Rozhovor s fitness trénerkou Janou Earl

Pravidelný pohyb sa dá krásne vtesnať aj do zaneprázdnených životov

Šport zbožňuje. Až tak, že po tridsiatke skoncovala s kariérou v gastronómii a začala sa venovať tomu, čo ju najviac baví. V lete sa nevie dojesť paradajok, paprík, uhoriek a žltých melónov. Počas teplých podvečerov si užíva cvičenie v záhrade v sprievode zvuku cvrčkov a vtáčikov. Spýtali sme sa jej na tipy, ako prepašovať cvičenie aj do bežných denných činností a čo by sme mali bez milosti vyhodiť do koša a nie naložiť na tanier. V rozhovore tiež prezradila, prečo sa rozhodla stať ambasádorkou Generali Balansu, aj keď väčšinou ponuky na spolupráce s firmami odmieta.

Momentálne sa živíš ako trénerka, výživová poradkyňa a motivátorka pre zdravý životný štýl. Tvoja kariéra však pred pár rokmi vyzerala úplne inak. Čo si robila?

Predtým som pracovala v hotelierskych a reštauračných službách v Anglicku. Začínala som úplne  od nuly, umývala som riady, ale postupne som sa vypracovala na regionálnu operačnú manažérku  a mala som na starosti niekoľko prevádzok. V Londýne a jeho okolí som žila desať rokov.

Anglicko a Londýn Jana označuje za svoj druhú domov, strávila tu desať rokov

Nakoniec ťa to predsa len zavialo späť domov.

Áno, vrátila som sa na Slovensko. Pôvodom som z dedinky Hontianske Trsťany, kde momentálne  aj žijem. Som však taký kočovník, stále v pohybe. Skoro každý rok sa sťahujem niekam inam.  Bývala som napríklad aj v Bratislave, ale chýbala mi príroda. Možno preto, že som z dediny.

Kedy nastal zlom a rozhodla si sa opustiť prácu v Londýne a venovať sa práve tomuto?

Jedným z dôvodov, prečo som odišla z práce a z Londýna, bol práve šport. Pri mojom vysokom pracovnom nasadení a minimálnom voľnom čase som začala byť z takého života frustrovaná. Nemala som čas venovať sa tomu, čo ma baví, vlastne som nemala ani čas žiť. A keď máte neustály stres, odrazí sa to na zdraví. Telo nemá čas na regeneráciu, a tak sa začali aj zdravotné problémy. Ten, kto pracuje v gastronómii, vie, že tento životný štýl je veľmi náročný. Človek nemá v podstate život. Kým ostatní oddychovali, my sme najviac pracovali. Cez víkendy, po večeroch. Čím som postupovala vyššie, súkromného života bolo menej a menej. Aj cez dni voľna som musela byť stále na telefóne a častokrát aj utekať do práce. Už toho bolo veľa a vedela som, že ak by som takto pokračovala, zabilo by ma to. Neustále stresy, napätie. Preto som dala výpoveď.

Ako potom vyzerala tvoja cesta k tomu, čo robíš dnes?

Po odchode z Londýna som 8 mesiacov cestovala. A vtedy som vlastne začala blogovať.  Ono to prišlo tak nejak „samo“.

Pamätáš si dátum, kedy si išla prvýkrát s kožou na trh a zverejnila svoj prvý post?

Áno, bolo to 21. októbra 2014. Bol to pre mňa veľký deň.

V roku 2017 si sa stala blogerkou roka. Ako vnímaš tento typ ocenení? Sú pre teba ďalšou motiváciou?

Určite to dalo váhu tomu, čo robím. Ľudia začali brať viac na vedomie, že sa len nehrám na internete. Dozvedelo sa o mne viac ľudí, ale hlavné je to, že ma začali brať vážne.

Takto sa Jana tešila z ocenenia Bloger roka

Už od detstva si mala pozitívny vzťah k športu?

Už od školy. Moja základná škola síce nebola športová, ale riaditeľ aj kopec učiteľov športovci boli. Takže sme mali telesnú výchovu a športové hry skoro stále. A mňa šport vždy bavil.

Takže si mala veľké športové ambície?

Vždy som chcela vyhrať olympijskú medailu. Súťažne som sa vtedy venovala atletike, ale, žiaľ, nemala som nikoho, kto by ma nasmeroval tým správnym smerom. Vtedy sme ani nemali také možnosti, ako sú teraz, a tak som s tým nikam nepokračovala. Vybrala som sa inou cestou.

Ale športu si aj tak ostala verná.

Som rada, že som pri ňom zostala, lebo šport mám veľmi rada. Či už ho sledovať, alebo robiť.

Absolvovala si aj nejaké kurzy či semináre alebo si bola úplný samouk?

V rámci posunu kariéry v Anglicku som prešla z obdobia, keď som bola 14 hodín na nohách k obdobiu, keď som sedela 14 hodín v kancelárii. Čo sa na mne začalo odzrkadľovať, a tak som začala veľa cvičiť a málo jesť, držala som všelijaké diéty. Stratila som skoro všetko viditeľné svalstvo, s čím súvisia aj psychické problémy. Preto som v Anglicku vyhľadala nutričnú poradkyňu, ktorá hneď, ako sa pozrela na môj režim, povedala, že málo jem a zbytočne veľa cvičím. Čo bolo pre mňa vtedy nepochopiteľné – veď ak chcem dobre vyzerať, tak musím menej jesť a viac cvičiť! Odporučila  mi aj nejakú literatúru. Keď som si ju naštudovala, pochopila som, ako ľudské telo funguje.  Výsledky sa dostavili takmer zo dňa na deň. To ma veľmi chytilo a študovala som ďalej. A keďže som sa tomu chcela venovať profesionálne, spravila som si v Anglicku  a aj tu na Slovensku rôzne certifikované kurzy.

Vďaka osobnej skúsenosti sa asi vieš vcítiť do toho, čím prechádzajú tvoje klientky.

Všetko, čo radím, mám odskúšané. Prešla som si všeličím, takže viem úplne pochopiť, čo zažívajú moje klientky. Dokonca aj to zúfalstvo až slzy. Najväčším problémom pre ženy, ktoré chcú schudnúť, je, že prestanú jesť alebo znížia objem jedla na minimum. Ja som, samozrejme, najprv robila tú istú chybu. Ale jedla sa netreba báť, treba ho iba prijímať správne.

S jedlom si teda zadobre a rada si naložíš poriadnu porciu?

Ľudia sú často prekvapení, koľko zjem. Keď sa človek pravidelne hýbe, potrebuje aj príjem,  ak chce mať energiu a svaly.

Na tanieri by sme mali mať domáce a nespracované jedlá. Chémiu nie.

Čo je podľa teba základom zdravého stravovania?

V jedálničku presadzujem 5 porcií ovocia a zeleniny denne. Tých 5 kúskov zabezpečí príjem vlákniny, vitamínov a živín za deň. A nie je tajomstvom, že pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny nám pomáha byť zdravými a aj dlho mladými. Stále tiež hovorím, aby sme jedli nespracované potraviny. Keď je na etikete potraviny veľa prísad a väčšinu z nich neviem ani prečítať, tak to vrátim na poličku a radšej si to spravím doma sama. Na tanieri by sme mali mať domáce a nespracované jedlá. Chémiu nie.

Ako vyzerá tvoje stravovanie?

Rozdeľujem ho 80 ku 20. 80 % je zdravá strava a 20 % takzvané prehrešky, čiže to, čo mám rada. Sú potraviny, ktorých sa ani nedotknem – najmä veľmi priemyselne spracované jedlá ako rôzne salámy, konzervy, omáčky, proste nič, čo nevyzerá ako zelenina, ovocie alebo čerstvé mäso a tiež sa vyhýbam vyprážaným jedlám. I keď moje najobľúbenejšie jedlo je paradoxne vyprážaný syr. Raz za čas si ho bez výčitiek vychutnám. Našťastie sa po vyprážanom jedle necítim až tak dobre, takže ma to neláka často.

Ako vnímaš sezónne stravovanie?

Teraz cez leto, keď je úroda zeleniny a ovocia, sa neviem dojesť uhoriek, paradajok, paprík, jahôd, čučoriedok, hrozna a žltých melónov. Mám šťastie, že moji rodičia žijú na dedine a veľa toho dopestujú. Čo sa dá, to zamrazujeme aj na zimu. Je to všetko naše domáce a nestriekané. Kvalita surovín je pre mňa veľmi dôležitá.

Radšej teraz zainvestovať do kvalitných potravín, ako potom míňať peniaze na lieky a lekárov, aby som si prinavrátila zdravie.

V lete vyzerajú Janine raňajky takto farebne a výživne

Takže v supermarkete nakupovať nezvykneš?

Ľudia sa ma na to často pýtajú. Supermarketovej zelenine a ovociu sa snažím vyhýbať, ale nie vždy sa to dá. Banány a citróny si tam proste kúpim. Ale inak sa snažím jesť veci z našich regiónov,  ak nie domáce, tak ideálne od malých farmárov. Treba si dať tu námahu a nájsť ich a mať naozaj  tie kvalitné domáce. Môže sa to zdať trošku drahšie ako v supermarkete, ale keď ide o naše zdravie, nič nie je drahé. Radšej teraz zainvestovať do kvalitných potravín, ako potom míňať peniaze na lieky a lekárov, aby som si prinavrátila zdravie.

Keď človek malé veci po troške mení, ani sa nenazdá, a o pár mesiacov vidí obrovské rozdiely.

Tvoje heslo je „malé zmeny robia veľké rozdiely“. Nedá sa inak ako súhlasiť. Ktoré malé veci pre teba robia najväčšie výsledky?

Ja som veľká detailistka – viac mi záleží na detailoch ako na veľkých veciach. Keď človek malé veci po troške mení, ani sa nenazdá, a o pár mesiacov vidí obrovské rozdiely.

Vieš uviesť nejaký príklad maličkostí, ktoré robíš práve ty?

Napríklad nikdy nechodím výťahom. Aj na desiate poschodie chodím po schodoch, vlastne všade, kam sa dá, chodím pešo. Tiež si namiesto majonézy radšej urobím jogurtový dip, bielu múku zamieňam za celozrnnú, rafinovaný cukor za ovocie. Nepoužívam omáčky k jedlám, ochucujem jedlo bylinkami, čo v konečnom dôsledku veľmi zaváži. A mnohí sú častokrát prekvapení, ako takto upravené jedlo dobre chutí a cítia sa potom ľahko a nie malátne

Ako vedia ľudia prepašovať zdravé návyky do svojho života bez veľkých zmien a obmedzení?

Krok po kroku, netreba chcieť všetko naraz. To je príliš ohromujúce, a tak to človek veľmi rýchlo vzdá, lebo nevie urobiť toľko zmien súčasne. Napríklad si povedať, dnes budem jesť biely grécky jogurt s čerstvým ovocím namiesto ochuteného jogurtu. Zajtra alebo budúci týždeň začnem chodiť viac po schodoch namiesto výťahu. A ako ďalší krok si nedám cukor do kávy. A takto postupne.

A čo s tým, keď človek nemá na cvičenie čas?

Pohyb sa dá do dňa vždy nejako vtesnať, len treba chcieť. Keď nemám čas trénovať, zadrepujem  si aj pri čistení zubov. Snažím sa na pohyb využiť každú malú príležitosť. Aj teraz pred natáčaním videa pre Generali Balans, som sa snažila byť vo forme, lebo na kamere vidieť každé kilo, ale babka upiekla super koláč, ktorý sa nedal odmietnuť. Tak som si dopriala, no a popri sledovaní finále futbalu som robila brušáky.

Ako máš rozložený tréningový plán ty?

Raz do týždňa cvičím silovo – niektoré svaly sa totiž bez ťažkých váh vybudovať nedajú. Dva – až trikrát za týždeň mávam vysoko intenzívne tréningy. A snažím sa tam vtesnať aj jogu. Tiež som si zvykla chodiť každý deň na desať kilometrovú prechádzku s mojím psom Hektorom, rýchlejšou chôdzou, čo je pre mňa aj relax.

Pocit po docvičení je najlepší.

Pomohla si už viacerým klientom – takže máš slušnú vzorku a skúsenosti. Dokáže si človek zlepšiť zdravie športom a stravou?

Keď sme zmenili stravu a pridali trochu pohybu, ľudia boli z výsledkov častokrát šokovaní už po pár týždňoch. Váha išla rýchlo dole, a to dokonca museli jesť viac, ako zvykli predtým. Tým, že jedia zdravo, lepšie sa cítia, majú viac energie a zlepšili sa im či úplne vyriešili všelijaké zdravotné neduhy. Ľudia boli prekvapení, aké veľké zmeny môžu nastať. Cvičenie je veľmi účinné nielen pri chudnutí, ale aj pri zvládaní psychických problémov a náročných období.

Máš nejaké zlaté pravidlo pre pohyb?

Menej je viac. Nemusíte mať dlhé a dvojfázové tréningy sedemkrát do týždňa. Všetkého totiž veľa škodí, aj toho dobrého. Z cvičenia sa môže vytvoriť stres, potom prichádza únava a zranenia.  Aj regenerácia je veľmi dôležitá, preto treba nájsť zdravú prirodzenú cestu. A potom sa dá pohyb krásne vtesnať aj do zaneprázdnených životov. Moje tréningy netrvajú dlhšie ako 25 minút
a sú naozaj vysoko efektívne. A pocit po docvičení je najlepší.

Nestojí to toľko času, energie a peňazí, koľko ich bude stáť naháňanie zdravia.

Časté ospravedlnenie ľudí, prečo necvičia a nejedia zdravo, je, že na to nemajú čas a peniaze. Aký máš na to názor?

Jedného dňa ich to dobehne. Možno to je drahšie a časovo náročnejšie, ale nestojí to toľko času, energie a peňazí, koľko ich bude stáť naháňanie zdravia. Často sa stretávam s prípadmi ľudí,  ktorí doplatili na zlý životný štýl. Mnoho mladších ľudí odo mňa je na rôznych tabletkách na srdce, krvný tlak, cholesterol a podobne, len kvôli zlému životnému štýlu. Keď sa nám podarí „predrieť“ si začiatky, potom sa zdravý životný štýl stane rutinou a človek si všetko tak osvojí, že už bez pohybu alebo zdravého jedla nebude vedieť existovať. Musí sa len zbaviť myšlienky „nedá sa“, „nemám čas“ či „nemám na to peniaze“. Všetky tieto dôvody, prečo sa to nedá, premeniť na to, ako sa to dá.  Lebo všetko sú to len výhovorky. Viem to podľa seba. Keď sa mi nechce, nájdem si tisíc dôvodov, prečo sa to nedá. Toto myslenie však treba prekonať.

Žiť super zdravo stále je ťažké a ľudia často stratia motiváciu pri prvých prehreškoch – čo by si poradila ľuďom, aby sa nevzdali?

Všetko je o balanse. Veľa ľudí si povie, ak som si dal koláč, tak už dnes nemá zmysel jesť zdravo a ísť cvičiť, už je to jedno. Práve naopak, vtedy si treba dať možno ľahšiu večeru alebo si zacvičiť, ísť na dlhšiu prechádzku. Vyvážiť jedálniček pohybom a vtedy si môže človek dať aj koláč. To je, akoby sme dostali defekt na jedno koleso a povedali si: „Už je to jedno, prepichnem aj ostatné kolesá.“

Ak tým pomôžeme iba jednému človeku, už je to jeden človek, ktorému sme možno zachránili život.

Stala si sa ambasádorkou pre Generali Balans. Prečo si sa rozhodla pre spoluprácu? Vidíš zmysel v prevencii zdravia a snahe inšpirovať Slovákov k zdravšiemu životnému štýlu?

Vidím veľký zmysel v zdravotnej prevencii. Viem, čo strava a pohyb dokážu a snažím sa ľudom túto správu odovzdať už niekoľko rokov a Generali Balans sa snaží o to isté – takže verím, že spojením  síl sa nám podarí dostať túto informáciu medzi Slovákov a motivovať ľudí spraviť si zo zdravia prioritu. Žila som dlho v Anglicku, kde bola obezita, žiaľ, normálna. Vrátila som sa na Slovensko a vidím, že táto problematika spojená aj so zdravotnými problémami je už aktuálna aj u nás,  a preto je to dôležité. Ak tým pomôžeme iba jednému človeku, už je to jeden človek, ktorému sme možno zachránili život.

A na záver rýchle otázky…

Znamenie zverokruhu a čo z jeho popisu sedí:

Rak – citlivosť, vnímavosť, intuícia

Práve čítam knihu:

Sila prítomného okamžiku, Ako sa zbaviť okuliarov

Rada si pustím hudbu:

Je to rôzne, v aute napríklad IMT Smile či Johnnyho Casha

Obľúbená pieseň k cvičeniu:

David Guetta & Zara Larsson – This One’s For You alebo Calvin Harris  & Alesso – Under Control

Obľúbený cvik:

Angličáky

Obľúbený relax:

Spánok alebo čítanie knihy

Obľúbené jedlo:

Kurací perkelt s haluškami, všetko mexické alebo talianske

Obľúbená destinácia na Slovensku:

Záhrada mojich rodičov

Obľúbená destinácia v zahraničí:

Londýn alebo Kalifornia

Najväčšia životná výzva:

Nestratiť samú seba

Najväčšia podpora v živote:

Rodina a najbližší priatelia

Poistené mám:

Byt, auto a mám životnú poistku