Všetko podstatné o kliešťovi-radí virologička

Kto trávi rád čas v prírode, určite sa s týmto malým záškodníkom už stretol. Čoraz častejšie si ho prinesieme nielen z túry či z pikniku na lúke, ale aj z prechádzky mestským parkom. Preto sme sa spolu s vedkyňou z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV pani Mgr. Evou Špitalskou, PhD., bližšie pozreli na zúbky malému, ale obávanému predátorovi, ktorý na nás číha z trávy. V nasledujúcich riadkoch vyvrátime aj zopár mýtov s ním spojených a naučíme vás, ako kliešťa správne vybrať.

Čo sú kliešte a aké druhy poznáme 

Kliešte sú ektoparazity stavovcov živiacich sa krvou, najčastejšie zvierat, ale nepohrdnú ani tou ľudskou. Ektoparazit je parazit priživujúci sa na povrchu tela hostiteľa.

Nemáte radi pavúky? Tak vedzte, že kliešte sú ich príbuzní, patria medzi roztoče.

Majú štyri vývinové štádiá – vajíčko, larva, nymfa a imágo, čo je už dospelý jedinec. Na človeka útočia nymfy a imágo, ale môžu aj larvy.

Na Slovensku rozlišujeme 21 druhov kliešťov, z ktorých 6 môže cicať krv a sú prenášačmi chorôb. Najčastejšie sa u nás stretnete s týmito druhmi:

1. kliešť obyčajný – s týmto sa na Slovensku stretnete najčastejšie, vyskytuje sa na celom našom území,
2. pijak lužný,
3. pijak stepný.

Kliešte nájdete v tráve, na kríkoch do výšky približne jedného metra, ale určite na vás nepadajú zo stromov.

Na kom si kliešte pochutnávajú

Kliešte cicajú krv najčastejšie cicavcov rôznych veľkostí – myší a iných hlodavcov, ježkov, zajacov a veveričiek, ale aj srniek či jeleňov. Prisajú sa aj na vtákov, napríklad drozdov (lebo tí zbierajú potravu zo zeme) a nájdeme ich aj na jaštericiach.

Z domácich zvierat strpčujú život našim psom, mačkám, ale aj hospodárskym zvieratám, akými je napríklad dobytok.

Kliešte v zásade nie sú vyberavé a využijú každú príležitosť nájsť hostiteľa, z ktorého sa môžu nakŕmiť. Preto sa bez problémov prisajú aj na človeka. Potvrdzuje to aj Eva Špitalská z BMC SAV: „Kliešte čakajú na vegetácii na svojho hostiteľa, či už je to zviera, alebo človek. Sú rôzne teórie, kedy sa vraj menej často prichytia na nejakého človeka, napríklad pri užití B vitamínov, pri pití piva, pri určitých krvných skupinách a podobne. Všetko sú to však len teórie, ktoré nie sú vedecky potvrdené.”

Kde kliešte stretnete

Kliešte obľubujú vlhké prostredie. Nájdete ich preto skôr v listnatých a zmiešaných lesoch. A ako to je s častým názorom, že kliešte na nás padnú zo stromu? „Kliešte nájdeme v tráve, na kríkoch do výšky približne jedného metra, ale určite na nás nepadajú zo stromov,” vysvetľuje virologička Eva Špitalská.

Po kliešťa si nemusíte chodiť ďaleko – bez problémov si ho môžete priniesť domov nielen z lesa, ale aj z mestských parkov. Najmä pokiaľ nie sú pravidelne upravované a kosené.

Aj kliešť sa však adaptuje a rozširuje svoje pôsobisko. Na Slovensku ho po novom nájdeme aj v horách a vyšších nadmorských výškach nad 1000 m n. m. v pásme zmiešaných lesov. „Kliešte na Slovensku sa vyskytujú takmer všade, kde je vegetácia, listnaté a zmiešané lesy. Vyskytujú sa však aj v mestách, napr. v záhradách, parkoch, na cintorínoch, na lúkach a taktiež vo vyšších nadmorských výškach, kde pred časom neboli bežné. Závisí to od vhodnosti podmienok pre ne, vzdušnej vlhkosti a prítomnosti vhodných hostiteľov,” hovorí Eva Špitalská.

Aj kliešť sa však adaptuje a rozširuje svoje pôsobisko. Na Slovensku ho po novom nájdeme aj v horách a vyšších nadmorských výškach nad 1000 m n. m. v pásme zmiešaných lesov.

Aké choroby prenášajú

Najznámejšie choroby, o ktorých sa hovorí v súvislosti s kliešťami, sú kliešťová encefalitída a lymská borelióza alebo borélia. No môžu nám toho predať viac, rozlišujúc podľa toho, čo je pôvodcom ochorenia. Avšak aj tu zohráva dôležitú úlohu naša imunita a rýchlosť, akou kliešťa objavíme a zbavíme sa ho – nie každý infikovaný kliešť nás musí zákonite ihneď nakaziť.

Kliešte prenášajú:

• vírusy – vírusovým ochorením je práve kliešťová encefalitída,
• baktérie – to je spomína borélia, ale aj menej známe ochorenia ako rickettsia, anaplazma, neoehrlichia a francisella,
• prvoky – jednobunkové krvné parazity spôsobujú babéziu.

„Spoločným znakom ochorení je väčšinou zvýšená teplota, bolesť hlavy, svalov a vyrážka. V prípade boreliózy to môže byť typický fľak – erythema migrans,” hovorí Eva Špitalská. Ak na sebe pozorujete niektoré príznaky po tom, čo ste si vybrali kliešťa, vyhľadajte radšej svojho lekára.

Borelióza sa môže prejaviť po uštipnutí infikovaným kliešťom ako červený fľak s vyblednutím uprostred.

Aká je súčasná situácia na Slovensku

Zaujíma vás, ako to je momentálne na Slovensku a kde sa nachádza najviac infikovaných kliešťov? Túto otázku sme položili aj pani Eve Špitalskej: „Čo sa týka infikovanosti, záleží na tom, o ktorom patogéne hovoríme. Napríklad vírus kliešťovej encefalitídy sa v kliešťoch vyskytuje ohniskovo. Ohniská sa však časom menia. V súčasnosti sú takými ohniskami Zlaté Moravce, Banská Bystrica, Trenčín, Žilina, Rožňava a Lučenec. V ohnisku môže byť infikovanosť aj do 10 %, inde, mimo ohniska, je 0 %. Baktérie rodu Rickettsia sú v podstate všade tam, kde sú kliešte, infikovanosť môže byť aj 50 %. Podobne aj borélie – sú tam, kde sú kliešte, ich infikovanosť je medzi 5 – 20 %. Ostatné patogény (Babesia, Neoehrlichia, Bartonella…) sa vyskytujú v kliešťoch menej, zvyčajne do 5 %.”

Ako správne vybrať kliešťa

Hádam každý z nás už mal niekedy kliešťa. Vo väčšine prípadov sa netreba ničoho obávať, treba ho len čím skôr a správne vybrať tak, aby ste ho nerozpučili a nevytrhli ho bez hlavičky. Ako sa teda správne vyberá? „Kliešťa uchopíme jemnou pinzetou čo najbližšie pri koži, párkrát pokývame a pomaly ťaháme kolmo proti koži. Miesto prichytenia kliešťa vydezinfikujeme. Na odstránenie kliešťa nepoužívame žiadne krémy ani mydlá,” radí Eva Špitalská.

Pri vyberaní kliešťa nepoužívame žiadne krémy ani mydlá.

Obávate sa, že bol kliešť infikovaný?

Správne vybraného a nerozpučeného kliešťa viete dať otestovať, dokonca ho poslať na otestovanie v obálke z ktoréhokoľvek kúta Slovenska. „Kliešťa je možné dať otestovať vo Virologickom ústave BMC SAV, kde sa testuje prítomnosť rickettsií, borelií, Anaplasma phagocytophilum, Neoehrlichia mikurensis, bartonel, babézií a od septembra aj vírusu kliešťovej encefalitídy. Testovať možno v podstate akéhokoľvek kliešťa, spoľahlivosť testovania však závisí okrem iného aj od stavu, v akom je kliešť poskytnutý na testovanie,” informuje Eva Špitalská z Virologického ústavu SAV. Viac informácií o kliešťoch od BMC SAV nájdete na ich webe a podrobnejší návod, ako kliešťa poslať spolu s potrebnou objednávkou, nájdete na internetovej stránke Virologického ústavu BMC SAV.

Ako sa účinne chrániť

Aj v tomto prípade je najlepšia v prvom rade prevencia, a teda nedať šancu kliešťom sa prisať. Aj v tomto nám poradila Mgr. Eva Špitalská, PhD.: „Účinnou ochranou je dlhé, bledé oblečenie, aby človek ešte neprichyteného kliešťa ľahšie zbadal. Ďalej opakované používanie repelentov a v neposlednom rada dôsledná kontrola tela po návrate z prírody. Prichyteného kliešťa treba okamžite odstrániť. Pri častej návšteve prírody je vhodné očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Voči ostatným patogénom zatiaľ nie je u nás dostupná účinná vakcína.”

Ďalšou veľkou prevenciou je pravidelná starostlivosť o trávnaté porasty, kosenie trávy a aj jej následný odvoz, odstraňovanie krovia a buriny na miestach, kde je to možné  – teda v parkoch, kde by sa o to malo pravidelne starať mesto, ale aj sami vo svojich vlastných záhradkách.