Hra ako najlepší spôsob rozvoja dieťaťa do 6 rokov. Odborníčky vysvetľujú, ako to funguje

Azda viacerí z nás sa už aspoň raz prichytili pri tom, ako s údivom a napätím sledovali dieťa prechádzajúce okolo veľkej mláky. Prvé, čo asi mnohým mamičkám a oteckom prebehne hlavou, je, či do nej skočí alebo ju obíde.

Zamysleli ste sa niekedy, prečo to deti robia? Prečo majú také nespútané nutkanie všetko vyskúšať, ohmatať, ochutnať či ovoňať? Dôvod vás zrejme prekvapí. Pýta si to totiž ich samotný mozog. Práve cez takéto objavovanie a hry sa vyvíja.

Začína sa to už v tehotenstve

Mozog je zrejme najfascinujúcejší orgán v našom tele. Jeho vývoj začína už počas tehotenstva. Na svedomí to majú neurónové bunky, inak nazývané aj neuróny, ktoré sú základným stavebným kameňom nervovej sústavy a mozgu.

Počas tehotenstva môžu neuróny dieťaťa rásť až rýchlosťou 250 000 neurónov za minútu. Tie sa vzájomne prepájajú, aby mohli spolu komunikovať a preposielať si informácie vo forme nervových impulzov a podnetov. Tieto spojenia sa nazývajú synapsy.

Po narodení má mozog novorodenca až 100 miliárd neurónov, čo je asi o 15 % viac ako dospelý človek. A každý jeden tento neurón má približne 2 500 synapsií. Na svedomí majú rôzne reflexy, kedy sa napríklad dieťa automaticky prisaje na matkin prsník alebo keď sa zľakne, vystrie ruky a začne plakať.

Čo chytí, dá do úst

Okolo štyroch až šiestich mesiacov reflexy zanikajú a s nimi aj niektoré synapsy (pruning). No a bábätko sa začína učiť o svete pomocou svojich zmyslov. Všetko chytá, vonia, olizuje, hryzie a skúma tak svet.

Tu treba mať na vedomí, že ide o prirodzený spôsob ako si dieťa vytvára nové synapsie a formou takejto hry rozvíja svoj mozog.

Aj grimasy pred zrkadlom pomôžu učiť prejaviť emócie

V období, keď je už dieťa schopné vnímať svet, začne sa učiť spoznávať svoje emócie. S tým mu viete pomôcť aj hrami, kde deti učíte emócie spoznávať, napríklad na fotografiách ľudí.

Jednoduché priradzovanie opisovaných emócií k obrázkom či spoločné trénovanie grimás pred zrkadlom zaručene rozosmeje deti aj rodičov.

„Hra je pre deti najdôležitejšia činnosť a práve pri hre sa učia prežívať, zvládať emócie, komunikovať s okolím, učia sa, čo je dobré a čo zlé,“ dopĺňa Ing. Daniela Konečná, riaditeľka Únie materských centier.

Prečo všade lozí a točí sa dookola?

Rozvoj mozgu vášho dieťaťa prebieha aj bez nášho pričinenia. Síce to môže vyznieť hrubo, ale mozog má vlastné pravidlá. Všimnúť si to môžete medzi prvým a druhým rokom života, keď sa vaša ratolesť len tak z ničoho nič začne točiť dookola. No a niekedy takto vydrží aj dve tri minúty.

Nemusíte sa však báť. Pri takejto hre im rotácia aktivuje veľkú časť mozgu a zapája viaceré motorické či koordinačné funkcie. Deti tiež veľmi rady lozia alebo skáču. Hoci dospelým môže takéto správanie prekážať, treba mať na pamäti, že dieťa si takto vytvára nové spojenia v mozgu.

„Činnosti, ktoré vykonáva opakovane, sú dôležité pre rozvoj jeho hemisfér. Preto je dôležité mať dosť trpezlivosti nechať dieťa robiť činnosť opakovane. Vďaka nim sa dieťaťu rozvíjajú všetky zručnosti, ktoré potrebuje k životu. Hádzaním vidí vzdialenosti, kráčaním po obrubníku sa učí rovnováhe,“ dopĺňa Konečná.

Radšej vystrájať, ako pozerať do mobilu

Hoci je výchova dieťaťa v ranom období náročná a sami nevieme prísť na to, odkiaľ sa v nich berie toľko energie, treba brať ohľad na to, čo hovorí veda. Pri sledovaní televízie, tabletu alebo mobilu si dieťa formuje menej synapsií rozvíjajúcich jemnú motoriku. Určite nie je jednoduché dieťa zamestnať len všednou hrou, no treba byť opatrný, koľko času trávia na digitálnych zariadeniach.

„Dieťa by malo mať primerané množstvo stimulov nadväzujúcich na jeho aktuálne vývinové potreby. Vtedy podnecujú jeho zmysly a dokáže ich aj spracovať. Veľmi výrazné stimuly, ako napríklad blikajúce obrazovky, môžu u detí v nižšom veku spôsobiť vážne problémy, ak sú im vystavované príliš často,“ varuje Viktória Šišková, líderka programu Učenie pre život a lektorka montessori aktivít, MC Hernička, Spišská Belá.

Pozor, mláka! Nechať ich alebo nie?

Už pri bežnej chôdzi po obrubníku si môžete všimnúť, akú pozornosť tejto aktivite deti venujú. Ak sa na ceste náhodou objaví mláka alebo blato, všetci vieme, čo dieťa urobí.

Na jednej strane je pre dieťa zdravá aj takáto na prvý pohľad bizarná aktivita, no na druhej strane, nie každý má pre to trpezlivosť a pochopenie. Detská hra v blate má však tiež svoje benefity a vždy je možnosť zvoliť na upršaný výlet gumáky a vhodné nepremokavé oblečenie.

Montessori metóda a pohľady odborníkov

Spôsob vzdelávania pomocou hry vyznáva aj metóda Montessori, ktorá je v súčasnosti veľmi populárna. Jej vznik ale siaha už do roku 1907, keď zakladateľka doktorka Maria Montessori založila prvú školu, kde viedla deti novými metódami.

Hlavnou myšlienkou je práve fakt, že deti sú od prírody hravé, zvedavé, rady objavujú nové veci, čo im zároveň aj pomáha rozvíjať mozog.

„Deti majú úžasnú vlastnosť, vedia si urobiť zo všetkého hru. Vďaka hre môžu skúmať, pozorovať, počúvať, cítiť a pomáha im sústrediť sa, ukotviť sa a vytvára si v hlave bunky, ktoré pracujú po celý život,“ vysvetľuje Adriána Rihariová, líderka programu Učenie pre život a lektorka montessori aktivít, RC Medulienka, Levice.

Do troch rokov deti všetko absorbujú

V štádiu takzvanej absorbujúcej mysle do 3 rokov sa mozog dieťaťa vyvíja najrýchlejšie. Nevedomky totiž prijíma všetky podnety z okolia a osvojuje si ich.

„V tomto veku je dieťa ako nepopísaný papier, prahnúce po nových veciach, ktoré chce skúmať. Ešte nie je poznačené vlastnou frustráciou a množstvo voľných neurónov čaká na prepájanie,“ objasňuje Katarína Jarinová, lektorka programu Umenie pre život a zástupkyňa Materského centra Nezábudka, Žilina.

Kľúčové obdobie do 6 rokov

Po treťom roku života si už dieťa uvedomuje svoje zážitky, posudzuje ich a zdokonaľuje. Do 6 roku života sa vyvinie až 85 % osobnosti dieťaťa. Preto je v tomto období dôležité vytvoriť dostatočný priestor na jeho rozvoj.

„Ak dieťaťu poskytneme v pravý čas informácie či aktivity, ktoré ho zaujímajú a vychádzajú z jeho vývinových potrieb, môže na získaných zručnostiach neskôr stavať aj v škole. Ak senzitívne obdobia ostanú nenaplnené, neskôr sa už dieťaťu môžu určité schopnosti nadobúdať ťažšie,“ objasňuje Viktória Šišková z MC Hernička.

Aké hračky sú ideálne?

Hračky pre deti nemusia byť len tie z hračkárstva, ale čokoľvek bezpečné, čo máme bežne v domácnosti. Vďaka pomôckam zameraným na praktický život si deti osvoja bežné činnosti z domácnosti. Prelievajú, presýpajú, zametajú, hrajú sa na varenie, pečenie chleba, umývanie riadu, leštenie zrkadla, krájanie zeleniny či ovocia a mnoho iného.

„Hračka by mala byť zmysluplná. V montessori sa totiž nehráme len akože, ale naozaj. Keď varíme čaj, tak naozaj, krájame a jeme ovocie, nie s umelými napodobeninami. Hračky a pomôcky musia byť aj pekné farebné, nič umelé,“ vysvetľuje Eva Pullmanová, líderka programu Umenie pre život a lektorka montessori aktivít, RC Orechov dvor, Nitra.

Hračky, ktoré zapoja ruky a hmat

Pomocou rúk a hmatu dokáže dieťa vnímať najviac podnetov, pretože si všetko ohmatá, uvidí a zároveň tak pochopí základné javy. Ide o hru, pri ktorej sa rozvíja zmyslové vnímanie. Tento proces sa nazýva aj uchopenie k pochopeniu.

Patria tu jednoduché drevené stavebnice, loptičky či puzzle. Pomocou hry sa učí spoznávať farby, rôzne tvary, ktoré priraďuje k ďalším predmetom, vkladá ich do otvorov, navlieka, porovnáva či určuje poradie.

Vďaka takémuto spôsobu dieťa opakuje činnosť dovtedy, kým samo nepríde na správne riešenie. Nikto tým pádom nehodnotí.

Kreativita, no aj matematika

Ďalšie montessori metódy sa venujú kreativite, umeniu a rozvoju pravej hemisféry mozgu, ktorá sa spája práve s kreativitou, intuíciou a emóciami. Pri tomto štýle učenia sa používajú hudobné hračky, kreslenie, tancovanie, výtvarné techniky alebo hádanie rôznych zvukov či materiálov. Dieťa sa učí, že vnímanie a prežívanie môže byť subjektívna záležitosť a že každé dieťa tieto veci môže vníma inak.

Obľúbeným spôsobom učenia sú aj jazykové hry, kde háda rôzne predmety, zvieratá, veci, materiály. Určuje farby a učí sa základnej logike komunikácie a vyjadrovania. Na učenie matematiky sa zas používajú rôzne počítadlá, stavebnice, korálky a určuje sa ich poradie, počítajú sa a odčítajú.

Sloboda je základ

Všetky tieto hry by mali prebiehať slobodne. Deti už od narodenia vedia, čo potrebujú trénovať, cibriť, aby napredovali. Preto si práve dieťa vyberá, s čím sa bude hrať, čo bude objavovať, akým spôsobom a s kým.

Hlavnou zásadou je tiež to, že dieťaťu sa pomôže len v prípade, že si to samo praje. Nie je dobré snažiť sa mu do hry zasahovať a formovať ho podľa svojich predstáv.

„Prostredníctvom hry sa teda dokáže dieťa do 6 rokov naučiť skoro všetko, samozrejme, sú potrebné aj iné súladiace okolnosti – bezpečné prostredie, láskavý, rešpektujúci prístup, dôvera, vzor alebo rovesníci,“ dodáva na záver Jarinová z Materského centra Nezábudka v Žiline.