Pediater radí: Kedy ísť s dieťaťom k lekárovi a kedy ho liečiť doma?

Detského lekára sme sa opýtali, ako rozoznať vážny stav dieťaťa od bežnej choroby, ktorú stačí len vyležať.

Ochorenie alebo úraz dieťaťa sú nočná mora každého rodiča. Žiaľ, niekedy sa im jednoducho nepodarí vyhnúť. Na to, ako v takejto situácii postupovať, kedy zachovať chladnú hlavu a kedy je nevyhnutná okamžitá lekárska pomoc, sme sa opýtali pediatra MUDr. Ondreja Alchusa z detskej pohotovosti Národného ústavu detských chorôb.

V decembri a v januári sme boli svedkami chrípkovej epidémie, ktorá sa masívne šírila najmä medzi deťmi. Čím to bolo zapríčinené? Silnejšou vírusovou náložou alebo sa deťom zhoršila imunita následkom pandémie a väčšej izolácie počas nej?

Posledná sezóna akútnych respiračných ochorení bola taká, akú sme v posledných rokoch nezažili. Počet pacientov bol v porovnaní s uplynulým sezónami, ale aj s inými časťami roka vysoký. V uplynulých rokoch počas pandémie sa infekčné ochorenia až tak výrazne nešírili, čo vyplýva aj z toho, že ľudia boli opatrní a v prípade akýchkoľvek príznakov sa dobrovoľne izolovali. Nemyslím si, že sa zhoršila imunita, iba ju nestimulovali bežné virózy.

V súvislosti s chrípkovou epidémiou, preplnenými ambulanciami a detskou pohotovosťou sa začala diskusia o tom, kedy s dieťaťom navštíviť lekára a kedy postačí liečba doma. Aké sú vaše odporúčania v tomto smere? Mnoho rodičov sa totiž bojí, aby niečo nezanedbali.

Toto je pomerne jednoduchá a častá, ale ťažká otázka. Neexistuje na ňu univerzálna odpoveď. V nadväznosti na prvú otázku o akútnych respiračných ochoreniach, ak má dieťa horúčku, ktorá dobre reaguje na podané lieky, dieťa je čulé a schopné prijímať stravu, nepredpokladáme závažný stav. Spozornieť treba vtedy, ak dieťaťu aj napriek podaniu liekov horúčka neklesá, dieťa je malátne, apatické, prípadne je pri respiračnej infekcii dýchavičné – nevládze sa hrať, rozprávať, dýcha rýchlo alebo počuť abnormálne zvuky pri dýchaní. V tomto prípade by určite mal dieťa vyšetriť lekár. Iná modelová situácia je napríklad vracanie – ak dieťa opakovane vracia aj napriek niekoľkohodinovému nepodávaniu žiadnych tekutín, má výrazné bolesti brucha, je apatické, nie je schopné prijímať tekutiny, málo močí, je namieste vyhľadať lekára.

Tieto situácie však treba hodnotiť individuálne a neexistuje univerzálna odpoveď. Spoločným menovateľom návštevy lekára je vždy strach o dieťa.

👉 Vypočujte si: PODCAST s pediatrom Ondrejom Alchusom o tých najmenších a najzraniteľnejších 

Pandémia spôsobila, že sme ako spoločnosť citlivejší aj na najmenšie príznaky choroby. Pred covidom nebolo nezvyčajné, že dieťa prišlo do školy alebo do škôlky so soplíkom, ak nemalo iné vážnejšie príznaky. Čo by ste odporúčali rodičom?

Pandémia nás skutočne vycvičila sledovať aj diskrétne prejavy ochorení. Rodičia sa s týmito situáciami denne stretávajú. Treba si však uvedomiť, že „soplíky“ nemusia byť vždy prejavom respiračnej infekcie, môže to byť bežná reakcia na chlad, pri príchode z chladnejšieho prostredia, prípadne aj prejav alergie. Rovnako aj kašeľ je primárne obranná reakcia organizmu na rôzne aj neinfekčné stimuly. Po prekonaní infekčnej fázy akútnej respiračnej infekcie je bežný takzvaný postinfekčný kašeľ, ktorý môže pretrvávať týždne aj mesiace. V týchto prípadoch môžu mať deti normálny režim.

Aké sú z vášho pohľadu najčastejšie zaužívané chyby alebo mýty, ktoré robia rodičia pri liečbe detí?

Za najvážnejšiu chybu považujem nečinnosť, resp. obavu rodiča niečo spraviť alebo podať a radšej ísť ihneď lekárovi. Denne sa stretávame s prípadmi, keď deti nedostanú bežné voľnopredajné lieky proti horúčke a bolesti. Obidva príznaky predstavujú zásadný diskomfort pre dieťa, pritom je ich možné veľmi jednoducho ovplyvniť. Veľa rodičov často ani nevie udať dôvod, prečo lieky nepodali. Niektorí lieky nemali doma, iní tak konali úmyselne, aby sme verili, že dieťa skutočne má horúčku. Posledný dôvod je skutočne nepochopiteľný a rád by som zdôraznil, že nemusia mať obavu, že by im niekto neveril.

Medzi ďalšiu častú chybu patrí podanie nedostatočných dávok liekov. U detí sa väčšina liekov podáva na kilogram hmotnosti a treba si uvedomiť, že deti rastú a dávka liekov sa teda dynamicky mení.

Dožadovanie sa antibiotickej liečby zo strany rodiča, aj keď to nie je potrebné, je takisto častý fenomén. Treba však pamätať na to, že aj zbytočne predpísaná liečba nesie so sebou riziká, ktoré si rodičia často neuvedomujú.

V dnešnej uponáhľanej dobe nemáme ani čas byť chorí a to isté požadujeme aj od dieťaťa: aby sa čím skôr vyliečilo a šlo do školy a my do práce. Je podľa vás vhodné podávanie horúcich nápojov s paracetamolom len pri pocite choroby či zvýšenej teplote?

Zásadná chyba súčasnej doby je skutočne to, že je uponáhľaná, inak povedané, nemáme čas byť ani chorí. Choroba dieťaťa má vždy väčší či menší socioekonomický vplyv na rodiča.

Čo sa týka granulátov s paracetamolom, treba si uvedomiť, že vzhľadom na obsah liečiva nie sú vhodné pre malé deti. Ďalej treba poznamenať, že horúčka je primárne obranná reakcia organizmu a do 38 stupňov Celzia je prospešná pre imunitné procesy. V úvode ochorenia, ak predpokladám, že teplota bude ešte stúpať, a dieťa má aj bolesti svalov, kĺbov alebo hlavy, je vhodné podať paracetamol alebo ibuprofén v adekvátnej dávke.

Aké najčastejšie chyby robia rodičia z hľadiska prevencie chorôb u detí?

Osobne považujem za najvážnejšiu chybu z hľadiska prevencie odopieranie vakcinácie. Ide o najefektívnejší nástroj primárnej prevencie, teda zabránenie vzniku ochorenia u pacienta. Vďaka očkovaniu poznáme niektoré ochorenie iba z kníh a „vďaka“ rôznym antivakcinačným aktivitám sa stretávame s ochoreniami, s ktorými sme sa stretávať už nemuseli.

Deťom sa okrem chorôb nevyhýbajú ani úrazy. Aké úrazy riešite na detskej pohotovosti najčastejšie? Kde sa stáva deťom najviac úrazov?

Úrazy sú, bohužiaľ, neoddeliteľnou súčasťou detského veku. Stretávame sa s nimi celoročne, ale pomyselný vrchol výskytu je počas jarných a letných mesiacov. Medzi časté úrazy patria rôzne odreniny, tržné rany, ale aj zlomeniny, ktoré vznikajú počas športu, hry alebo iných bežných detských aktivít. Pomerne závažné úrazy môžu vznikať pri obľúbenej detskej aktivite, a to skákaní na trampolíne. Súčasným trendom je zabezpečenie maximálnej bezbolestnosti manažmentu, teda ak je nevyhnutné zlomeniny „napravovať“ alebo šiť komplikovanú ranu, deti sú hospitalizované a zákrok sa realizuje v krátkodobej anestézii.

👉 Prečítajte si: Pamätajte na vrtochy šťasteny, je dobré, aby sa vaša rodina pripravila aj na prípadné krízy

Stretávate sa na pohotovosti často aj s otravami detí?

Prípady, keď deti zjedia, čo by nemali, patria medzi našu takmer každodennú prax. Na našom pracovisku ročne ošetríme viac ako 300 pacientov v súvislosti s rôznymi formami otráv, resp. podozreniami na ne.

Majú otravy nejakú sezónnosť, napr. počas letných prázdnin, keď sú deti častejšie bez dozoru a kadečo doma vypátrajú?

Sezónnosť pozorujeme skôr v zmysle požitej látky. V súvislosti s väčším pohybom detí vo vonkajšom prostredí počas jarných a letných mesiacov sú častejšie prípady zjedenia rôznych častí rastlín a bobúľ, napríklad tisu, ľuľkovca alebo aj konvalinky. V tomto prípade sa bavíme hlavne o deťoch v dojčenskom a predškolskom veku. Každá z týchto neúmyselných otráv vychádza z nepozornosti rodiča alebo inej sprevádzajúcej osoby. Nemalú časť otráv v tomto období tvoria aj intoxikácie alkoholom u adolescentov.

V období častých respiračných infekcií sa stretávame aj s „úmyselne-neúmyselnými“ otravami, keď sa namiesto kvapiek proti kašľu podá esenciálny olej.

Stretávate sa v prípade otráv s nejakými zaužívanými mýtmi?

Medzi zaužívané mýty patrí asi to, že po zjedení rôznych látok alebo liekov vykonávame „výplach žalúdka“. Tento výkon sa v súčasnosti využíva v minimálnej miere. Dôvodom je riziko komplikácií, ktoré sa môžu vyskytnúť. Podanie aktívneho uhlia v adekvátnej dávke a v indikovaných prípadoch je výrazne bezpečnejšie a aj efektívnejšie.

V prípade podozrenia, že dieťa mohlo zjesť niečo, čo by nemalo, je kľúčové zachovať pokoj, nerobiť unáhlené rozhodnutia, ako je napríklad vyvolávanie vracania, podávanie mlieka a podobne. Odporúčam vždy zavolať na infolinku Národného toxikologického informačného centra, kde rodič dostane potrebné informácie.

—–

Aj keď sa stále snažíte robiť všetko, čo je vo vašich rodičovských silách, úrazu alebo chorobe sa niekedy vyhnúť nedá. V týchto náročných životných situáciách je dôležité mať aspoň finančnú istotu v podobe kvalitného detského životného poistenia.

Detské životné poistenie od Generali poskytne „bolestné“ v prípade nepríjemných zlomenín, popálenín či poranení spôsobených napadnutím zvieraťom. Zároveň komplexne kryje nielen menšie, ale aj väčšie úrazy s trvalými následkami, a to aj v prípade malých športovcov.

Okrem komplexného úrazového poistenia s krytím trvalých následkov úrazu s progresiou až 1 000 % či prémiovej ochrany s odškodným až do 50 000 eur v prípade mimoriadne vážnych úrazov môžete pre dieťa uzavrieť aj poistenie detských závažných ochorení s poistným plnením do 320 % či poistenie chirurgického zákroku, ktorý kryje aj typicky detské operácie, ako je napríklad operácia odstávajúcich uší alebo škúlenie.

Poistenie môžete dojednať navyše so zľavou až do 25 % z poistného za rizikové poistenia.