Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii
projekt poisťovne logo generali

Rozhovor s lektorkou materského centra Nezábudka, Katarínou Jarinovou o pricípoch metódy výučby Montessori a o projekte Učenie pre život

16. 12. 2020

Dosiahnuť, aby matky s deťmi mali v spoločnosti dôstojné postavenie. To je poslanie Únie materských centier, ktorá funguje na Slovensku už vyše 20 rokov. Materské centrá vytvárajú príjemné a bezpečné prostredie pre matky a deti, kde sa môžu zúčastniť rôznych vzdelávacích a záujmových aktivít. Poisťovňa Generali v spolupráci s Úniou materských centier priniesla na Slovensko jedinečný program Učenie pre život. Bezplatný program je určený znevýhodneným a sociálne slabým rodinám s deťmi vo veku 0 – 6 rokov. Rodiny sa raz do týždňa stretávajú v materskom či rodinnom centre, kde sa pod vedením certifikovanej lektorky pomocou Montessori metódy učia hravou formou postupne rozvíjať zručnosti, schopnosti a vedomosti svojich detí.

Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu venovanému našim najmenším. Spolu s odborníkmi sa venujeme témam rozvoja detí, aby boli zdravé, šťastné a mali ten správny štart do života. Rovnaký cieľ má aj program Učenie pre život, ktorý v rámci celosvetovej iniciatívy The Human Safety Net spustila poisťovňa Generali v spolupráci s Úniou materských centier, so snahou pomôcť deťom zo znevýhodnených rodín na Slovensku.

Montessori metódu vyvinula Talianka Maria Montessori, ktorá svoj život zasvätila vzdelávaniu detí. Metóda bola založená na pozorovaní detí pri práci s rôznymi pomôckami, ktoré mali k dispozícii. Podľa pozorovaní Dr. Montessori deti inklinujú k tým predmetom, s ktorými pracujú najsústredenejšie a najspokojnejšie, pričom prirodzene rozvíjajú svoje schopnosti. Niekto si o Montessori metóde môže myslieť, že ide o módny výstrelok. Výskumy však preukázali jej efektivitu. Na princípy tejto metódy a prínos projektu Učenie pre život sme sa pýtali Kataríny Jarinovej, lektorky materského centra Nezábudka v Žiline, ktorá je tiež zástupkyňou Únie materských centier a Slovenska v Medzinárodnej sieti materských centier.

V čom vlastne spočíva Montessori metóda a aké sú jej hlavné zásady?

Metóda vznikla na základe dlhodobého pozorovania potrieb a záujmov detí. Spočíva v jasne „pripravenom prostredí“ s pevnými pravidlami a zásadami, kde dieťa vo svojom tempe a bez svojich vnútorných hraníc rozvíja všetky svoje schopnosti a zručnosti celým telom aj duchom. Metóda rešpektuje senzitívne obdobia detí, slobodnú voľbu práce, to, že ruka je nástrojom ducha. Ponúka zmyslovo-pohybové aktivity a zážitkové učenie.

Aký je hlavný rozdiel medzi tradičným vzdelávaním a Montessori vzdelávaním?

Asi najmä v prístupe, v spôsobe prevádzania aktivít a v pripravenom prostredí. V tradičnom vzdelávaní sa v menšej miere rešpektuje individualita dieťaťa a jeho vnútorné prežívanie. Deti sú často zavalené množstvom informácií s princípom nadradenosti. Naopak v Montessori vzdelávaní je dôležitá individualita, vlastné potreby v rovnocennom vzťahu, ale s jasnými pravidlami a zásadami. Na to nezorientovaná verejnosť nemyslí, a preto sa niekedy zdá, že si deti môžu robiť, čo chcú. No nie je to tak. Treba sa na to pozrieť komplexne. Práve pravidlá a zásady sú v Montessori pedagogike veľmi dôležité, akurát že rešpektujú dieťa a jeho vnútorné prežívanie.

Nezabudka (97 of 144).jpg

Jedným z princípov metódy je správna komunikácia s dieťaťom – čo je pri nej dôležité dodržiavať?

Každé dieťa má svoje tempo a svoj spôsob, formu učenia sa. Je dôležité na toto prihliadať. Pri komunikácií sa kladie veľký dôraz, aby veci boli jasne definované, ľahko odkontrolovateľné bez akéhokoľvek pocitu nadradenosti.

Kedy je vhodné s takouto výučbou začať? Ktorý vek je pre vývoj dieťaťa kľúčový?

Montessori funguje „od nuly“. Nie je predpísaný vek, kedy je správne začať. Dá sa to kedykoľvek. Je všeobecne známe, že každé dieťa pre svoj zdravý vývoj potrebuje podnety. Vieme, že deti do narodenia do troch rokov napredujú enormným spôsobom. V mozgu majú najviac voľných neurónov za celý život, ktoré čakajú na prepájania. Až do šiestich rokov majú absorbujúcu myseľ a chcú sa učiť. Toto je dobré využiť, dať im možnosť, nebrzdiť ich.

Mnohí si môžu myslieť, že dieťa pri tejto metóde nemá určené žiadne hranice – je to skutočne tak?

Podľa mňa je pravdou opak. V rámci metódy Montessori je dodržiavanie hraníc veľmi dôležité. V nemalej miere, okrem iného, vplývajú aj na vývoj správneho sebavedomia dieťaťa. Tieto hranice sú však láskavé. Niektoré sú pre dieťa také prirodzené, až sú „neviditeľné“.

Ako ste spomínali, pri Montessori výučbe je dôraz kladený na individualitu každého dieťaťa – prečo je to dôležité?

Každé dieťa napreduje svojim vlastným spôsobom. Ak sa mu ponúkne priestor pre postupy jemu blízke, je preň práca jednoduchšia a, najmä, pracuje takto radšej, s väčším nasadením a entuziazmom. Vďaka tomu si zručnosti získava lepšie, osvojené vedomosti ukotví v pamäti kvalitnejšie. Je to neporovnateľne lepšie, než mu vnucovať svoje vlastné postupy a princípy.

Nezabudka (32 of 144).jpg

Akú úlohu zohrávajú pri Montessori vzdelávaní pomôcky?

Zásadnú. Pomáhajú nám vytvoriť pripravené prostredie – bezpečné, podnecujúce, nerušivé. Mnohé pomôcky na seba tematicky nadväzujú, čo v súlade so senzitívnymi obdobiami dieťaťa napomáha správnym podnetom v správnom období. Dieťa má v sebe energiu, určenú na konkrétne aktivity, napríklad v období objavovania voľného pádu dieťa rado hádže kamene do vody a podobne. Ak mu v senzitívnom období podáme vhodnú pomôcku, ponúkne sa mu perfektný zážitok. Dieťa energiu minie správnym spôsobom a bude spokojné, nabažené presne toho, čo práve chcelo a jeho neuróny potrebovali. Tak sa, napríklad, môžeme vyvarovať tomu, že dieťa naschvál hádže na zem predmety, kope do nich atď..

Sú nejaké skupiny detí, pre ktoré je táto metóda veľmi vhodná a naopak, pre koho je nevhodná?

Nestretla som sa s dieťaťom, pre ktoré by bola táto metóda nevhodná. Skôr nevhodne aplikovaná. Sprievodná osoba je veľmi dôležitá, pripravuje prostredie, ponúka pomôcky a teóriu, potrebuje byť zorientovaná. Medzi ňou a dieťaťom musí fungovať dôvera. A tiež musí vedieť byť pozorovateľom, nechať dieťa pracovať v zmysle „Pomôž mi, aby som to dokázal sám“. Nie pracovať za dieťa, nie prezrádzať mu postupy dopredu, nie ukazovať mu „svoju cestu“. Sprievodná osoba nemá dieťa pripraviť o zážitok.

Vzhľadom na to, že metóda je veľmi podnetná, pomôcky stimulujú podkožie a zmysly a podnecujú činnosť mozgu, často sa používa aj pri deťoch so zdravotnými alebo inými znevýhodneniami.

Program Učenie pre život oslavuje už druhý rok svojej existencie. Ako pomáha znevýhodneným rodinám?

Zraniteľné rodiny musia vyvinúť omnoho viac úsilia, aby ich deti dosiahli svoje malé – veľké výhry. Potreby detí, práve pre mnohé bytostné starosti, ktoré sú v rodinách prioritou, zostávajú často nevypočuté, nevidené, nie je pre ne priestor. Program umožňuje stretávať sa pravidelne v pripravenom prostredí s potrebným vybavením a s kvalifikovanou lektorkou. Ponúka časopriestor, v ktorom je rodinám poskytnuté poradenstvo, plnohodnotné zážitkové učenie, integrácia s možnosťami inklúzie. Je bezplatný, čiže odpadá finančná záťaž. Ale hlavne pomáha vyrovnávať šance detí na dobrý život, dáva nádej, príležitosti a vzdeláva.

Ako sa prostredie z ktorého dieťa pochádza, odzrkadľuje na jeho vývoji?

Okrem iného to závisí od toho, nakoľko je to prostredie podnetné. Ak podnety chýbajú, neznamená to, že deti svoje potreby stratia. Naopak, stále ich majú, tie impulzy opakovane budú hľadať. Ak sa k nim však nedostanú, nahromadená, neminutá energia môže spôsobiť zdanie, že sa dieťa nevhodne správa, resp. začne energiu míňať nesprávnym spôsobom.

Nezabudka (45 of 144).jpg

V čom potrebujú rodičia zo znevýhodneného prostredia najčastejšie poradiť?

Poradenstvo je individuálne, odvíja sa od momentálnej situácie. Deti sú v rôznom veku, čiže i otázky na mňa sú zakaždým iné, vzťahujúce sa na konkrétnosti. Čo ale majú spoločné, sú témy potrieb dieťaťa počas jeho vývinových období.

Aký je rozdiel medzi prácou s rodinou, ktorá ma všetko potrebné pre svoje fungovanie a tou, ktorá má nejaké znevýhodnenie?

Ten rozdiel je práve v možnostiach. Od nich sa odvíja systematickosť, nadväznosť. Pri zraniteľných rodinách sa často stretávame s tým, že absencia možností pokračuje z pokolenia na pokolenie. Vďaka tomu, že doba sa posúva dopredu, niektoré veci už sú nedostačujúce, najmä, čo sa usmernenia týka. Ak aj stimulov je dostatok alebo až nadmieru, dieťaťu často chýba usmernenie, chvíľka, počas ktorej by sa mu niekto venoval, bol mu vzorom. A tu vzniká priepasť. Dá sa to ľahko vysvetliť aj na detských knihách. Ak knihy doma nie sú, deťom sa nečíta, nerozvíja sa slovná zásoba, chýba prítomnosť rodiča pri čítaní atď., u tohto dieťaťa, oproti dieťaťu, ktoré je od malinka zvyknuté na spoločné čítanie, sa táto absencia čítania neskôr môže prejaviť sťaženým nástupom do školy. Čo je ale veľmi pozitívne, vieme s tým pracovať a práve aj vďaka programu Učenie pre život sa priepasť medzi takýmito rodinami zmenšuje. Deti tak dostávajú možnosť plniť si svoje sny.

Čo Vás na práci s deťmi a rodičmi napĺňa najviac?

Pokroky detí, úsmevy, keď sa im niečo podarí, híkanie pri vlastných objavoch. Ale asi najviac to, keď mama vidí svoje dieťa učiť sa, múdrieť, rásť. Platí to pre všetky rodiny.

Pani Jarinovej ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov a usmiatych tvárí!