PODCAST s automobilovou pretekárkou Gabrielou Jílkovou o jej kariére v motošporte a o bezpečnom šoférovaní

Láska k autám sa u nej zrodila už v detstve a pretekala s top jazdcami sveta. Pozvanie do ďalšej epizódy nášho podcastu prijala pretekárka GT4 Gabriela Jílková alias Quick Gabi. Priblížila nám svoju kariéru v motošporte, rozprávali sme sa o tom, aké autá „krotí“, či majú ženy na trati rovnaké šance a či sa počas svojej kariéry stretla s nejakými predsudkami. Porozprávala nám aj o hrozivej nehode, ktorú na dráhe zažila, a o tom, ako zvládla návrat za volant. Dozviete sa aj to, aké sú jej rady pre začínajúce pretekárky a aké má ambície do budúcnosti.

Akou šoférkou je mimo pretekárskej dráhy a ako vidí šoférov na našich cestách? Čo jej nesmie chýbať v aute a aké má tipy na šoférovanie v nepriaznivom počasí? Zažila na cestách nebezpečné situácie? Čo vás môže pred nehodou zachrániť? To všetko a ešte viac sa dozviete v našom podcaste.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Nemôžete počúvať? Prečítajte si rozhovor s automobilovou pretekárkou Gabrielou Jílkovou na našom blogu.

Vítam nášho špeciálneho hosťa, ktorým je automobilová pretekárka s prezývkou Quick Gabi, čiže rýchla Gabi. Gabriela Jílková, ahoj, vitaj. Sme veľmi radi, že si prijala naše pozvanie.

Ahoj, Števo, zdravím.

Gabi, si v pretekárskom mundúre, tak nám na úvod prezraď, na ktorom slávnom pretekárskom okruhu sme ťa zastihli.

Práve teraz som dorazila na Hockenheim, kde mám cez víkend preteky GT4. Takže teraz sa nachádzam v Nemecku.

A tam si išla rovno z Ameriky, ak som dobre sledoval tvoj Instagram.

Presne tak. V pondelok som priletela z Ameriky, kde sme mali preteky v Miami. Vyprala som kombinézu a veci a išla som z Ameriky rovno sem.

Toto bude veľmi uvoľnená debata nielen o motošporte, ale, samozrejme, aj o bežnom jazdení. Aby ste si ju vedeli predstaviť, Quick Gabi je príjemná, očarujúca, vysmiata blondína a je mimoriadne rýchla za volantom. To je výzva, ktorú by ste mohli prijať, ale pravdepodobne by ste neboli úspešní.

Spomínala si, že si vyprala kombinézu. Prosím, prezraď mi, ako to vlastne funguje. Koľko máš kombinéz, ako ich perieš? Šampanské vraj na kombinézach celkom smrdí a ty si toho povyhrávala viac ako dosť.

Je to pravda, šampanské na druhý deň úplne nevonia, keď sa to dáva do pračky. 🙂 Čo sa týka GT4 šampionátu, máme dve kombinézy. S tým, že v sobotu aj v nedeľu sú preteky, a keďže v sobotu sa stojí na pódiu, v nedeľu by nebolo úplne fajn si kombinézu znovu obliecť. Takže to je jeden z dôvodov, prečo máme dve kombinézy. Inak, ja osobne ich periem na 30° bez aviváže :). Niekto kombinézy dáva do čistiarne, ja nie. Nemám na to čas a tiež mi to príde zbytočné.

Aj ich žehlíš?

To nie, kombinézy nežehlím. 🙂

Možno trochu povrchná otázka – dávaš si záležať na vizuálnej kráse, chodíš na preteky upravená?

Pomerne áno. Síce to dlho nevydrží, pretože keď si dám dole prilbu, je to nakoniec jedno. Ale aspoň na začiatok, kým idem do auta, sa upravujem. A čo sa týka celkového vzhľadu, niektoré kombinézy som si navrhovala sama. Pretekári si tiež navrhujú dizajn vlastnej prilby, takže to sú veci, na ktorých sa môžeme trochu vyblázniť a pridať, čo sa nám páči. Obzvlášť pri dizajne prilby, ktorý nie je v réžii tímu, ako napríklad auto, ktoré musí mať dizajn v rámci nejakých pravidiel.

Prezraď nám, aké sú aktuálne trendy tejto sezóny alebo aj posledných rokov, čo sa týka dizajnu prilieb. Používa sa viac farieb, krikľavé farby, alebo čo je teraz populárne?

Mojou obľúbenou farbou je neónovo žltá, takže tá určite nemôže chýbať na mojej prilbe. Mám tiež rada chróm a mat, takže je to taký mix.

Fantázia. Vy profíci máte taký svoj kódovaný jazyk. Lebo ty tak ledabolo povieš, že teraz pretekáš v GT4. My bežní smrteľníci si ale nevieme predstaviť, čo to vlastne znamená. Skús nám, prosím ťa, priblížiť, aké mašiny vlastne „krotíš“, aký majú výkon, v akých rýchlostiach sa pohybuješ.

Auto GT4 sa nedá porovnať s civilným autom. Má rám, ktorý nás chráni pred akýmkoľvek nárazom. Auto je úplne odľahčené, nemá druhú sedačku ani ďalší rad sedačiek – je tam len jedna. Pre nás nepotrebné veci ako klimatizácia tam tiež nie sú, takže to auto je úplne odľahčené. Maximálna rýchlosť, ktorou v aute jazdíme, je približne okolo 220 km/h. Samozrejme, záleží na trati, aké má dlhé rovinky a tak podobne. Vzadu máme pomerne veľké krídlo, ktoré nám pomáha, aby sme mali väčší prítlak a tým pádom väčšiu priľnavosť k trati. Ako som vravela, je to pretekárske auto a nedá sa porovnať s civilným. Jeho nástupca GT3 má zase vyšší výkon, viac aerodynamiky a tak.

A teraz nám daj to porovnanie medzi jazdou v profesionálnom automobile a v bežnej premávke. Aká si vlastne šoférka tak bežne?

Musím povedať, že som celkom kľudná šoférka. Väčšinu svojho času trávim na pretekárskej trati a to je pre mňa miesto, kde sa môžem vyblázniť a ísť na plný plyn. To je aj tá pointa. Keď som na ceste, tak som potom o to kľudnejšia.

Dá sa povedať, že si precestovala a prejazdila celý svet, celú Európu. Všimla si si nejaké nuansy, napríklad v čom sme my Slováci a Česi špecialisti na cestách? Prípadne nejaké iné národnosti? Kto vyblikáva, kto trúbi, kto jazdí vždy v ľavom pruhu…

Teraz momentálne žijem v Nemecku, takže keď to porovnám s Nemeckom, kde teraz trávim najviac času, jednu vec som si všimla pomerne rýchlo. U nás v Česku, keď sa na diaľnici stane nehoda, ľudia nenechávajú uličku pre sanitku a políciu. V Nemecku, aj keď sa nehoda nestane, ale tvorí sa na diaľnici kolóna, ľudia bez toho, aby vedeli, čo sa tam stalo, automaticky nechávajú uličku.

Keď Quick Gabi pohodovo šoféruje s rodinou, čo nesmie chýbať v tvojom aute? Čo sú tvoje vychytávky? Možno cukríky, muzika alebo niečo iné?

Nabíjací kábel na mobil. 🙂 To je jedna z tých vecí. A žuvačky. To sú asi také dve veci, ktoré mám v aute rada pri sebe.

Máme tu jeseň, čo je pre mnohých šoférov a šoférky nepríjemné depresívne obdobie, keď si musia dávať väčší pozor. Aké sú tvoje odporúčania ako šoférky? Na čo si treba dávať pozor, čo sa týka jazdného štýlu a prípravy?

Myslíš keď prichádza zima, námraza a tak podobne? Tak to by som povedala, že tie námrazy sú najviac zradné. Človek ju ani nevidí, nevšimne si, že sa cesta kĺže. Takže na to si treba dať asi najväčší pozor s príchodom zimy.

Predpokladám, že máš aj kvalitné slnečné okuliare. Predsa len, to slniečko dokáže spôsobiť veľké nepríjemnosti. Zažila si niečo dramatické v bežnej cestnej premávke? Pomohli ti tvoje skúsenosti profi pretekárky vyhnúť sa nejakým incidentom?

Stalo sa mi to už niekoľkokrát na diaľnici. Niekto začal niekoľko áut pred mojím prudko brzdiť, niektorí to nedobrzdili a stala sa kvôli tomu nehoda. My pretekári dokážeme na tieto situácie rýchlo reagovať a na druhej strane aj lepšie predvídať, čo sa pred nami môže stať. Ja si preto na diaľnici aj celkovo vždy nechávam pomerne veľký odstup od auta predo mnou. To bolo tiež niekoľkokrát to, čo ma zachránilo pred nehodou.

Bola si niekedy účastníkom nejakej nebezpečnej nehody či záchrannej akcie?

Musím zaklopať, ale našťastie nie. Nikdy som pri niečom takom nebola.

Ale čo sa zase týka profi pretekania, predpokladám, že tam si nebezpečných momentov zažila asi viac ako dosť. Bola situácia, keď si sa pozerala až smrti do očí? Alebo že sa ti prehral celý život pred očami?

Tak blízko som našťastie nebola, ale mala som niekoľko nehôd. Jedna z najhorších, čo sa mi stala, bola pri štarte, keď formula, ktorá bola niekoľko radov predo mnou, neodštartovala. Ja som do nej zozadu v plnej rýchlosti, asi 130 km/h, narazila. Zlomilo sa mi pri tom sedem stavcov. Niekoľko mesiacov som nechodila a všetko som sa tak nejako učila odznova. Ale celý život sa mi v tom momente neodohral pred očami.

Predsa len, keď si začnem vizualizovať tú situáciu na štarte, čo je sama osebe dramatická situácia, a pred tebou stojí formula. To je najhoršie – stretnutie so stojacím vozidlom. Pamätáš si svoje myšlienky? Ako to vôbec prebehlo, spomalilo sa to celé?

Celé som si to pamätala. Ten moment, keď ku mne išli záchranári, mi prišiel nekonečný. Hneď po náraze som cítila tlak a bolesť v chrbte. Jediné, čo som zvládla, bolo povoliť si pásy a chcela som vystúpiť z auta, čo vtedy, samozrejme, nešlo. Tak som čakala na ich pomoc a ten moment mi prišiel naozaj dlhý. Potom, keď som to videla na videu, bolo jasné, že tam dorazili pomerne rýchlo, ale vtedy mi to prišlo nekonečné.

Nekonečná bola z tvojho pohľadu určite aj rekonvalescencia, ale napokon všetko dobre dopadlo. Povedz mi, ako to bolo zo psychologického hľadiska. Nebála si sa návratu? Ako si prekonala ten strach?

Úprimne som vôbec nijaký strach necítila. Ešte keď som bola v nemocnici, som našim vravela, že sa už teším na to, keď budem zdravá a budem môcť zase jazdiť. Oni z toho, samozrejme, takí nadšení neboli.  Ale strach alebo nejaký taký pocit som po nehode nemala. Možno preto, že to nebola moja chyba, bola to len blbá náhoda. Takže problém sadnúť si znovu do formule alebo do auta som vôbec nemala.

Ty si unikátny zjav. Na svojom konte máš už množstvo lokálnych aj medzinárodných titulov a trofejí. Viackrát si tiež zvíťazila v ankete Zlatý volant. A môžem na teba niečo prezradiť: ja milujem Formulu 1 a ty si súťažila a zdolávala si súčasné vychádzajúce hviezdy, ako je Charles Leclerc alebo Esteban Ocon, ktorý tento rok vyhral Veľkú cenu Maďarska, a to nie je maličkosť. Ale poďme na úplný začiatok. Ako sa zrodila tvoja láska k motošportu? Pretože je to prevažne chlapská záležitosť.

Začalo sa to vlastne úplne nevinne. Bola som s rodičmi na dovolenke v Chorvátsku a vždy, keď sme šli k moru, sme prechádzali okolo jednej požičovne motokár. A ja som stále pozerala z okna a vravela som našim, že by som si to veľmi chcela vyskúšať. Rodičia nad tým vždy len mávli rukou, ale nakoniec sa mi ich podarilo „ukecať“ a mohla som si prvýkrát sadnúť do motokáry a odkrúžiť si tam svojich prvých desať minúť. Po tých prvých desiatich minútach ma z toho už nikto nemohol dostať a ja som chcela stále jazdiť. Takže keď som si do toho raz sadla, nikto ma už nemohol dostať von. 🙂

Vau. A už ako osemročná si mala pretekársku licenciu a už si, ako zvyknete hovoriť, „pádila“ na motokárových tratiach. Dievča v motokáre a celkovo v motošporte je ojedinelý zjav. Vnímala si to už možno ako malé dievča, že na teba pozerajú cez prsty, že ti neveria, že ťa možno zosmiešňujú?

Úprimne som sa s tým asi nikdy nestretla alebo mi to teda nikto do očí nepovedal. Samozrejme, tie prvé roky som sa v motokárach učila a tie výsledky tam hneď neboli. Ale po asi druhej sezóne už za nami prestali chodiť ľudia a radiť nám len preto, že som bola dievča a chceli nám pomôcť. Už za nami chodili a pýtali sa: „Čo tam máte, my chceme byť tiež tak rýchli.“ Vlastne som im ani nedala príležitosť, aby o mne mali predsudky. Na internete sa toho, samozrejme, popíše veľa, ale nestalo sa, že by mi to niekto povedal aj do očí.

To je super, to veľmi rád počujem. Ale zároveň určite aj ty si sa nad tým zamýšľala a dostávaš túto otázku často: prečo je v motošporte tak málo dievčat a žien?

Povedala by som, že teraz, v tejto dobe, je už viac žien, ako keď som začínala ja. Ale asi je to dané tým, že dievčatá sa nehrajú odmalička s autíčkami, ale sú to predsa len tí chlapci. Majú k tomu trochu bližšie. Je jasné, že z toho obrovského množstva mužov sa ich viac aj dostane ďalej ako z tých zopár žien, ktoré sú na motokárach. Ale som rada, že je postupom času viac a viac žien a dúfam, že to bude len narastať.

Ty si si prešla po tej tŕnistej cestičke. Máš nejakú radu, ktorú chceš odovzdať ďalším generáciám, mladým dievčatám? Prečo by to mali skúsiť?

Ak je to niečo, čím žijú a čo ich napĺňa, ako to bolo u mňa už odmala, tak si treba stáť za svojím a určite to nevzdávať.

Alebo ísť do Chorvátska a skúsiť tam nejakú motokárovú dráhu.

Tie, čo to ešte neskúsili, určite. 🙂

Prosím ťa, aká je aktuálna situácia? Na štartovom rošte je vás dievčat stále málo, ale v podstate keď vy pretekári máte prilby, tak ste na nerozoznanie. Nevieme, či je to muž, či žena. Vidíme len tú výsledkovú listinu a počítajú sa naozaj len tie výsledky, tie preteky. V tvojej ére už nič také ako predsudky nie je. Možno je to naopak. Pomáha ti, že si žena? Sú muži na pretekárskej trati ohľaduplnejší?

Tak to asi nie je, že by boli ohľaduplnejší alebo že by boli viac agresívni. Myslím, že sú ku mne rovnako ohľaduplní ako k ostatným jazdcom.

Existuje podľa teba nejaký rozdiel? Predsa len, muži sú z Marsu, ženy z Venuše. Napríklad v rámci jazdeckého štýlu – dá sa niečo identifikovať? Lebo mnohé ženy podceňujú, čo sa týka fyzického fondu, že to nemusia celkom zvládať.

Nevidím v tom rozdiel. Z mojej strany problém s fyzičkou nemám. Samozrejme, trávim niekoľko hodín týždenne vo fitku, aby som ten problém nemala. Nemôžem síce hovoriť za iných, ale z mojej strany v jazdeckom štýle alebo v niečom podobnom rozdiel nevidím.

No a nejakí mizogýni povedia, že určite nevieš parkovať, nie?  Ale to určite nie je tvoj prípad, to bolo len na odľahčenie. Poďme, prosím ťa, na veľké hviezdy ako Leclerc, Ocon. Vo formule je to už veľmi výrazne o peniazoch, ale ty si s nimi na tých motokárach hrala vyrovnanú partiu. Ako to hodnotíš spätne? Oni sú už teraz pomerne slávni, ale ty máš takisto svoje úspechy.

Keď sa ohliadnem späť, v tej dobe, samozrejme, nikto netušil, kam to dotiahnu. Pamätám si, ako sme boli v obytnom prívese s našimi na pretekoch a Ocon so svojimi rodičmi boli hneď vedľa nás a pozývali nás na grilovačku. Ako vravíš, všetci sme boli na rovnakej úrovni. Boli momenty, keď som si hovorila, že som s nimi vlastne jazdila a niekedy som bola aj rýchlejšia ako oni a samozrejme, tiež by som bola rada tam, kde sú oni, a prechádzala si tým, čím si oni prešli – Formula 3 a tak podobne. Ale presne ako si povedal, tam už to nie je len o talente. Musí klapnúť veľmi veľa vecí a musí do seba všetko zapadnúť. Treba byť v správnom čase na správnom mieste a poznať tých správnych ľudí. To bolo kľúčové, aby sa to niektorým ľuďom podarilo dotiahnuť do Formule 1 a niektorým, bohužiaľ, nie. Ale sto sedačiek tam nie je, takže nejaký systém tam byť musí.

Motoršport je niekedy príliš nespravodlivý a navonok príliš krutý, ale potom sú tu aj tie iné momenty. Pred dvoma rokmi som mal tú česť ocitnúť sa v zákulisí pretekov za jedným stolom práve s Estebanom Oconom. Ukázal som mu jeho a tvoje detské fotografie, vlastne vaše registrácie na motokárach, a on ťa hneď spoznal: „Viem, toto je Gabi, skvelá pretekárka.“ Poskočilo mi srdce, že je to absolútne skvelé.

O čom ešte snívaš, čo sa týka pretekania? Máš nejaké méty, ktoré by si chcela dosiahnuť?

Keďže momentálne jazdím GT4, tak ďalším krokom je GT3. Teraz sa ale sústredím na túto sezónu, pretože nás ešte čakajú dva víkendy pretekov. Momentálne sme v tabuľke štvrtí v poradí v premiérovom ročníku GT4 – s týmto autom som predtým neodjazdila žiadnu sezónu. Už len to, že sme momentálne štvrtí, je skvelý výkon, ale top trojka by bola, samozrejme, ešte lepšia. Ako vravím, ďalším krokom by bola GT3, ale ešte chvíľku to potrvá. 🙂

Budeme ti, samozrejme, držať palce. Môžeš nám prezradiť, ako funguje tento svet po finančnej stránke? Máš nejaké „prize money“ za umiestnenia, alebo máš fixný plat? Ako to funguje?

Prize money by boli skvelé, ale, bohužiaľ, žiadne nie sú. 🙂 Za umiestnenie, či už po jednom víkende pretekov alebo za celú sezónu, nie je žiadne finančné ohodnotenie. Dostávame poháre, šampanské…

Diplom. 🙂

Ani ten nie. 🙂  A tak, no. Takže prize money, bohužiaľ, u nás v GT4 nie sú.

A ako je to s poistením, keď máš napríklad nejakú nezavinenú búračku? Máte tam PZP, máte havarijné poistenie?

Áno. Samozrejme, v motošporte je riziko nehody niekoľkonásobne vyššie ako na bežnej ceste. Autá sú poistené vlastne ako pri bežnej premávke – je stanovená nejaká čiastka, ktorá je maximálna, aj keď bude auto tzv. „na totálku“.

V akých cenových hladinách sa vlastne bavíme? Čo to znamená „na totálku“, čo je také maximum? Nemusel to byť konkrétne tvoj prípad, ale možno niekomu inému sa stala škodová udalosť. Vieš odhadnúť, v akej výške?

Úprimne, tieto ceny neovládam.

A možno je lepšie nevedieť. 🙂

Možno sa mi preto jazdí lepšie. 🙂

Život pretekárky nie je žiadne lážo-plážo. Okrem súťažných víkendov makáte aj s inžiniermi, analyzujete dáta. Pred chvíľou si sa tiež vrátila z obhliadky súťažnej trate. Ty ale strašne veľa aj fyzicky trénuješ. Čomu sa okrem toho venuješ? Máš nejaký koníček, obľúbenú aktivitu?

Je pravda, že teraz veľa času trávim cestovaním a na pretekárskych okruhoch. A keď nie, mám doma pretekársky simulátor, na ktorom pomerne často predtým, ako idem na akékoľvek preteky, trénujem. Pomáha mi to, aby som sa pripravila, prípadne sa naučila novú trať. Inak veľa času trávim nielen vo fitku, ale celkovo športom. Napríklad hrám tenis. Ale celý môj život sa vlastne točí okolo motošportu, takže robím veci s tým spojené alebo ktoré mi pomáhajú sa v ňom zlepšiť.

Posledná otázočka: Kto je pre teba životným vzorom, inšpiráciou? Nemusí to byť pretekár, môže to byť napríklad aj herec, ktorákoľvek osoba na tejto zemeguli.

Samozrejme, ako vzor mám pretekára. 🙂 Je ním Ayrton Senna. To je môj takzvaný idol.

Vau. Trojnásobný šampión Formuly 1, mimoriadne populárna osobnosť. A ja držím palce a pevne verím, že aj Gabriela Jílková sa dostane na túto úroveň.

Quick Gabi, ďakujeme veľmi pekne, že si si na nás našla čas. Želáme ti veľa šťastia, veľa víťazstiev a ešte veľa zafúľaných kombinéz od šampanského. 🙂

Zdroj foto: archív Gabriely Jílkovej