Pozor na problémy s tukmi – spôsobujú množstvo komplikácií, dá sa im však predísť

Poruchy metabolizmu tukov sú dnes u nás, ale aj celosvetovo jedným z najzávažnejších ochorení. Zákerné sú najmä preto, že „nebolia” a prejavia sa až keď spôsobia vážne komplikácie ako choroby ciev, ale aj infarkty či mozgové príhody. Bývajú tiež sprievodným javom civilizačných ochorení, akými je dnes obezita či cukrovka. Ich liečba je mimoriadne finančne náročná, keďže ide často o dlhodobú až celoživotnú liečbu. Pritom sa im dá väčšinou predísť alebo spomaliť ich rozvoj správnou životosprávou, ktorá sa u nás ako liečba stále podceňuje. Povedzme si však niečo viac o tom, čo to poruchy metabolizmu tukov sú, ako komplikácie spôsobujú, ako sa liečia a napokon, ako im efektívne predísť.

Dyslipidémia je veľmi často sa vyskytujúce metabolické ochorenie, pre ktoré je typická zmena koncentrácie lipidov (tukov) a lipoproteínov v krvi. V prevažnej väčšine ide o zvýšenie koncentrácií cholesterolu. Najmä zvýšenie tzv. zlého LDL cholesterolu, resp. triacylglycerolov, ktoré však môžu byť sprevádzané nízkymi hodnotami tzv. dobrého HDL cholesterolu.

Cholesterol sa do nášho tela dostáva cez potravu, ale tvorí sa aj v našom organizme. Konkrétne najmä v pečeni, nervovom tkanive a v bunkách tráviaceho traktu. Kľúčovým enzýmom pri tvorbe cholesterolu je enzým 3-HMG-CoA (reduktáza), ktorého aktivitu regulujú zásoby cholesterolu v bunke.

U zdravého človeka existuje určitá rovnováha. Správna životospráva udržuje hladinu enzýmu v norme. Aktivita enzýmu je však zvýšená u ľudí, ktorí nadmerne konzumujú vysokoenergetické jedlá a u obéznych ľudí. Tu vzniká dvojité riziko. Prvým je nadmerný príjem cholesterolu potravou. Druhým je skutočnosť, že aj telo ho tvorí nadbytok.
Triacylglyceroly, podobne ako cholesterol, prichádzajú do tela s potravou, ale zároveň sa aj tvoria v pečeni. Ich zvýšená koncentrácia v krvi je často spôsobená nadmerným príjmom energie (vrátane alkoholu) v potrave, ako aj nadmernou konzumáciou jednoduchých cukrov, akým sú najmä sladkosti, sladené nápoje a džúsy, biele pečivo či rôzne polotovary. Preto býva prítomná u diabetikov a obéznych ľudí.

Riziko vyšších hodnôt triacylglycerolov spočíva v tom, že menia aj metabolizovanie „zlého“ LDL cholesterolu, pričom vznikajú tzv. malé husté LDL častice, u ktorých je vysoké riziko, že spôsobia aterosklerózu.

Riziko vyšších hodnôt triacylglycerolov spočíva v tom, že menia aj metabolizovanie „zlého“ LDL cholesterolu, pričom vznikajú tzv. malé husté LDL častice, u ktorých je vysoké riziko, že spôsobia aterosklerózu.

Autorka článku MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., diabetologička a lipidologička venujúca sa poruchám látkovej premeny a výživy v Metabol KLINIK a v Biomedicínskom centre SAV v Bratislave

Poruchy metabolizmu tukov často vedú k ateroskleróze

Ateroskleróza je dlhodobé ochorenie cievnej steny. Ide o tuhnutie a zužovanie ciev spôsobené hromadením tukov vrátane cholesterolu a zápalom s následnou tvorbou plátu (fyzickej prekážky v cieve), ktorý môže viesť k zúženiu cievy s obmedzením prísunu krvi do aterosklerózou postihnutej oblasti.

Komplikácie aterosklerózy – ischemická choroba srdca, mozgovo-cievne ochorenia, ochorenia ciev dolných končatín – predstavujú dlhodobo hlavnú príčinu úmrtí vo vyspelých aj ekonomicky sa rozvíjajúcich krajinách celého sveta. Kým na začiatku 20. storočia tvorili srdcovo-cievne ochorenia menej než 10 % z celkovej úmrtnosti, na začiatku 21. storočia na ne zomiera každý druhý človek.

Ateroskleróza začína ako hromadenie buniek naplnených cholesterolom vo vnútornej stene ciev. Nazývame to štádiom tukových prúžkov. Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu formu aterosklerózy, ktorá je bežná už aj v detskom veku.

Ateroskleróza začína ako hromadenie buniek naplnených cholesterolom vo vnútornej stene ciev. Nazývame to štádiom tukových prúžkov. Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu formu aterosklerózy, ktorá je bežná už aj v detskom veku.

Toto nahromadenie vedie k rozvoju zápalu, prísunu ďalších buniek obsahujúcich cholesterol, ďalej k tuhnutiu a jazveniu vnútornej steny cievy s vytvorením tzv. sklerotického plátu. Pláty môžu cievy zužovať a znižovať tak prietok krvi v nich.

Obmedzený prietok krvi v srdci môže viesť k rozvoju bolesti na hrudníku, spočiatku najmä po fyzickej námahe. Pláty tiež môžu prasknúť a cholesterol, iné tuky a ďalší obsah plátu sa tak dostávajú do krvného riečiska.

Na miesto prasknutia plátu, čiže poškodenia cievnej steny, reagujú krvné doštičky (trombocyty), ktoré vytvárajú krvné zrazeniny (tromby). Vtedy hovoríme o tzv. aterotrombóze.

Aké sú riziká spojené s aterosklerózou?

Podľa veľkosti krvnej zrazeniny (trombu) môže dôjsť k čiastočnému alebo úplnému zastaveniu zásobovania krvou. Ak je krvná zrazenina dostatočne veľká, môže úplne zablokovať prietok krvi. To má za následok nedostatok kyslíka a poškodenie tkaniva.

Ak táto situácia nastane v cievach zásobujúcich srdce, vznikne srdcový infarkt, ak v mozgu, dochádza k cievnej mozgovej príhode (ľudovo „porážke” alebo „mŕtvici“). Ak sa to stane v cievach dolných končatín, môže dôjsť až ku gangréne, čiže odumretiu končatiny.

Epidemiologické štúdie jednoznačne označili vysoký krvný tlak, cukrovku a poruchy metabolizmu tukov za tri hlavné ovplyvniteľné rizikové faktory pre vznik srdcovo-cievnych a mozgovo-cievnych ochorení.

Štúdie jednoznačne označili vysoký krvný tlak, cukrovku a poruchy metabolizmu tukov za tri hlavné ovplyvniteľné rizikové faktory pre vznik srdcovo-cievnych a mozgovo-cievnych ochorení.

Ako ukázali výsledky výskumov, kontrola rizikových faktorov rozvoja aterosklerózy je v Európe nedostatočná a ani s postupujúcimi rokmi sa vôbec nezlepšuje. Je samozrejmé, že to má negatívny dopad na vývoj chorobnosti a úmrtnosti v Európe a nie je tomu inak ani na Slovensku.

Ako sme na tom s poruchami metabolizmu lipidov?

Zmenenú hladinu krvných lipidov má podľa súčasných údajov značná časť slovenskej populácie. Výskyt akejkoľvek poruchy metabolizmu tukov u diabetikov 2. typu je až 70 %.

Keď porovnáme diabetika a nediabetika s rovnakými rizikovými faktormi aterosklerózy (napr. rovnaké hodnoty krvného tlaku, rovnaké hodnoty cholesterolu, obaja sú fajčiari), diabetik má oproti nediabetikovi 2- až 4-násobne vyššie riziko rozvoja srdcového infarktu alebo cievnej mozgovej príhody.

Keď porovnáme diabetika a nediabetika s rovnakými rizikovými faktormi aterosklerózy, diabetik má oproti nediabetikovi 2- až 4-násobne vyššie riziko rozvoja srdcového infarktu alebo cievnej mozgovej príhody.

Časť porúch metabolizmu tukov je spôsobená geneticky, ale väčšia časť je podmienená spoluúčasťou vonkajších faktorov, medzi ktoré patrí vysoký príjem kaloricky náročných potravín, nadhmotnosť a obezita, nedostatok fyzickej aktivity, sedavý spôsob života, fajčenie a pod.

Časť porúch metabolizmu tukov môže byť spôsobená inými akútnymi alebo chronickými ochoreniami, ktorých liečbou sa ovplyvní a normalizuje aj porucha metabolizmu tukov.

Najzávažnejším a klinicky najčastejším dôsledkom chronicky zvýšených hodnôt tukov v krvi je predčasný výskyt aterosklerózy v srdcovo-cievnom (infarkt myokardu) a mozgovo-cievnom riečisku (cievna mozgová príhoda), ako aj v cievach dolných končatín (bolesti pri chôdzi, amputácie dolných končatín).

Ako sa diagnostikujú poruchy metabolizmu tukov?

V ostatnom desaťročí sa situácia v skríningu, diagnostike a liečbe dyslipidémií najmä v sekundárnej prevencii aterosklerózy na Slovensku mierne zlepšila. Ale naozaj len mierne a skutočne nemáme dôvod zaspať na vavrínoch.

Napriek tomu, že máme k dispozícii odborné odporúčania pre prevenciu srdcovo-cievnych ochorení, ako aj odporúčania pre prevenciu, diagnostiku a liečbu dyslipidémií, počet pacientov dosahujúcich požadované cieľové hodnoty lipidových parametrov je veľmi nízky.

Napriek tomu, že máme k dispozícii odborné odporúčania pre prevenciu srdcovo-cievnych ochorení, ako aj odporúčania pre prevenciu, diagnostiku a liečbu dyslipidémií, počet pacientov dosahujúcich požadované cieľové hodnoty lipidových parametrov je veľmi nízky.

Optimálnu úroveň LDL aj HDL cholesterolu či triacylglycerolov dosahuje len veľmi malý počet pacientov, ktorí už prekonali infarkt myokardu, cievne mozgové príhody alebo sú diabetikmi. Opäť tu platí, že včasná a správna prevencia je efektívnejšia ako akákoľvek následná liečba, keď sa ochorenia už rozvinú.

Včasná diagnostika rizikových faktorov aterosklerózy je nutná a treba poznamenať, že v klinickej praxi je veľmi jednoduchá a dostupná v každej ambulancii praktického lekára. Ide o meranie krvného tlaku, meranie hladín krvného cukru (glykémie), eventuálne s následným vykonaním tolerančného glukózového testu (tzv. o-GTT), kontrolu lipidového spektra (celkový cholesterol, HDL cholesterol a triacylglyceroly, výpočet LDL cholesterolu) či odmeranie obvodu pása (ukazovateľ prítomnosti obezity).

V súčasnosti vieme, že čím skôr odhalíme a liečime tieto ochorenia, tým neskôr a menšie sú ich dôsledky. Ak už je diagnostikované ochorenie, je veľmi dôležité dosahovanie cieľových hodnôt pre jednotlivé rizikové faktory. Hodnoty sú, samozrejme, prísne individualizované a liečba šitá na mieru pacienta.

Aké hodnoty môžeme považovať za normálne?

Cieľové hodnoty lipidových parametrov sa líšia v závislosti od celkového rizika rozvoja srdcovo-cievnych a mozgovo-cievnych ochorení. Čím je pacient rizikovejší, tým nižšie hodnoty celkového a LDL cholesterolu by mal dosahovať.

Za „normálne“ hodnoty lipidového spektra v prípade zdravých ľudí bez iných rizikových faktorov aterosklerózy (napr. nefajčiari bez vysokých hodnôt krvného tlaku, nediabetici) môžeme považovať celkový cholesterol menší ako 5,0 mmol/l (milimol na liter), LDL cholesterol menší ako 3,0 mmol/l, triacylglyceroly v hodnote menšej ako 2,0 mmol/l) a HDL cholesterol menší ako 1,0 mmol/l.

Ak je prítomná cukrovka, ischemická choroba srdca alebo viaceré rizikové faktory rozvoja aterosklerózy, kritériá pre dosahovanie cieľových hodnôt lipidových parametrov sú podstatne prísnejšie. Celkový cholesterol musí byť menší ako 4,5 mmol/l, LDL cholesterol menší ako 2,5 mmol/l, triacylglyceroly v hodnote menej ako 1,7 mmol/l a HDL cholesterol väčší ako 1,1 mmol/l pre mužov a väčší ako 1,3 mmol/l pre ženy.

U pacientov s veľmi vysokým rizikom (napr. diabetik s prekonaným infarktom myokardu) je snaha dosahovať ešte nižšie hodnoty pre LDL cholesterol (menšie ako 1,8 mmol/l).

Cieľové a požadované hodnoty lipidov

Treba si však tiež uvedomiť jednu dôležitú vec. Aj keď určité čísla a ciele premietnuté do optimálnych hladín „zlého“ LDL cholesterolu, triacylglycerolov a „dobrého“ HDL cholesterolu sú dôležité, pre nás lekárov a pre našich pacientov je podstatnejšie to, že prostredníctvom spomínaných hodnôt oddialime vznik infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, predĺžime život či zlepšíme jeho kvalitu.

Pacienti môžu výraznou mierou prispieť k dobrým výsledkom pri liečbe porúch metabolizmu tukov. Svoju prognózu môžu ovplyvniť zdravým životným štýlom a spôsobom stravovania.

Pacienti môžu výraznou mierou prispieť k dobrým výsledkom pri liečbe porúch metabolizmu tukov. Svoju prognózu môžu ovplyvniť zdravým životným štýlom a spôsobom stravovania.

Predovšetkým je však potrebné:

• zaradiť do života viac pravidelnej intenzívnejšej fyzickej aktivity a športu,
• znížiť denný kalorický príjem,
• zvýšiť kvalitu stravy s dôrazom na vyšší príjem surovej zeleniny a čerstvého ovocia (diabetici však pozor aj na cukor v ovocí a zelenine!),
• vynechať nápoje s vysokou energetickou hodnotou,
• pripravovať potraviny napríklad dusením,
• menej konzumovať cukor, soľ aj alkohol,
• a, samozrejme, nefajčiť.

Aktívny, vzdelaný, múdry, informovaný a snažiaci sa pacient je jednoznačne prínosom. Bodaj by ich bolo čo najviac! Realita je však taká, že väčšina pacientov si veľmi ľahko zvykla, že na všetko existuje tabletka.

Pritom najlepšie a najbezpečnejšie je začať liečbu od seba, byť príkladom, viesť rodinu a najmä deti k zdravému životnému štýlu. Stačí sa zamerať na výber kaloricky nenáročných jedál, aby sa zabránilo nárastu obezity a cukrovky 2. typu.

Pritom najlepšie a najbezpečnejšie je začať liečbu od seba, byť príkladom, viesť rodinu a najmä deti k zdravému životnému štýlu. Stačí sa zamerať na výber kaloricky nenáročných jedál, aby sa zabránilo nárastu obezity a cukrovky 2. typu.

Táto nefarmakologická liečba spolu s obmedzením fajčenia je veľmi účinnou cestou k zníženiu komplikácií aterosklerózy a je mimoriadne dôležitou súčasťou komplexnej liečby aj pri liečení porúch metabolizmu tukov.