Maličká škvrna na koži, ktorá môže byť predzvesťou katastrofy. Dobre si prezrite materské znamienka

Sú prirodzenou súčasťou našej kože a niet človeka, ktorý by ich nemal. Niektoré materské znamienka sú neškodné, no niektoré, naopak, môžu viesť až k vážnym ochoreniam kože či zhubným nádorom. Je teda dobré mať ich pod drobnohľadom.

Jedinečnosť každého a každej z nás vystihujú aj materské znamienka. Niektoré z nich smelo nazývame znamienkami krásy, pretože dodajú napríklad našej tvári špecifický šarm. Oveľa dôležitejšie ako náš vzhľad je však to, aký môžu mať tieto škvrny vplyv na naše zdravie. Ostražitosť je teda na mieste. Vďaka metóde „ABCDE“ a pravidelným dermatologickým prehliadkam môžete predísť tomu najhoršiemu. V rebríčku úmrtnosti na zhubný melanóm sa totiž Slovensko v rámci celosvetového rebríčka nachádza na alarmujúcom 4. mieste.

Nie je znamienko ako znamienko

Niektorí majú materských znamienok len zopár, no iní ich majú na rozdávanie. Ide o anomálie kože, ktoré sa líšia svojím sfarbením, tvarom a veľkosťou a veľká časť z nich je neškodná. Poďme sa teda bližšie pozrieť, aké typy materských znamienok existujú a čím sa líšia.

Jedným druhom sú cievne znamienka, inak povedané hemangiómy. Sú to vlastne nezhubné nádory, ktoré vznikajú z ciev. Môžeme sa s nimi narodiť alebo ich aj získať počas života, no najmä v ranom detstve. Sú červené, ploché, väčšinou veľkosti niekoľko milimetrov či dokonca až centimetrov. Postupne rastú a môžu byť vypuklé. Po prevažnej väčšine z nich nezostane po piatom až desiatom roku ani stopy, keďže sa úplne vstrebú. Sú však aj také hemangiómy, ktoré začnú pribúdať na koži v neskoršom veku. Tie bývajú červené až fialové, okrúhle, bodkovité a môžu vystupovať aj nad úroveň kože.

Ďalším typom znamienok sú pigmentové névy. Na svedomí ich majú pigmentové bunky v koži, ktoré tvoria farbivo melanín. Keď sa zmnožia na malej ploche, vytvoria hnedé až čierne kožné útvary, ktoré delíme do niekoľkých kategórií. Prvou sú kongenitálne pigmentové névy, s ktorými sa už rodíme. Môžu byť ploché aj vystúpené a niektoré sú dokonca ochlpené. Riziko zhubnosti rastie s ich veľkosťou a počtom.

Ďalšou kategóriou sú získané pigmentové névy. Tie sa objavujú na koži počas života. Typické je pre ne hnedé sfarbenie vo všetkých odtieňoch. Môžu byť v úrovni kože aj vyvýšené či až bradavičnaté. Niektoré vyvýšené névy sú farby kože. Je dôležité dodať, že väčšina z nich nepredstavuje žiadne riziko.

Medzi znamienka typu pigmentové névy radíme aj dysplastický névus. Ten je väčší ako obyčajný pigmentový névus, dosahuje veľkosť 5 až 15 mm, zároveň má nepravidelný tvar či povrch a jeho farebnosť nie je jednoliata. Vyskytuje sa skôr zriedkavo. Sú však aj také rodiny, kde ho má hneď niekoľko členov, vtedy hovoríme o tzv. syndróme dysplastických névov. Pri tomto type znamienka treba spozornieť, je veľmi rizikové a je pri ňom vyššia pravdepodobnosť vzniku zhubného melanómu.

Pri výpočte typov materských znamienok treba ešte doplniť Halo névus (Suttonov névus). Preň je typické ohraničenie bledým lemom, na ktorom je strata pigmentu. Zmiznutie kožného farbiva svedčí o imunitnej reakcii na bunky obsahujúce farbivo melanín. Samotný névus sa pri vzniku bledého lemu obvykle zmenšuje a časom môže celkom zmiznúť. Tento typ znamienok sa môže u jedného človeka objaviť viackrát a môžu sa vzájomne líšiť práve ohraničením, na ktorom prišlo k strate pigmentu.

Smrteľné znamienka

Najväčším rizikom znamienok je teda to, že sa môžu postarať o nádory na koži. Našťastie mnohé z nich sú nezhubné (benígne), a teda neohrozujú váš život. Po odstránení už nerastú a ani sa nešíria do iných častí tela. To je tá lepšia správa. Žiaľ, časť nádorov spôsobených znamienkami sa správa zhubne (malígne) a vtedy už môže ísť o život.

„Najzávažnejšou komplikáciou je vznik malígneho melanómu zo znamienka. Pri výskyte viac ako 50 pigmentových névov alebo pri výskyte jedného dysplastického névu je zvýšené riziko vzniku melanómu dvojnásobne. Prítomnosť desiatich dysplastických névov zvyšuje riziko vzniku melanómu desaťnásobne. Familiárny syndróm dysplastických névov zvyšuje riziko vzniku malígneho melanómu až päťstonásobne,“ varuje dermatovenerologička Elena Šustrová. Podľa jej slov vyššie riziko majú aj pacienti po transplantáciách a pacienti na dlhoročnej imunosupresívnej liečbe. Ak za týchto okolností vystavíte pokožku silnému UV žiareniu, vážny problém môže byť na svete.

Malígny melanóm je totiž jeden z najzákernejších nádorov, pretože rýchlo a často aj skryte metastázuje do ďalších orgánov tela. Pre záchranu života je teda dôležité včasné odhalenie  a rýchly zákrok. Ak sa melanóm kompletne chirurgicky odstráni ešte pred metastázovaním, môžu byť vyhliadky na uzdravenie veľmi priaznivé. V prípade, ak ho lekári odhalia až po metastázovaní, je nádej na prežitie mizivá.

Len jedna tretina melanómov vzniká z pigmentových névov, dve tretiny melanómov vznikajú na koži mimo znamienok, no môžu sa vyskytnúť aj na slizniciach a v oku. Ak už niekoho z vašej rodiny potrápil melanóm, určite sa musíte mať na pozore aj vy. Opatrnosť je na mieste aj v prípade, ak máte svetlú pokožku, modré oči a blond alebo ryšavé vlasy, čiže ak ste fototyp I a II.

Melanóm nie je jedinou hrozbou

Rakovina kože však nesúvisí len s melanómom, častejšie sú totiž práve nemelanómové kožné nádory. Tie majú na svedomí v 99 % prípadov dva karcinómy  – tzv. bazocelulárny karcinóm a spinocelulárny karcinóm. Ostatné kožné nádory sú zriedkavé a  tvoria zvyšné 1 %.

Najčastejším je bazocelulárny karcinóm – bazalióm, ktorý je zhubný, rastie pomaly a ničí okolité tkanivo, ale pozor, nemetastázuje! Problém nastane vtedy, ak rastie do chrupavky nosa alebo ucha, prípadne ak rastie dlhšie a dosahuje už väčšie rozmery, čím ničí okolité tkanivo. Účinná liečba je v tomto prípade jasná: bazalióm treba urýchlene odstrániť. Tento typ nádoru sa občas nazýva aj „biela“ rakovina kože, pretože môže vyzerať ako perleťové či voskovité hrčky. Prejavuje sa však navonok aj plochými hnedými či krvavo sfarbenými škvrnami, ktoré môžu pôsobiť ako jazvy, a taktiež aj krvácajúcimi chrastami, ktoré sa po zahojení opäť objavujú.

Druhý spomínaný – spinocelulárny karcinóm sa zjednodušene nazýva spinalióm. Je menej častý, no zákernejší, keďže prerastá do okolia a môže metastázovať, najskôr do spádových lymfatických uz­lín a neskôr aj do vzdialených orgánov. Lieči sa teda nielen odstránením, pri metastázach je už nutná aj rádioterapia alebo chemoterapia. Zvonku zvykne vyzerať ako pevný červený uzlík alebo ako plochá lézia so šupinatým povrchom. Najčastejšie sa robí na tých miestach, ktoré nie sú zvyčajne chránené pred slnkom: ruky, tvár, uši.

„ABCDE“ vám môže zachrániť život

Vyhnúť sa problému je určite lepšia stratégia, ako hľadať pomoc v hodine dvanástej. „Rizikové je každé znamienko, ktoré vyzerá inak ako ostatné znamienka na koži konkrétneho človeka, a každé znamienko, ktoré sa rýchlo mení farebne, veľkosťou, tvarom, hrúbkou, charakterom, štruktúrou. Riziková je aj ranka na koži, ktorá sa opakovane po zahojení obnovuje alebo krváca. Znamienka, ktoré sú chronicky mechanicky dráždené odevom, obuvou, pri holení a podobne sa môžu tiež zmeniť na nádory. Riziko malignity je aj pri vrodených znamienkach väčších ako 20 centimetrov,“ upozorňuje kožná lekárka Elena Šustrová.

Dobré je teda, aby ste si všímali vlastnú kožu pri dennej hygiene, pri sprchovaní a obliekaní. Rovnako sa odporúča raz za tri mesiace si dôsledne prejsť celé telo, ideálne aj s použitím zrkadiel, aby ste si pozreli aj tú časť pokožky, ktorú bežne nevidíte. A na čo je dôležité sa zamerať? Pomôcť vám dokáže metóda „ABCDE“, vďaka ktorej môžete sami rozpoznať, či ide o rizikové znamienko. Toto sú rizikové znaky:

A – asymetria (Asymmetry) – znamienko je nesúmerné.

B – okraje (Border) – okraje znamienka sú nepravidelné, zúbkovité, nejasne ohraničené, s výbežkami.

C – farba (Color) – nehomogénne zafarbenie znamienka, rôzne odtiene farieb (hnedá, červená, sivomodrá, fialová, čierna).

D – priemer (Diameter) – priemer znamienka zvyčajne nad 5-6 mm.

E – vývoj (Evolution) – akákoľvek zmena znamienka, veľkosti, farby, tvaru, hrúbky, charakteru, štruktúry v čase.

Znamienko vo veľkom rozlíšení

Ak sa vám po domácej kontrole nejaké znamienko nepozdáva, rovno si to namierte do kožnej ambulancie. Lekár či lekárka budú mať na začiatok niekoľko dôležitých otázok. Budú sa pýtať nielen na to, ako sa menila farba, veľkosť či charakter znamienka, ale zaujímať ich bude aj prípadný výskyt krvácania, mokvania, svrbenia a iných ťažkostí. Reč príde aj na rodinnú anamnézu, na opaľovanie či spálenie sa v minulosti, na návštevu solária a tiež či nebol vykonaný na danom mieste zákrok ako liečba laserom, elektrokauterom či kryoterapia tekutým dusíkom.

„Základným vyšetrením je vyšetrenie útvaru pri dobrom osvetlení voľným okom, pohmatom nielen útvaru na koži, ale aj spádových lymfatických uzlín. Už pri takomto vyšetrení môže skúsený kožný lekár odhaliť kožný nádor,“ objasňuje lekárka. Nasleduje vyšetrenie dermatoskopom. Ide o optický prístroj s vysokou rozlišovacou schopnosťou, pomocou ktorého je možné vyhodnotiť prítomnosť fyziologických a patologických znakov. Mimochodom, na takéto vyšetrenia sa odporúča ísť raz ročne. Vďaka digitálnym technológiám je už možné uchovávať fotodokumentáciu z dermatoskopu, a tak sledovať, ako sa jednotlivé znamienka správajú v čase a či neprišlo k nežiaducej zmene.

Ak sa pomocou dermatoskopie odhalí kožný nádor, príde na rad histologické vyšetrenie. Vďaka nemu je možné presne určiť, o aký nádor ide, a odhadnúť, ako sa bude ďalej správať. To je základ pre nastavenie účinnej liečby.

Ako vysvetlila dermatovenerologička Elena Šustrová, o najúčinnejšom liečebnom postupe rozhoduje tzv. melanómová komisia zložená z viacerých odborníkov, ktorí musia zvážiť hneď niekoľko ukazovateľov: lokalizáciu melanómu, jeho veľkosť, rast do hĺbky, možné riziká jeho šírenia krvnou alebo lym­fatickou cestou, prípadne už prítomné metastázy do lymfatických uzlín alebo do vzdialených orgánov, vek a celkový zdravotný stav pacienta. „Prevažná väčšina pacientov sa lieči chirurgicky – odstránením ná­doru s dostatočne širokým záberom normálnej okolitej kože a podkožia. Pri väčších melanómoch sa zákrok kombinuje s plastickou operáciou. Liečba sa riadi aj podľa toho, ako hlboko nádor zasahuje do podkožia. V prípade dokázaných metastáz sa pridáva rádioterapia, chemoterapia alebo biologická liečba,“ dopĺňa lekárka.

Negrilujte sa na slnku ani v soláriu

To, či sa narodíte s bledou kožou a blond vlasmi, ovplyvniť nedokážete, no stále je tu mnoho faktorov, ktoré viete zmeniť, ak sa chcete vyhnúť rakovine kože. Tým hlavným je, ako veľmi sa vystavujete UV žiareniu. Ukazuje sa totiž, že 60 až 90 % nových melanómov má súvis práve s tým, ako ľudia nechali pôsobiť slnečné žiarenie na svoju pokožku. „Je zaujímavé, že melanóm často vzniká v dôsledku občasného, avšak intenzívneho vystavovania sa slnečnému žiareniu, najmä v detskom veku. Riziko melanómu zvyšuje opakované spálenie kože,“ upozorňuje MUDr. Šustrová. Vystríha aj pred soláriami, ich pravidelnou návštevou môžete zvýšiť riziko vzniku melanómu až trojnásobne v porovnaní s ľuďmi, ktorí nikdy neboli vystavení umelému zdroju UV žiarenia. „Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny v roku 2009 zaradila soláriá do prvej skupiny ľudských karcinogénov,“ zdôraznila lekárka.

Hoci to počas letných mesiacov zvádza, aby ste skôr oblečenie zhadzovali, pokožka určite ocení, ak ju bude pred slnečným žiarením chrániť vhodný odev. Netreba zabúdať ani na ochranu hlavy, šiltovka alebo klobúk by mali byť povinnou výbavou. Na časti pokožky, ktoré zostanú odkryté, treba naniesť kozmetiku s vhodným SPF (sun protective factor). Ten  prispôsobíte svojmu fototypu a tiež UV indexu, ktorý je aktuálne v lokalite, kde sa nachádzate. Slnečné žiarenie však netreba podceňovať ani na dovolenke v zahraničí či doma v záhrade.

Rozhodujúci je však nielen faktor, ale aj spôsob, ako si opaľovací krém natriete. Aby sa stihol dostatočne vstrebať a poskytnúť ochranu, treba ho naniesť 20 minút pred slnením a následne opakovane natierať. „Priemerný človek by mal použiť na jedno celotelové natretie kože asi 7 čajových lyžičiek prípravku s SPF, čo je okolo 36 gramov. V praxi sa natierame menším množstvom. Stogramové balenie vydrží často dlhšie ako 3 dni aj pre viac osôb. V čase medzi 11. až 15. hodinou je intenzita UV žiarenia najvyššia, na slnku by sme sa nemali zdržiavať vôbec,“ prízvukuje MUDr. Elena Šustrová. A ako dodáva, ak spozorujeme na koži znamienko, ktoré je iné ako ostatné alebo sa rýchlo mení a nehojí, je potrebné nechať si hneď vyšetriť takéto znamienko u kožného lekára.