Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii
projekt poisťovne logo generali

Čo potrebuje detský mozog pre svoj správny vývin?

23. 12. 2020

Aký človek z dieťaťa vyrastie sa rozhodne v prvých šiestich rokoch života, kedy sa uskutočňuje 90% kritického vývinu jeho mozgu. Ako funguje, a ako ho ovplyvňuje naše správanie a okolie počas jeho rozvoja? Prečítajte si, ako môžete pozitívne prispieť k zdravému napredovaniu svojich detí.

Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu venovanému našim najmenším. Spolu s odborníkmi sa venujeme témam rozvoja detí, aby boli zdravé, šťastné a mali ten správny štart do života. Rovnaký cieľ má aj program Učenie pre život, ktorý v rámci celosvetovej iniciatívy The Human Safety Net spustila poisťovňa Generali v spolupráci s Úniou materských centier, so snahou pomôcť deťom zo znevýhodnených rodín na Slovensku.

100 miliárd. To je množstvo neurónov, s ktorými deti prichádzajú na tento svet. Je to veľa? Je to málo? Je to presne toľko, koľko umožní dieťaťu vyrásť v zdravého človeka, ak sa bude rozvíjať správnym spôsobom. 90 % kritického vývinu detského mozgu sa uskutoční zhruba do šiesteho roku života.

Dôležitú úlohu zohrávajú práve najbližší, ktorí sa o dieťa v ranom veku starajú. Tí majú na svedomí to, ako sa tieto neuróny budú spájať do nervových dráh – synapsií, ktoré zodpovedajú za naše reakcie na rôzne podnety.

Za tri roky sa počet synapsií dieťaťa zvýši až na trilión, čo je dvakrát viac ako v mozgu dospelého človeka. Ako je to možné? Dieťa počas svojho vývinu vytvára mnoho nervových dráh automaticky, ktoré vznikajú a zanikajú podľa ich využívania. To umožňuje dieťaťu prispôsobiť sa na život v danom prostredí.

Tento trend vznikania a zanikania synapsií môžeme pozorovať pri mnohých reakciách dieťaťa. Pri vnímaní nebezpečia bábätko reaguje vystrelením rúk, pohyb známy ako Morov reflex. V štvrtom až šiestom mesiaci začne dieťa najskôr situáciu skúmať a až následne reagovať. Morov reflex ustúpi a nahradí ho iná reakcia, napríklad plač. Mozog takýmto znižovaním množstva synapsií šetrí energiu, ktorú potom využíva na zvýšenie výkonnosti synapsií v tých nervových dráhach, ktoré zachoval.

V novorodencovi vznikajú nervové dráhy medzi rôznymi časťami mozgu, ktoré mu umožňujú rozoznať celé spektrum zvukov. Avšak vystavenie rodnému jazyku spôsobuje upevnenie len tých nervových dráh, ktoré umožňujú rozlišovanie zvukov typických práve pre materinský jazyk,“ vysvetľuje Kristína Ukropcová, študentka na prestížnom Inštitúte neurovedy a psychológie na University of Glasgow.

 Podporujme aktivity, ktoré stimulujú vývin reflexov

reflexy

Neskoršie reflexy sa vyvíjajú spolu s aktivitami, ktorým sa dieťa inštinktívne venuje. Keď dieťa hádže veci do priestoru, učí sa vnímať hĺbku priestoru. Keď skáče, posúva svoje ťažisko o pár milimetrov doprava alebo doľava, pričom mozog koordinuje jeho svaly a vytvára si nové synapsie.

Mnohí rodičia však takéto aktivity zakazujú, buď zo strachu o dieťa alebo z diskomfortu, ktoré dieťa svojim správaním spôsobuje. Odborníci radia, aby rodičia deťom v takýchto aktivitách nebránili – naopak, mali by ich podporovať.

Rodič ako pomocná ruka pre spracovanie detských emócií

podpora.jpg

To, ako bude dieťa v dospelosti prežívať situácie a svoje emócie sa formuje práve v detstve, kedy prvýkrát zažíva a rozvíja svoje emocionálne prežívanie. Približne do jedného roka nie je možné dieťa rozmaznať, pretože funguje iba na báze potrieb a nie vedomého používania svojich prejavov vo svoj prospech.

V prvých troch mesiacoch sa dieťa nedokáže upokojiť samo a prejavuje rôzne potreby piatimi druhmi plaču – preto je dôležité, aby rodič reagoval na plač dieťaťa a pomohol mu upokojiť sa.

Približne v ôsmich mesiacoch dochádza k neurologickému a motorickému rozvoju natoľko, že si dieťa prvýkrát uvedomuje oddelenie od matky a zažíva z toho prameniaci strach – separačnú úzkosť. Jeho prežívanie je pritom rovnako intenzívne ako naše. Ak sa v tomto období naučí, že rodič je tam vždy pre neho a znamená bezpečie, vytvára to pozitívny vzorec o fungovaní sveta pre jeho ďalší život.

Do troch rokov dieťa nie je schopné racionálne spracovať svoje emocionálne impulzy, či už kladné, alebo záporné. Preto je dôležité, aby rodič uspokojil potreby dieťaťa citlivo a empaticky, čím podporuje vývin svedomia a citu, čo vedie k lepšiemu spracovaniu emócií dieťaťa.

Kristína Ukropcová približuje, akú dôležitú úlohu zohráva blízky človek, ktorý dieťa vychováva: „Prostredie malého dieťaťa tvoria rodičia a ľudia, ktorí sa oň starajú. Prostredníctvom rozprávania sa s dieťaťom, čítania a hrania hier môžu rodičia stimulovať a optimalizovať kognitívny a sociálno-emocionálny rozvoj dieťaťa, vďaka čomu sa dieťa naučí rozlišovať vlastné emócie, ale aj emócie iných ľudí.“

Hry a interakcie pre správny sociálny vývin

hry.jpg

V skorom veku si deti rozvíjajú aj jazykové schopnosti. Ľudský mozog dokáže prirodzene rozpoznať ľudskú reč a pochopiť pravidlá gramatiky. To, ako sa dieťa jazyk naučí, aká bude jeho slovná zásoba, prízvuk ale aj sociálne pôsobenie v skupine ovplyvňuje sociálne prostredie, v ktorom vyrastá.

 „Je dôležité deťom poskytovať emocionálnu podporu, stimulovať ich, umožňovať im aktívne skúmať svoje okolie a interagovať s inými deťmi. Detské vnímanie priestoru a logiku rozvíjajú aj vhodne zvolené hračky. Čítanie stimuluje reč a predstavivosť dieťaťa. Keďže sa  kognitívne (poznávacie) a exekutívne (výkonné) funkcie vyvíjajú až do skorej dospelosti, je dôležité podporovať deti a ísť im vzorom až do tohto obdobia,“ upresňuje Kristína Ukropcová.

Môžeme tiež vyberať hry a hračky, ktoré nabádajú k riešeniu problémov. Napríklad stavebnice, detské krížovky, sudoku alebo spoločenské hry. Užitočné sú aj slovné hry zamerané na to, koľko okolo seba vidia predmetov začínajúcich na nejaké písmeno. U starších detí sa tieto hry dajú jednoducho sťažiť napríklad časovým limitom.

Lepšia motorika a koncentrácia vďaka pohybu

pohyb.jpg

Čoraz viac rodičov sa obáva nechať svoje dieťa vonku s inými deťmi – aj preto veľa detí trávi čas  sedavými aktivitami 3-4 hodiny denne, či už pred počítačom, tabletom či televízorom.

Deti do 18 mesiacov sa pritom ešte len učia spoznávať svet okolo seba svojimi zmyslami. Preto hry na tabletoch či iných zariadeniach neplnia žiadnu úlohu v ich rozvoji. Skôr naopak, môžu narušovať to, čo už poznajú. Televízia prináša príliš veľa stimulov, ktoré dieťa v ranom veku ešte nevie spracovať a môžu ho rozrušiť.

Deti, ktoré sa málo hýbu a trávia málo času poznávaním svojho prostredia  sa vyvíjajú pomalšie a v dôsledku toho  začínajú školskú dochádzku nepripravené na učenie:

„Deficit pohybu má negatívny vplyv na vývin výkonných funkcií potrebných pre učenie, napríklad, sebakontrolu a pozornosť. Hranie videohier v ranom veku môže sebakontrolu dokonca znižovať,“ identifikuje kľúčovú úlohu pohybu v správnom vývine Kristína Ukropcová a dopĺňa hneď niekoľko benefitov, ktoré fyzická aktivita prináša deťom medzi 7 – 12 rokom. „Štúdie naznačujú, že školopovinné deti, ktoré fyzicky cvičia minimálne hodinu denne, majú lepšie kognitívne funkcie, akými sú pamäť a ovládanie jazyka a dosahujú lepšie výsledky v škole ako deti, ktoré necvičia.“

Čas strávený fyzickými aktivitami je nevyhnutný pre správny vývin a motoriku dieťaťa. Dnešné deti urobia o 40 000 motorických pohybov menej ako deti spred 30 rokov. Prostredníctvom pohybu, skúšania, skúmania a opakovania deti zapájajú koordináciu, sústredenie a vôľu.

Ako strava ovplyvňuje zdravý vývin dieťaťa?

jedlo.jpg

Naše chute a potreby v stravovaní sú individuálne. Je však dôležité v deťoch podporovať výber zdravých potravín a stimulovať vývin správnych stravovacích návykov. Najdôležitejšie je organizmu dodávať aminokyseliny obsiahnuté v proteínoch a nenasýtené mastné kyseliny.

„Proteíny sú potrebné predovšetkým na rast celého organizmu vrátane mozgu, teda aj na výstavbu neurónov a synapsií a na ich reštrukturalizáciu. Dieťa ich získava z mlieka a neskôr napríklad z vajíčok, chudého mäsa či strukovín,“ objasňuje Kristína Ukropcová.

Na podporu kognitívnych a exekutívnych funkcií je dôležitý príjem omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Omega-3 mastné kyseliny sa vyskytujú najmä v morských rybách, mandliach a vlašských orechoch, tofu a v niektorých rastlinných olejoch (repkový, ľanový, konopný). Najdôležitejšie sú kyseliny dokozahexaénová a eikozapentaénová, ktorých hlavným zdrojom sú ryby a morské plody.

Omega-6 mastné kyseliny, ako napríklad kyselina arachidónová, sú tiež dôležité pre tvorbu neurónov a synapsií. Hlavným zdrojom kyseliny arachidónovej sú orechy a semienka.

Prostredie ako kľúčový faktor stimulácie

prostredie.jpg

Zdravý vývin mozgu je spojený aj s prostredím, v ktorom dieťa vyrastá. Problémy sa objavujú najmä u detí zo znevýhodneného prostredia a zo sociálne slabších rodín. Práve v tomto prostredí rodičia nemajú dostatok informácií a času venovať sa výchove svojich detí. Vo výsledku preto veľa detí z takéhoto prostredia zaostáva za svojimi rovesníkmi.

„Na vývin mozgových funkcií je potrebná stimulácia – nenaučíme sa vidieť v tmavej miestnosti, nenaučíme sa jazyk bez toho, aby sme mu boli vystavení a takisto v emocionálne chladnom a neláskavom prostredí sa nenaučíme byť empatickí,“ zdôrazňuje dôležitosť pozitívnych rodičovských vzorov Kristína Ukropcová.

Okrem toho sú tieto deti častokrát vystavené toxickému stresu. Pod jeho vplyvom sa dieťaťu neúmerne zväčšuje časť mozgu, kde sa nachádza centrum strachu (amygdala). Deje sa to na úkor iných častí mozgu, vďaka ktorým sa dieťa učí udržiavať pozornosť, regulovať impulzy a pamätať si.

„Mnohé deti vyrastajúce v sociálne znevýhodnenom prostredí nemajú pozitívne rodičovské vzory a trpia nedostatkom kognitívnej stimulácie, vhodnej stravy, či zvýšenými hladinami stresu. Na vývin kognitívnych a iných funkcií je potrebná stimulácia a podpora, ideálne už v ranom detstve,“ doplňuje Kristína Ukropcová.

Kľúčom ku krajšej budúcnosti detí z takýchto rodín je vzdelávanie a rozvíjanie zručností už odmalička. Poisťovňa Generali preto spoločne s Úniou materských centier spustila projekt Učenie pre život, ktorý pomáha znevýhodneným rodinám, v ktorých žijú deti do 6 rokov. Rodiny raz týždenne stretávajú v materských centrách na workshopoch a pomocou Montessori metódy sa hravou formou učia postupne rozvíjať zručnosti, schopnosti a vedomosti svojich detí.

Sme aj na Instagrame

#zdravie #zdraverecepty #zdravoachutne #pohyb #fitness #vitalita #cestovanie
Ak sú toto aj vaše srdcové instatémy, sledujte nás:

Novinky a výber toho najlepšieho z Generali Balans raz mesačne priamo do vašej e-mailovej schránky.