Pestujeme na balkóne či terase – užitočné rady a skúsenosti od nás Dobrožrútov
Keď sme boli malí, obaja sme vyrastali na dedine. Zažili sme presne tie hry, ktoré si myslíme, že sú pre deti najcennejšie ako túlačky v lese, stavanie bunkrov či hranie sa pri potoku. Starí rodičia mali obrovskú záhradu a tak sme poznali skutočný pôvod zeleniny a ovocia.
Rajčiny, papriky, uhorky, cukety, kaleráby, mrkvy, cibuľky, zemiaky, slivky, jablká, hrušky. To všetko sme mohli spoznávať. Sledovali sme, ako všetky tieto poklady rastú zo zeme a takisto vnímali, koľko starostlivosti si pestovanie vyžaduje. Asi aj preto je nám obom veľmi blízke hrabať sa v zemi.
Keďže máme bývanie, ktoré nám umožňuje si dopestovať aj vlastnú zeleninu, ovocie či bylinky, snažíme sa do celého procesu zainteresovať aj našu dcérku Zoe. Tento rok je už opäť väčšia a dokázala už sadiť aj sama, samozrejme, s drobnou asistenciou. Hlavne si však celý proces užila od „A až po Z“. Sadila semienka, presádzala priesady, polievala, trhala burinu.
Rajčiny nám napríklad chvíľu obliehali vošky a tak ich striekala žihľavovým výluhom. A takisto miešala humus z nášho elektrického kompostéra. Záhradníctvo ju síce nebaví úplne bezvýhradne, ale veríme, že už má vo svojom vnímaní pevne zakorenené, odkiaľ pochádza zelenina či bylinky.
Nakoľko na našej terase máme betónovú podlahu, hľadali sme možnosti, ako sadiť. A tak sme si z paliet vyrobili veľké „kvetináče“, ktoré sme vystlali textíliou, kameňmi, hlinou a zasadili sme všetko, čo sme vedeli.
Tešíme sa z rukoly. Hlávkový šalát sme už zjedli. Papriky, uhorky a rajčiny si každé ráno oberieme k raňajkám. S napätím očakávame tekvicu a cukety a pomaly začíname sušiť medovku, mätu a materinu dúšku na čaj. Zmes ligurčeka, petržlenovej vňate, tymiánu, vavrínu, čiže bobkového listu a pažítky zase na polievky a omáčky. Takto sme už sušili aj minulý rok a vystačilo nám to presne do ďalšieho leta. Minule sme mali aj maliny a to celkom hojnú úrodu.
Tak to vlastne fungovalo kedysi. Ľudia si na jar, leto a jeseň jednoducho pripravili zásoby na zimu. Obaja by sme si však radi do budúcna kúpili domček s ovocnou záhradou. To je náš spoločný veľký sen, môcť si vo vlastnej záhradke dopestovať čo najviac a dokázať si spraviť dobrý základ na zimu.
Na jar pesto z medvedieho cesnaku. Začiatkom leta usušiť žihľavu a lipu na čaj, urobiť si zásobu agátového medu a v lete zase príprava rôznych zaváranín, džemov, výživy, nátierok či sirupov. Všetko z čerstvého a lokálneho! My sme si tiež teraz narobili džemy a tešíme sa, že aj naše maminy začali zavárať a vyrábať výživy bez zbytočného cukru.
No, a o aké rady by sme s vami radi podelili?
Nuž, ako prvé začnime tým, nech vás neodradí, že máte napríklad „len“ balkón. Dnes už je veľa spôsobov, ako sa dá bez problémov vytvoriť aj permakultúrna „záhradka” na balkóne. Po druhé, určite sa nebojte sadiť kombinovane. Napríklad bylinky medzi paradajky, ktoré im vedia robiť príjemný tieň. Vyššie rastlinky k nižším.
Pri paradajkách nezabudnite odtrhávať tzv. pazušky a tiež sa nebojte paradajky trochu „skosiť“. My sme sa tiež najprv tešili zeleninovo-bylinkovej „džungli“, kým sme sa sami nepoučili o opaku. Ono, totiž, čím menšia „džungľa“, tým viac slnka pre rastliny a tým aj viac plodov. Veľkou pomocou pri paradajkách je aj žihľavový výluh. Žihľavu zalejte vodou a nechajte deň postáť, potom naberte tento výluh do rozprašovača a postriekajte ním paradajky. Hotovo!
Dobrý tip máme aj k starostlivosti o papriky. Keď vám prestanú rodiť, tak zmiešajte zeminu s humusom, jemne prekyprite pôdu a túto zmes vmiešajte do zeminy.
Je to úchvatný relax a zadosťučinenie môcť vidieť, ako vám rastie tento krehký život pod rukami. Navyše, hrabanie sa v zemi praktikujú prirodzene aj deti, pretože to pôsobí upokojujúco. Obzvlášť v tomto uponáhľanom svete.
S láskou k pestovaniu,
Dada a Matúš + Zoe
