pozerať v smere jazdy, najlepšie na horizont alebo statické objekty pred sebou. No a mať so sebou plastové vrecúško pre prípad núdze už síce nepatrí k preventívnym opatreniam proti vzniku kinetózy, ale umožní to efektívne predísť ďalším komplikáciám, najmä ak sa veziete v dopravnom prostriedku, ktorého nie ste majiteľom.

5. Ako sa postupuje pri liečbe detí a dospelých?

Postupuje sa veľmi podobne. Lieky na kinetózu je možné podávať deťom už od 2 rokov, rozdiel je len v dávkovaní.  Pri konkrétnych preparátoch sa treba držať odporúčania lekára, resp. informácií na príbalovom letáku. Väčšina u nás dostupných preparátov patrí do skupiny antihistaminík prvej generácie. Ich nežiaducim účinkom môže byť zníženie pozornosti až spavosť, preto nie sú vhodné pre šoférov. Rovnako sa nemajú kombinovať s alkoholom.

6. Je možné sa z nej vyliečiť úplne? „Vytrénovať“ sa na cestovanie?

Tak ako môže kinetóza vzniknúť počas života u človeka, ktorý nevoľnosťou pri cestovaní nikdy predtým netrpel, môže sa postupom času takisto zmierniť alebo aj vymiznúť. Habituácia (postupné privykanie si) do istej miery funguje, ale iba pri pravidelnom a postupnom vystavovaní sa provokujúcej záťaži. Kto cestuje do hôr dvakrát za rok, asi sa na túto metódu nemôže spoliehať. Je však zaradená napr. do tréningu pilotov. Rehabilitácia pomocou virtuálnej reality alebo smart okuliarov s LCD obrazovkou je ďalšou možnosťou, zatiaľ sa však využíva prevažne experimentálne.

7. Evidujete nejaké babské recepty na túto nevoľnosť, ktoré však nemajú žiadny reálny základ a dôvod fungovať?

V zásade o takých neviem, ale aktívne som po nich nikdy nepátral.  Možno je to aj tým, že už aj naše babky poznali kinedryl,  a tak nebolo potrebné vymýšľať vlastné osvedčené recepty.

8. Niektorí dospelí uvádzajú, že ako spolucestujúci trpia kinetózou, no keď sú šoféri, cestu zvládnu bez nevoľnosti – prečo je to tak?

Šofér sa (v ideálnom prípade) venuje predovšetkým vedeniu motorového vozidla, pozerá sa prevažne na horizont, resp. na dianie a premávku pred sebou. Spolujazdec často sleduje cez bočné sklo, ako plynie okolitá krajina, pozerá do mobilu, tabletu, číta knihu, prípadne otáča hlavou, aby komunikoval s ďalšími spolucestujúcimi na zadných sedadlách. Pár rozdielov by sme tu teda našli. Sú to ďalšie podnety pre rovnovážny a zrakový systém. Preto sa stáva, že hláška „je mi zle“ častejšie vychádza z úst spolujazdca ako šoféra.

Základné tipy, ako pomôcť sebe alebo svojim deťom pri kinetóze: 

1. Pred cestou a počas cesty nejedzte, lepšie je mať prázdnejší žalúdok. Vyvarujte sa ťažkým jedlám.
2. Vyhnite sa alkoholu nielen ako šofér, ale aj ako spolujazdec.
3. Počas cesty namiesto sledovania mihotania stromov vedľa krajnice sa pozerajte v smere jazdy, najlepšie na horizont alebo statické objekty pred sebou.
4. Snažte sa mať hlavu v jednej polohe, neotáčajte sa na ostatných spolucestujúcich pri rozhovoroch.
5. Ak je to možné, zatemnite bočné okná. Toto výrazne pomáha najmä pri deťoch, ktoré trpia kinetózou.
6. Užite včas antikinetiká.
7. Pri dlhších cestách si robte prestávky a v prípade hladu si dajte len malý snack. Pite chladnejšiu vodu.
8. Odstráňte potenciálne dráždivé stimuly – výrazné vône do auta, hompáľajúce sa predmety v aute (na spätnom zrkadle a pod.).
9. Pri deťoch s kinetózou zvážte cestovanie na noc alebo počas spánkových časov cez deň.
10. Nečítajte knihy, nepozerajte na obrazovky (mobil, tablet, palubná obrazovka v aute).
11. Vyskúšajte žuť žuvačku alebo cmúľať zázvorové cukríky či lízanky.
12. Vyskúšajte okuliare proti kinetóze.
13. Majte pre istotu pripravené vrecúško na vracanie.