PODCAST o prítomnosti a budúcnosti automobility s manažérom Zelenej vlny Ľubošom Kasalom

Obrovské displeje a možnosť kliknúť na čokoľvek. Alternatívne pohony aj umieračik pre spaľovanie motory. V novom diele Generali Balans nám známy hlas zo Zelenej vlny porozprával, ako vníma situáciu v doprave a jej možné napredovanie. Čoho sa pri implementácii pokročilých technológií obáva najviac? Je podľa neho vôbec v blízkej budúcnosti reálna?

Na záver poskytol poslucháčom a čitateľom tri rady nad zlato, ktoré by ste ako vodič mali mať pri sadaní si za volant vždy na pamäti.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Nemôžete počúvať? Rozhovor s Ľubošom Kasalom si môžete aj prečítať.

Ľuboš, Zelená vlna ako vyšitá. Spomínam si, ako som sa kedysi dávno v rádiu venoval dopravnému servisu. Vôbec nie je taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať. Stále ťa baví?

Áno a vari ma ešte niekoľko rokov baviť bude. Trochu osobných údajov: hoci pracujem v rádiu od roku 1997, som stredoškolsky aj vysokoškolsky vyštudovaný dopravný inžinier. Spojil som to so záľubou, ktorou bolo internátne rozhlasové rádio. Po skončení vysokej školy viedli moje cesty na Ministerstvo dopravy SR, a keď som prešiel cez ulicu, ocitol som sa v rozhlasovej pyramíde, kde som dodnes, čiže od roku 1997. V roku 2009 sme založili, respektíve obnovili Zelenú vlnu, starší poslucháči si ju možno ešte pamätajú ako Zelenú vlnu Hviezdy, teda v Československom rozhlase. My sme značku obnovili a snažíme sa prinášať informácie vodičom aj dnes a verím, že si v nej každý nájde nejakú informáciu.

Teraz sa nám priznaj. Kedy si naposledy platil pokutu? Pomáha ti Zelená vlna šetriť peniaze rodinného rozpočtu?

Úprimne, informácie o radaroch síce sledujem, ale áno, platil som asi zo dve pokuty, jedna bola pri nesprávnom parkovaní, druhá bola za rýchlosť. Keď som vchádzal do nemenovanej obce, ktorá bola v údolí, pustil som auto na voľnobeh a, samozrejme, nechal som ho dokotúľať sa takto až takmer do stredu obce, kde bola 50-tka. Tam boli ukrytí. Šiel som ale neoznačeným autom, uznal si vinu a zaplatil pokutu. Bolo to veľmi dávno. Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale my zo Zelenej vlny alebo relácie Pozor, zákruta! sa snažíme vychovávať vodičov, a tak by sme mali byť príkladom a aj sa o to snažíme.

Mne to nedá. Musím priznať, že vás veľmi obdivujem, pretože je náročné čítať každú polhodinku všetky názvy dediniek. Našiel som si informáciu, že na Slovensku je 2 927 obcí. Ktoré sú pre teba najväčším jazykolamom, keď si povieš, že, sakra, mohlo to byť niekde inde

Napríklad Spišský Štvrtok. Je tam s, š, r. Niekedy, keď je potrebné vyskloňovať zložité názvy, môže vzniknúť problém. Ale, samozrejme, kolegov učíme, aby si slovo dali do pusy tak, že ak ho použijú v prvom páde, lepšie sa následne skloňuje. Máme aj jazykovú prípravu, takže sa snažíme nebrbtať. Keď sa nám niečo podarí, ponúkneme to v silvestrovskom vydaní. Tie bývajú bohaté. Sám to poznáš, v živom vysielaní sa občas povie kadečo, hoci nechtiac. V tej chvíli ťa to zamrzí, cítiš sa trochu trápne, no s odstupom času sa na tom zasmeješ.

Stále sme len ľudia, netreba to veľmi prežívať, hoci, upozornenie pre všetkých vodičov, kritický úspe… úse… vidíš, už je to tu! Nie kritický úspech, ale úsek pre nás, ktorí robíme s mikrofónom, je na ceste do Bytče, tam si treba dávať pozor.

Áno, je to tak, mohlo by sa to pomýliť s inými slovami, ale my sa snažíme prečítať si text, ktorý máme pripravený, ešte pred vysielaním. Ak by tam bolo niečo podobné, snažíme sa s jazykom vybalansovať tak, aby vodič dostal stručnú, presnú a jasnú informáciu, aby nemusel rozmýšľať, kde sa daná dopravná udalosť stala.

Inak, niektorí ľudia si možno nahlas povedia, že načo je v dnešnej dobe dopravný servis v rádiu, keď máme všetko v apkách.

Digitálna generácia je tu už niekoľko rokov a prichádzajú ďalšie. Niektorí si nevedia predstaviť život bez mobilu či počítačov. My ale patríme do generácie, ktorá zažila život bez počítačov. Myslím si, že rozhlasové dopravné spravodajstvo bude ešte niekoľko rokov fungovať. Dopravná navigácia, aplikácia môže byť presná a exaktná, rozhlasové spravodajstvo má svoje limity, lebo má nejaký čas na prípravu, niektoré informácie sa od ich získania až k odvysielaniu môžu zmeniť, tu je však prvoradá bezpečnosť. Keď šoférujem, mal by som sa prioritne venovať automobilu, ceste, teda sledovať premávku, dianie, nie sa zaoberať ovládacím panelom na aute, mobilmi, aplikáciami. Rozhlasové spravodajstvo mi prináša informáciu do ucha zvukovým kanálom, čiže nemusím robiť nič, iba mať nastavené rádio.

Nasleduje posledná otázka z tohto súdka. Ako veľmi sú podľa teba dôveryhodné informácie z aplikácií, povedzme asi z najznámejšieho Wazu? Minule som šiel po diaľnici a videl som tam kadejaké postavičky, tváre, bol som z toho sám zmätený.

Waze používame ako jeden zo zdrojov informácií. Z rozhlasových dispečingov sme ho začali používať ako jedni z prvých, ale nepoužívame ho ako jediný zdroj. Predsa len, do Waze vstupujú bežní, obyčajní vodiči, ktorí za krátku chvíľu, keď prejdú okolo nejakej dopravnej udalosti, nemusia mať z objektívnych príčin správnu dopravnú informáciu, lebo nemusia dostatočne dobre vyhodnotiť, čo sa stalo.

Najčastejšie chyby, ktoré sme vo Waze odhalili, sú pomerne bežné a asi sa im ani úplne nevyhneme. Napríklad keď je dopravná udalosť v jednom smere, no Waze ju má zaznačenú v opačnom. Tiež vtedy, keď dopravnú nehodu niekto označí ako odstavené auto, respektíve vodiči označia odstavené auto ako nehodu, pritom žiadna sa tam nestala. Čiže áno, vo Waze je pomerne vysoké percento chybovosti, ale keď sa na situáciu pozrieme trošku z výšky, dôležité je, aby vodič dostal upozornenie, že na svojej dopravnej trase má nejaký problém, ktorý ho môže zdržať. Sú aj iné aplikácie, kombinujeme Waze a Tom Tom Traffic, ktorý ukazuje zdržanie v minútach. Musíme ich však brať s rezervou, koniec koncov, asi ako všetko v živote.

Ďalej sa budeme venovať bezpečnosti na cestách a vplyvu moderných technológií. V rámci bezpečnosti si už niečo naznačil. Podľa štatistík sa na našich cestách nehodovosť od roku 2017 znižuje. Čo je za tým? Sú to len štatistické údaje, ktoré niečo naznačia, no neukazujú celý obraz?

Asi to tak bude, pretože do štatistík sa nemusí dostať všetko. Po druhé, treba sa pozrieť do zákonov, ako je definovaná dopravná nehoda, ako zase škodová udalosť. Teraz boli aj úpravy zákonov, prípadne sa v tomto smere chystajú. Čiže k takzvanej plecharine, keď sa s niekým ťukneme, nemusíme volať policajtov, vypíšeme si správu o nehode, obrátime sa na poisťovne, ktoré si to medzi sebou vyriešia. Ak vznikne len malá definovaná škoda, samozrejme. Polícia má vo svojich štatistikách väčšie dopravné nehody. Čiže to, že počet dopravných nehôd klesá, je síce pravda, ale na druhej strane je to len štatistický údaj, pretože ak sa za dopravnú nehodu po novom bude považovať dopravná kolízia, kde bude poškodená nejaká časť infraštruktúry, prípadne príde k zraneniu či smrti niektorého z účastníkov, tak ak sa stane len plecharina, dopravná nehoda to nebude, takže to ovplyvní štatistiku.

Počet nehôd môže klesať, policajti však sledujú aj iné ukazovatele, ako je počet zranených, štruktúru nehôd, cyklistov, chodcov, v posledných rokoch aj používateľov kolobežiek či vyvažovacích vozidiel. Na to, aby sme si urobili presný obraz, by sme museli mať kompletné informácie o všetkých takýchto kolíziách, čo nemáme.

Pred dvomi rokmi sme nahrali s Alexom Štefucom vynikajúcu epizódu Generali Balans (č. 11), kde sme rozoberali aj rôzne technologické vychytávky. Alex bol vtedy nesmierne kritický k výrobcom, že na zariadenia pchajú obrovské displeje a podobne. Zmenilo sa niečo v rámci automobilového trhu, alebo je to stále veľký trend?

Trend digitalizácie pokračuje aj v automobilovom priemysle: ovládacie prvky, obrazovky, panely. Na palubnej doske nám všetko svieti, môžeme si do toho ťukať a práve tam vzniká riziko, pretože, vrátim sa do histórie, v starých autách som vedel, že keď pohnem páčkou hore, stane sa toto, keď otočím potenciometrom, rádio zapnem či vypnem, sytič vytiahnem, zasuniem. Tieto ovládacie prvky, ktoré boli mechanické, prípadne elektromechanické, ste vedeli poľahky nahmatať. Dnes je na všetko veľký displej – či už na navigáciu, na ovládanie klimatizácie, akékoľvek iné funkcie, ktoré tam výrobca dal, a vy teraz ďobete do displeja, zrazu obrazovka nereaguje, pretože máte napríklad mastný prst. Namiesto toho, aby sme dávali pozor na cestu, 5 sekúnd sa – zdôrazňujem, 5 sekúnd – hráme. Akú vzdialenosť prejde auto za 5 sekúnd, keď ide 50 až 60 km/h? Môžeme prejsť futbalovú 11-tku, pripletie sa tam cyklista, nešťastie je dokonané…

Digitálne technológie sú na jednej strane moderné a pohodlné, ale z hľadiska bezpečnosti a odpútavania pozornosti vodiča nie sú veľmi dobré. Možno poviem opäť klišé, ale v jednoduchosti je krása a ja mám pôžitok z toho, keď si sadnem do veterána či staršieho auta, kde na mňa nič nesvieti, nebliká. To som, samozrejme, ja. Všetkého veľa škodí. Niektoré automobilky už opäť dávajú funkcie na spínače, otočné potenciometre. Stále je ich však minimum.

Ak by si mal ako dopravný inžinier moc a sedel by si v Európskom parlamente, zasiahol by si pre ochranu vodičov aj legislatívne. Dá sa to vôbec?

Urobil by som asi dve veci, no je to môj subjektívny názor. Jednu vec by som uzákonil ako povinnú, jednu by som zrušil. Okamžite by som do auta namontoval alkohol tester, ak by to šlo, tak aj tester na omamné látky. Niečo podobné sa už aj pripravuje. Nemusíme si hovoriť, veľa nehôd a komplikácií spôsobí alkohol. Zrušil by som systém štart-stop. Bol uzákonený ako povinný, pretože sa polemizovalo o šetrení aj emisiách, no neviem, koľko sme toho ušetrili. Úprimne, ja ho vypínam. Párkrát sa mi stalo, že som ho nevypol, stál som na križovatke. Keď je hustá premávka, potrebujete sa vopchať do nejakej medzery, vyštartovať rýchlejšie, akurát vtedy sa stane, že to nezapne a problém je na svete.

Neznášam to. Uznávam, veľmi dobré návrhy, súhlasím a podpisujem. Avšak povedz, čo si myslíš, ako sú na tom autonómne vozidlá? Mám pocit, že posledné dva roky sa od témy upúšťa. Vyzeralo, že sa to už stane, no dnes nevieme, či sa ich naša generácia vôbec dožije.

Autonómne vozidlá sú na jednej strane rozumná vec. Uvidíme, ako dlho bude trvať, kým sa ujmú, pretože je pri nich veľmi veľa záludností: technické, ľudské, legislatívne. Ak chceme zažiť autonómne vozidlá, môžeme, no trať je zvyčajne segregovaná. Na mysli mám napríklad metro bez vodiča, čo je pomerne častý dopravný prostriedok v zahraničí. Aj u nás v Bratislave, keď sa nad metrom ešte uvažovalo, bol v hre francúzsky systém Wall, ktorý je bez vodiča. Aj v Prahe Linka D by už mala mať súpravy bez vodiča, avšak je to samostatný dopravný systém, personálne kontrolovaný, dopravná cesta je technicky prispôsobená vozidlám. Toto funguje. Ak ale máme mať na našich cestách autonómne vozidlá, potrebujeme na to, okrem nie jedného, ale viacerých autonómnych vozidiel, ktoré si medzi sebou budú schopné odovzdávať informácie, infraštruktúru, aby vozidlá vedeli čítať, kadiaľ môžu a majú ísť, aby si vyhliadli, prepáčte, použijem kuchynskú slovenčinu, trasu, po ktorej môžu ísť, aby mali informácie o aktuálnej premávke, pretože potom by to malo za následok, že ak je niekde problém, tak ho nejakým spôsobom vozidlo obíde.

Okrem technických záležitostí by sme systém museli dostať do zákonov. Technické problémy a náležitosti by sme vedeli vyriešiť. Doba nám ukazuje, že inžinieri vyriešia skoro všetko. Kto však bude zodpovedný, keď autonómne vozidlo narazí do druhého autonómneho vozidla? Lebo technika môže zlyhať. Takisto kto bude zodpovedný, keď také vozidlo narazí do vozidla s vodičom? Tieto problémy treba zadefinovať a vyriešiť. Potom môžu byť aj autonómne autá v premávke.

Samozrejme, na internete sa môžeme dočítať, že sú pokusy s týmito vozidlami na polygónoch aj v bežnej premávke, ale vždy sa nejakým spôsobom objavia ďalšie limity, ktoré treba vyriešiť. Čítal som, že sa pred pár dňami v Nemecku či Francúzsku stala dopravná nehoda, ktorej účastníkom bolo autonómne vozidlo. Rieši sa, kto je za ňu zodpovedný. V autonómnom vozidle je posádka, ktorá môže zasiahnuť, ale zasiahla? Nezasiahla? Mala skutočne možnosť? V elektromobiloch by okrem iného mali byť vraj v budúcnosti aj čierne skrinky, ktoré poznáme z lietadiel. Neviem, či si môžem dovoliť tvrdiť, či to bude o 10, 20 rokov. Treba si uvedomiť, že sme na Slovensku. Možno niekde budú autonómne vozidlá v bežnej premávke, no u nás tak skoro nie.

Myslíš, že tu bude o 20 či 30 rokov aspoň diaľnica?

No, keď to tak vidím a počúvam…

To bol zlý vtip. Ale počkaj, ďalšia otázka bude tiež zaujímavá. Nechajme sa prekvapiť, ako to s autonómnymi vozidlami dopadne. Najväčšie a najinovatívnejšie firmy sa toho chopili, zatiaľ však svetlo na konci tunela nevidíme, ale naši europoslanci schválili zákaz predaja áut so spaľovacím motorom od roku 2035. Pregúlil si oči. Čo to znamená pre každého z nás v roku 2022?

Že už nekúpime nové autá so spaľovacím motorom. Zmeniť sa však ešte môže čokoľvek, možno sa príde na nejaký limit, ktorý alternatívnym pohonom zabráni v masívnom používaní. Nevieme, ale môže sa to stať. Je pravda, že sa snažíme používať obnoviteľné zdroje energie. Čo budeme robiť, keď vyčerpáme všetky ložiská plynu, ropy? Mali by sme myslieť na ďalšie generácie. Ale teda po roku 2035 budeme kupovať nejakú alternatívu. Aká bude, respektíve či ich bude viac a ktorá bude hlavná, ešte nevieme. Aktuálne idú do popredia elektromobily, potom hybridy, plug-in hybridy, vodíkový pohon. Uvidíme, či budú alternatívy rovnocenné. Treba pri nich doladiť mnoho technických náležitostí, ktoré sa odrážajú aj na cene. Ak od roku 2035 nekúpime vozidlá so spaľovacím motorom, naďalej bude treba opravovať tie, ktoré tu budú, čiže to nebude sek, že nastane rok 2035 a koniec. V mnohom však náš život neovládajú vedci a technici, ale politici. Čiže tí prví môžu čokoľvek vymyslieť, no ak sa politici na niečom dohodnú, čo nebude korešpondovať s vedeckými závermi, tak budeme nahratí.

Priznám sa, neviem, ktorá z technológií by mohla byť hlavná. Vodík je v začiatkoch, ale veľmi preferovaný. Elektromobily sú drahšie a majú svoje limity. Aj z hľadiska bezpečnosti, keď som spomenul elektromobily, zase sú novinkou pre hasičov. Predsa len v batérii či nových pohonoch prebiehajú iné chemické reakcie.

Prepáč, že ti skáčem do reči. Včera som videl video horiacej kolobežky, bolo to desivé. Pritom majiteľ nespravil nič zlé, došlo k technickej poruche a nevedeli to uhasiť.

Presne o tomto hovorím, mali by sme viac počúvať vedcov a odborníkov. Nevedeli to uhasiť, pretože prírodný zákon neoklameš. Naše bežné zákony áno, ale toto nie. V akumulátore totiž prebiehajú také chemické reakcie, ktoré zabezpečujú, že oheň bude horieť. Aj o tomto som začal hovoriť, že je to problém, výzva pre hasičov, lebo keď prichádzajú nové technológie a technika, musia sa s ňou oboznámiť, aby vedeli zasiahnuť, ak sa vyskytne nejaký problém. Akákoľvek technológia je fajn, keď funguje, ale keď skončí, dostane poruchu, je zle. Začne horieť, vybuchne.

Hovorí sa, že v prípade elektromobilov by mali byť náklady na servis o niečo nižšie, je tam menej súčiastok ako pri bežnom spaľovacom motore. Zhodou okolností som sa však rozprával s človekom z fachu, ktorý mi povedal, že v jednom luxusnom aute majú batériu v hodnote 15-tisíc eur, pokazila sa, chceli ju dať ekologicky spracovať, ale stálo to ďalších 20-tisíc eur. To sú možno faktory, o ktorých sa málo hovorí, ale asi to chce čas pre vedu a výskum, investície aj inovácie. Ako bude podľa teba ako laika vyzerať bežná premávka o 20 rokov?

Minule som sa stretol so spolužiakom zo základnej školy, kam som chodil pred 40 rokmi. Spomínali sme, ako sme na výtvarnej výchove kreslili výkresy podľa určitého zadania. V 70. až 80. rokoch sme dostali za úlohu nakresliť, ako bude vyzerať život v roku 2000. Samozrejme, každý kreslil, že už sme na Mesiaci. Ako vyzerá život v roku 2022? Áno, máme mobily, počítače, ale v zásade žijeme podobne. Je pravda, že život sa zrýchľuje, zlepšuje, ale podľa mňa nie sme pripravení na situáciu, keď nám technika zhavaruje. Kým všetko funguje, je to okej. Keď nám to prestane fungovať, tak sme skončili aj my. Musíme byť na to pripravení.

Ak hovorím o pohonoch, automobiloch (aj alternatívnych) myslím si, že o niekoľko rokov ostaneme v zásade tam, kde sme, len sa uprace, ktorá alternatíva bude nosná, väčšinová. Držím palce hlavne vodíkovému pohonu, lebo predsa len, elektro má mnoho limitov. Hovoríme o nižších emisiách, no stále sú problém batérie. Vymýšľa sa solárne auto, ale koľko panelov musí mať, aby boli schopné dostatočne dobíjať akumulátor, ktorý bude poháňať elektromotor? Stále to nie je výhodné. Tipol by som si preto, že hlavnou alternatívou môže byť vodík.

Nechajme sa prekvapiť. Koniec koncov na Expo 2020 v Dubaji zožal vodíkový autobus od spoločnosti Rošero v spolupráci so Strojníckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach veľký úspech, ale bol to len prototyp a držíme palce, sme zvedaví, ako bude tento príbeh pokračovať ďalej. Na záver taká tradičná otázka. Ľuboš, skús dať našim poslucháčom a poslucháčkam tri tipy ohľadom bezpečnej jazdy. Jednoducho, aby sa nikdy neobjavili v Zelenej vlne.

Jednu vec som už spomínal. Hovoril si tri tipy. Prvý a asi najzákladnejší: nesadajte si za volant počas oslavy, tesne po oslave, ak máte v sebe alkohol alebo čokoľvek iné. Nechajte niekoho, nech vás odvezie, prípadne si objednajte taxík, využite verejnú dopravu, čokoľvek. Ak si človek sadne za volant, mal by byť pripravený šoférovať po všetkých stránkach, nech je vozidlo technicky pripravené, ale aj šofér, teda triezvy, oddýchnutý a podobne.

Druhá vec, ak sa rozhodnete, že auto aj vy ste pripravení, za volantom rozmýšľajte. To znamená, aby ste trochu predvídali, dávali pozor na seba, na ostatných, možno to trochu preženiem, no i keď vchádzate do križovatky na zelenú, nechoďte na plný plyn, podvedome počítajte, že môže nejaký pacient vybehnúť a musíte vedieť reagovať. Áno, vyzerá to stresujúco, ale jednoducho som za volantom, čiže musím dávať pozor na to, čo sa deje, musím reagovať.

Tretia vec – možno trochu osobná – súvisí s prvými dvomi. Žijeme veľmi rýchlu a hektickú dobu, asi by sme sa preto mali usilovať o viacej pokoja. Keď ho budeme mať v sebe, doma, v práci, nemusíme byť nervózni za volantom, od jedu sa schlastať a sadnúť za volant, urobiť nejakú hlúposť. Snažme sa, na tomto svete sme len raz.

Veľmi pekne povedané. Z vlastnej skúsenosti len doplním, že mi výrazne v rámci šoférovania, vnímania a užívania si jazdy pomohli podcasty. Už na diaľnici nejdem 130 na tempomate, ale 115. Možno už starnem, ale to je iná téma.

Nie, máš rozum.

Ďakujem. Toto bol veľmi milý hosť Ľuboš Kasala, manažér dopravného spravodajstva RTVS.

Ďakujem za pozvanie, verím, že možno aj tento podcast počúvajú poslucháči za volantom. Samozrejme, dopravné spravodajstvo Zelená vlna je tu pre vás, tešíme sa na poslucháčov aj informátorov.

Ak sa vám táto epizóda páčila, budeme veľmi radi za spätnú väzbu. Podcasty Generali Balans nájdete na všetkých známych podcastových platformách a na webe www.generalibalans.sk, kde nájdete aj ďalšie skvelé tipy pre vybalansovaný život. Sledujte nás aj na sociálnych sieťach, primárne na Instagrame a Facebooku. Majte sa krásne a veľa šťastných kilometrov.