Črevný mikrobióm ovplyvňuje fungovanie zdravého tela viac, než si myslíte

Naše telo je domovom biliónov mikroorganizmov. Obývajú ho celé komunity baktérií, vírusov, húb či jednobunkovcov, ktoré sú zdraviu prospešné, ale aj škodlivé. Obzvlášť dôležitým pre naše zdravie je črevný mikrobióm, ktorý predstavuje populáciu mikroorganizmov osídľujúcich náš črevný trakt. Zohráva nezastupiteľnú úlohu predovšetkým v trávení a pri metabolických procesoch, no črevné mikroorganizmy sa podieľajú aj na vývoji a regulácii nášho imunitného systému. Dokáže tak ovplyvňovať našu chuť k jedlu či obezitu, ale tiež náladu alebo vznik alergií či intolerancií.

Pre správne fungovanie nášho organizmu je dôležité udržiavať črevný mikrobióm v dobrej kondícii, pričom jedným z hlavných faktorov, ktoré ho ovplyvňujú, je zloženie našej stravy.

Mikróby, mikroflóra a mikrobióm

Náš organizmus nie je tvorený iba ľudskými bunkami. Takmer v každej časti nášho tela žijú obrovské spoločenstvá mikróbov – samostatných bunkových mikroorganizmov. Kým ľudských buniek by ste v našom tele napočítali 10 miliárd, mikrobiálnych buniek v našom organizme žije približne desaťnásobne viac. Súbor týchto mikroskopických tvorov nazývame mikroflórou a ich gény zas tvoria mikrobióm, pričom až 99 % génov v našom tele pochádza práve z mikróbov. Nejde pritom o zanedbateľný orgán. Hmotnosť všetkých baktérií v našom tele presahuje hmotnosť mozgu a práve črevný mikrobióm predstavuje jednu z najvýznamnejších mikrobiálnych komunít v našom tele.

Ako funguje črevný mikrobióm

Rovnováha medzi prospešnými a potenciálne patogénnymi baktériami môže byť jedným z faktorov ovpyvňujúcich zdravie alebo riziko ochorenia. Pokiaľ sú vzájomne v rovnováhe, ľudské telo funguje tak, ako má a dobré baktérie udržujú patogény pod kontrolou. Ak sa však tento krehký balans naruší, mikroorganizmy sa poľahky môžu stať pôvodcami zápalových ochorení alebo syndrómu dráždivého čreva. Nevhodné zastúpenie črevných baktérií môže tiež spôsobovať ťažkosti ako často sa opakujúce hnačky alebo pocit diskomfortu v brušnej oblasti, časté nafukovanie a plynatosť.

Téme sa dlhšie venuje aj kandidátka vied vo výžive človeka MSc. Petronela Forišek Paulová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie. Dodáva, že črevný mikrobióm toho ovplyvňuje výrazne viac. „Mikroorganizmy ovplyvňujú aj vzdialené orgány, a to vplyvom látok (metabolitov), ktoré črevné baktérie produkujú a dostávajú sa takto do vzdialenejších tkanív a buniek, na ktoré pôsobia. Stav známy ako dysbióza črevného mikrobiómu je sčasti spôsobený zvýšeným zastúpením patogénnych baktérií, ktoré môžu byť pôvodcom zápalových reakcií a môžu tiež narúšať integritu črevnej sliznice.“

Črevný mikrobióm je kľúčový aj pre náš imunitný systém. Počas svojho života sa totiž často stretávame s novými látkami, ktoré naše telo nepozná. Do nášho organizmu sa často dostávajú vo forme stravy a je to práve črevná mikroflóra, ktorá „rozhoduje“ o tom, ako na ne naše telo zareaguje. Jej úlohou je určiť, či je takáto nová látka pre naše telo prospešná alebo nebezpečná a následne túto informáciu posunúť imunitným bunkám, ktoré sú zodpovedné za adekvátnu reakciu nášho organizmu.

Petronela Forišek Paulová dodáva, že podľa dostupných zdrojov je až približne 60 – 70 % ľudskej imunity sústredenej v črevnom trakte.

V tejto oblasti organizmu sa sústreďujú imunitné procesy chrániace organizmus pred cudzorodými látkami a tiež tu prebiehajú procesy vývoja a rozvoja imunitného systému, ako má reagovať na jednotlivé látky a antigény z vonkajšieho prostredia, s ktorými sa dostane imunitný systém do kontaktu.

Baktérie v črevnom trakte však ovplyvňujú aj na naše kognitívne funkcie a psychologické procesy v mozgu. Produkujú stovky druhov neurochemických látok, ktoré stimulujú v našom mozgu procesy ako schopnosť učenia sa, pamäť či náladu. Črevné baktérie sú napríklad zodpovedné za 95 % produkcie sérotonínu, známeho aj ako hormón šťastia, ktorý prispieva k pocitu pohody. Jeho nedostatok sa, naopak, prejavuje sklesnutou náladou, depresiou alebo poruchami spánku.

Sérotonín však nie je jediným hormónom, ktorého produkciu môže narušenie rovnováhy v črevnom mikrobióme ovplyvniť. Jeho vplyv sa môže prejaviť aj pri hormónoch štítnej žľazy či estrogéne. Ak máte skúsenosti s náhlou zmenou nálad, dlhšími obdobiami zlej nálady či nevysvetliteľnou únavou, môže to byť práve črevný mikrobióm, ktorý v tom „má prsty“.

Mikrobióm a črevná bariéra

Problémy s imunitou môžu súvisieť aj s narušením črevnej bariéry. Úlohou nášho tráviaceho systému je mechanické a chemické spracovanie potravy, vstrebávanie živín, no tiež odstraňovanie nestrávených odpadových látok. Dnešné potraviny často obsahujú vyšší obsah aditív, pesticídov, dusičnanov a iných škodlivín a je preto dôležité, aby tie látky odišli z tela čo najrýchlejšie preč. Problém nastáva vtedy, ak zostávajú v čreve dlhšie a dôjde k narušeniu črevnej bariéry – prirodzenej ochrannej vrstvy, ktorá bráni škodlivým látkam prechádzať z čreva do krvného obehu a stimulovať imunitný systém.

Aj v tomto prípade zohráva črevný mikrobióm dôležitú úlohu. V zdravom organizme sa väčšina bakteriálnych kmeňov nachádza v hrubom čreve. Ak sa však tieto baktérie dostanú do tenkého čreva, začnú naše telo oberať o živiny a epitelové bunky začnú vylučovať toxín nazývaný zonulín. Ten spôsobuje biochemické reakcie, ktoré majú za následok rozostúpenie bunkových spojení, a tým zvyšujú priepustnosť tenkého čreva. Škodlivým látkam tak nič nebráni prenikať črevnou sliznicou do krvi a vďaka krvnému obehu sa môžu dostávať do akéhokoľvek systému či orgánu v tele.

Ako udržiavať črevný mikrobióm v dobrej kondícii

Črevný mikrobióm je komplexné spoločenstvo, ktoré sa v človeku vyvíja už od narodenia. Funguje ako učiaci sa organizmus a rokmi naberá skúsenosti, ktoré získava z rôznych látok, s ktorými sa počas života stretol. Mikrobióm u novorodencov je napríklad veľmi dobre prispôsobený k vstrebávaniu materského mlieka, vo veku okolo troch rokov sa výraznejšie mení kvôli prechodu dieťaťa na tuhú stravu. V dospelosti je relatívne stabilný, no jeho kondíciu ovplyvňuje zloženie našej stravy.

„Jednotlivé živiny a látky prijímané stravou sa procesom trávenia dostávajú do tenkého čreva, odkiaľ sú vo veľkej miere vstrebávané do krvného obehu. Nestrávené a nevstrebané zvyšky stravy sa následne dostávajú do hrubého čreva, kde sa dostávajú do kontaktu s črevnými baktériami, ktoré nestrávené zvyšky ďalej rozkladajú za súčasného vzniku prospešných alebo škodlivých látok.

Pokiaľ hovoríme o priaznivom ovplyvnení počtu a početnosti bakteriálnych druhov, mali by sme sa v strave zamerať predovšetkým na dostatočný príjem vlákniny, ktorá tým, že nie je stráviteľná, ostáva v črevnom trakte a dostáva sa do priameho kontaktu s črevnými baktériami v hrubom čreve,“ dodáva Petronela Forišek Paulová.

Výrazný dopad na stav nášho mikrobiómu majú antibiotiká. Ich úlohou je eliminovať alebo spomaľovať rast mikroorganizmov, vďaka čomu dokážu veľmi efektívne narušiť rovnováhu baktérií v hrubom čreve. A hoci ich efekt je najvýraznejší najmä v prvých dňoch po podaní antibiotík, vedci zistili, že ich pôsobenie je viditeľné aj po 18 mesiacoch.

Petronela Forišek Paulová však upozorňuje aj na pozitívny vplyv pohybu. „Na základe dostupných štúdií sa začína objavovať aj pozitívny vplyv pravidelnej fyzickej aktivity na optimálne zloženie črevného mikrobiómu v zmysle zastúpenia baktérií, ktoré produkujú látky s priaznivým vplyvom na ľudské zdravie.“ Odporúča preto zaradiť pravidelný pohyb v kombinácii s optimálnou stravou do každodenného života.

Ktoré potraviny sú dôležité a ktoré by sme mali z nášho jedálnička vylúčiť

Optimálne zastúpenie črevných baktérií v našej tráviacej sústave ovplyvňuje predovšetkým vláknina. Podľa Petronely Forišek Paulovej by mali v našej strave prevažovať najmä potraviny rastlinného pôvodu, nakoľko sú bohatým zdrojom vlákniny, vitamínov a fytonutrientov.

V stravovaní by sme sa mali zamerať na zvýšený príjem celozrnných obilnín vo forme pečiva a príloh či raňajkových cereálií. Je dôležité do jedálnička zaradiť pravidelný príjem zeleniny (aspoň 3 porcie denne) a ovocia (aspoň 2 porcie denne), strukovín (aspoň 2x týždenne), orechov a semienok (pridávajte do cereálií či šalátov).

Črevný mikrobióm však potešíte aj kvalitnými tukmi vo forme rastlinných olejov, avokáda, olív či tučných rýb. Ďalším významným zdrojom prospešných živín sú fermentované výrobky, ktoré sú prirodzeným zdrojom baktérií mliečneho kvasenia. Do tela ich môžeme dostať pomocou bielych jogurtov, kefíru alebo acidofilného mlieka. Z rastlinných zdrojov ide napríklad o kvasenú kapustu, uhorky, kimchi alebo tempeh. V rámci pitného režimu by sme mali uprednostňovať čistú vodu, bylinkové čaje alebo zeleninovo-ovocné smoothie, ktoré sú dobrým zdrojom vlákniny.

A čomu by sme sa mali vyhýbať? Petronela Forišek Paulová radí obmedziť najmä potraviny, ktoré sú technologicky spracované a obsahujú mnoho aditív, konzervačných látok a ďalších látok zabezpečujúcich ich predĺženú trvanlivosť alebo zvyšujúce chuť.

Množstvo ľudí sa dnes domnieva, že črevnému mikrobiómu pomôžu vďaka probiotikám. Petronela Forišek Paulová však hovorí, že ich efekt nemusí byť významný.

„Priaznivý efekt probiotík na zvýšenie počtu a rozmanitosti črevného mikrobiómu vo forme doplnkov stravy je kontroverzný a výsledky štúdií sa podstatne líšia. Aj keď sa množstvo živých baktérií vo forme komerčne vyrábaných doplnkov stravy môže zdať pomerne vysoké, v porovnaní s početným zastúpením baktérií v črevnom trakte ide stále o pomerne zanedbateľné množstvo živých baktérií, ktoré by mohli výraznejšie ovplyvniť bakteriálne spoločenstvá v črevnom trakte. Počet a najmä druhy baktérií používaných vo forme bežne dostupných doplnkov stravy je však obmedzený len na zopár druhov, a to z dôvodu bezpečnosti pre zdravie.“

Mikrobiálna transplantácia

Čoraz častejšie sa hovorí o mikrobiálnej (fekálnej) transplantácii, v rámci ktorej sa implantuje črevná mikroflóra zdravého donora do tráviaceho traktu pacienta. Hoci sa výskum v tejto oblasti naplno rozbehol len v posledných rokoch, fekálna transplantácia môže predstavovať jednu z metód pri dlhotrvajúcich ťažkostiach súvisiacich s tráviacimi ťažkosťami alebo ochoreniami čriev.

Mikrobiálna transplantácia však predstavuje aj nádej pre pacientov trpiacich nevyliečiteľnými ochoreniami, ako je napríklad Parkinsonova choroba, porucha autistického spektra alebo rôzne alergie či intolerancie. Prvé výsledky z testovania prinášajú pozitívne správy, no pre vyvrátenie alebo potvrdenie záverov bude nutný ešte ďalší klinický výskum.

Ľudský mikrobióm je pre vedcov ešte stále pomerne neprebádanou témou. Čo všetko dokáže, aké ďalšie funkcie skrýva a ako nám pomôže v liečbe, ukážu najbližšie roky výskumu.

Slováci často trpia na ochorenia tráviaceho systému a čriev – dokazujú to aj štatistiky poisťovne Generali. Na prvom mieste by mala byť prevencia – naše zdravie je našou najväčšou zodpovednosťou a ak vieme svojím životným štýlom čo i len čiastočne zmenšiť pravdepodobnosť ochorenia, stojí to za to. A aby nás nič neprekvapilo, je dobré myslieť preventívne aj na životné poistenie, ktoré dokáže pomôcť v ťažkých životných situáciách najmä finančne.