Cyklokomunita Bratislavské bohyne: „Hneď po prvej spoločnej jazde sme vedeli, že nám to bude spolu jazdiť.“

Tohtoročná cyklistická sezóna sa začala príjemným jarným počasím. Na cestách môžete stretnúť aj dámy zo skupinky Bratislavské bohyne, ktoré spája láska k cyklistike a brázdia spolu cesty už od roku 2020. Za ten čas si nazbierali množstvo zážitkov a skúseností, o ktoré sa s tebou podelia v rozhovore.

Pre tých, čo vás ešte nepoznajú, prezraďte niečo o Bratislavských bohyniach. Stačí jeden pohľad na vaše fotografie a pôvod názvu je jednoznačný. 🙂 Kde ale vznikol nápad založiť čisto ženskú cyklokomunitu?

Alexandra: Základ našej skupiny tvorí osem dievčat, ktoré sa poznali väčšinou z bežeckej komunity, ale v júli 2020 sa stretli s bikami na Tyršáku. Hneď po prvej spoločnej jazde sme vedeli, že nám to bude spolu jazdiť.

Janka Kvasňáková označila našu prvú fotku na IG s #bratislavskebohyne a už nebolo nutné vymýšľať ani názov. Po pár jazdách prišla myšlienka založiť samostatný profil Bratislavské bohyne na Instagrame a prilákať medzi nás viac dievčat. Bola to motivácia pre dievčatá, ktoré buď váhajú sadnúť na cestný bicykel, ale aj pre tie, ktoré majú nejaké zábrany jazdiť s chlapmi v pelotóne.

Myslíme, že sa nám to darí 🙂 .

Tohtoročnú sezónu ste začali pomerne skoro, podľa vášho Instagramu už vo februári, takže vás evidentne nezastaví ani horšie počasie. Ako prebieha vaša príprava na sezónu? 

Janka K.: Počas zimy sa orientujeme aj na iné športové aktivity. Niektoré z nás skialpujú, ďalšie sadajú na trenažér a točia prvé kilometre, alebo trávime čas vo fitku. Tie, ktoré obľubujú horské bicykle, využívajú zimné obdobie na jazdy v Karpatoch. A v čase, keď je u nás ešte chladné počasie, využívame možnosť odísť za teplom napríklad na Lanzarote či Mallorcu – berieme to ako „cyklo sústredenia“, kde spájame príjemné s užitočným.

Na cestách vás nikdy nevidieť bez prilby. Na aké ďalšie doplnky si potrpíte? Čo by si mal zadovážiť každý cyklista či už kvôli svojej bezpečnosti, alebo pre pohodlnú jazdu?

Janka K.: Vždy pred spoločnou jazdou upozorňujeme na povinnú výbavu – prilba, svetlo, set na opravu defektov (tu si však vieme pomôcť s požičaním navzájom).

Prilbu považujeme za viac ako nevyhnutnú, ak by niekto prišiel bez, tak s nami na jazdu nejde. Argument, že ja jazdiť viem, ja prilbu nepotrebujem, u nás neobstojí. Lebo v prípade pádu prilba zachraňuje život!

Čo sa týka komfortu, tak ten určite zvyšuje správne sedlo, dobrá vložka v cyklogatiach, a ak to niekto s cestnou cyklistikou myslí aspoň trochu vážne, tak odporúčame investovať aj do tzv. bike fittingu. A potom už len jazdiť a užiť si to s partiou. 🙂

Pri jazde v pelotóne býva nepríjemnosťou defekt alebo iná porucha. Prihodilo sa vám už
niečo také, pomáhate si v takýchto prípadoch navzájom?

Jana Š..: Pri jazde v pelotóne, ale aj mimo neho je defekt nepríjemným a negatívnym zážitkom. Máme s týmto skúsenosti, vieme si poradiť, keď treba, ale aj pre tieto prípady máme medzi nami „buddyho Paťa“ , ktorý zatiaľ nevynechal žiadnu jazdu a plne sa nám v technických záležitostiach venuje. Navzájom si pomáhame, požičiavame si duše, bombičky a všetko, čo je potrebné, tak aby sme jazdu zvládli až do konca. Nie vždy každá všetko pri sebe má, preto barter je viac ako vítaný.

Mali ste na cestách aj nejakú nepríjemnú skúsenosť? Častým problémom pre cyklistov bývajú napríklad bezohľadní vodiči, problémy dokáže narobiť aj počasie či zlý terén.

Jana Š.: Nepríjemnou skúsenosťou sú najmä bezohľadní vodiči, zlé počasie (ktoré nám tento rok nepraje), ale, samozrejme, aj stav slovenských vozoviek. Vodiči si stále nezvykli, že patríme medzi nich a bicykel je pre nás „vozidlom“. Samozrejme, nejdem si tu nikoho zastávať ani hájiť, ale nájdu sa nedisciplinovaní vodiči aj cyklisti. Za nás môžem povedať: snažíme sa bicyklovať tak, aby sme nikoho neohrozili a zároveň si jazdu užili.

Už máte v nohách nejaké tie kilometre. Máte u nás na Slovensku či v zahraničí nejaké obľúbené trasy?

Iveta: Rada jazdím po slovenských cestách. Aj keď to chce viac tolerantnosti voči neprajným vodičom a hlavne to vyžaduje viac obozretnosti. Príjemné je objavovať slovenský vidiek – Oravu, Liptov alebo oblasť Hontu. Keďže žijem pri Bratislave, jazdím aj tu – na tréning v kopcoch sú krásne Karpaty, ale poteší aj rovina. Mám rada oblasť Potônskych lúk aj celý Žitný ostrov. Zo zahraničia vedie Malorka a Toskánsko.

Spomeniete si na nejakú milú, príjemnú alebo zábavnú historku z ciest? 

Táňa: Jednoznačne toto všetko spĺňa naša úplne prvá spoločná jazda. Janka s Ivetkou ma zavolali „povoziť sa“ s tým, že nás pôjde viac… Bola to moja tretia jazda na cestnom bicykli, nevedela som ani poriadne prehadzovať, nieto ešte jazdiť v balíku.

Cítila som sa ako Sandra Bullock vo filme Miss špeciálny agent, keď mala zapadnúť medzi profesionálne missky.

S požičaným bicyklom, v oblečení do fitka som sa pridala k cyklistkám, ktoré mali nielen náskok tisícok kilometrov, ale aj úžasné bicykle a outfity. Z povozenia sa bolo nakoniec cca 50 km v priemernej rýchlosti 30 km/h.

Celá jazda prebehla v perfektnej atmosfére, baby mi všetko vysvetlili a vďaka ich podpore som sa počas tejto jazdy nielenže nestratila, ale som nadobudla pocit, že cestný bicykel zvládnem.

Teraz, o pár rokov neskôr, mám v garáži vlastný cestný bicykel, v skrini pár cyklistických dresov, kopec zážitkov a hlavne niekoľko skvelých kamarátok.

Sledujete aj nejaké rekordy, napríklad najdlhšie či najrýchlejšie jazdy?

Katarína: V rámci našich pravidelných skupinových jázd si rekordy ani dĺžku jazdy veľmi nesledujeme. Teda nie ako skupina. Účelom jazdy je ísť spolu, niekedy sa rozdelíme na rýchlejší a pomalší balík, ale na check pointoch sa vždy čakáme. Pravidelné babské jazdy majú tiež vopred danú dĺžku trasy okolo 50 – 60 km, tak aby to boli schopné odbicyklovať všetky dievčatá, aj tie, čo sú nové. Takže v tomto ponímaní sledovanie rekordov nemá veľmi zmysel.

Ale čo sa týka samostatných jázd alebo osobných rekordov, to už je iná vec. 🙂 Ja sa napríklad rada nechám z času na čas vyhecovať k rýchlejšej jazde, ponaháňať sa v balíku či sa pokúsiť o QOM na Strave [pozn.: „QOM“ označuje top športovkyňu v rebríčku daného segmentu aplikácie Strava]. Som taký vznetlivý typ, čo vie nabrať slušné zrýchlenie, ale zase dlho nevydrží. Moja najdlhšia jazda bola asi 137 km. Na rekordy v dĺžke jazdy máme v skupine iné expertky.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa 𝗕𝗥𝗔𝗧𝗜𝗦𝗟𝗔𝗩𝗦𝗞𝗘 𝗕𝗢𝗛𝗬𝗡𝗘 🚴🏼‍♀️ (@bratislavske_bohyne)

Máte na tento rok vytýčené ciele, ktoré by ste chceli dosiahnuť, či trasy, ktoré by ste rady absolvovali, prípadne preteky, na ktorých by ste s chceli zúčastniť?

Barbora: Čo sa týka plánov a cieľov na tento rok, v porovnaní s minulým rokom sa ideme ako tím zúčastniť okrem slovenských pretekov L’etape aj na českých pretekoch L’etape, kde si preveríme svoje sily na krátkej trati, na čo sa veľmi tešíme. V rámci Bratislavských bohýň jazdia dievčatá okrem cestných bicyklov aj MTB, kde veríme, že pozbierame takisto pekné umiestnenia.

Okrem pretekov chodíme spolu aj na „sústredenia“, či už na Malorku, do Talianska, alebo tento rok sa chystáme do Švajčiarska a Francúzska. Za seba môžem povedať, že okrem slovenskej a českej L’etape sa chystám na preteky do Rakúska na Mondsee 5 Seen Radmarathon a takisto sa idem pokúsiť obhájiť umiestnenie z minulého roka na Spišských 333 EXTREME.

Vítate medzi seba aj nové členky? Čo musia splniť pre to, aby s vami držali tempo?

Alexandra: Áno, samozrejme, tešíme sa na každú novú členku. Nová členka musí stopercentne ovládať svoj bike. Jazda v pelotóne nie je totiž jazda len samej za seba, jedna chyba a môže padnúť celý pelotón za ňou. Mala by vedieť udržať tempo nad 25 km/h a ostatné ju naučíme. Máme medzi sebou dievčatá, ktoré sme si „vychovali“ a naučili jazdiť v pelotóne , sú s nami už tretí rok a teraz už nemajú strach jazdiť aj s mužmi.