Obľúbené zimné športy ťa môžu vyradiť z bežného života na dlhé obdobie. Ortopéd a fyzioterapeutka radia, na čo si dať pozor

K zime neodmysliteľne patria aj zimné športy. Viacerým z nás sa hneď vybaví zasnežený svah, ktorý brázdia desiatky lyžiarov plní nadšenia a radosti. Nepochybne je to najmä o zábave. No len málokto už pomyslí aj na nebezpečenstvá vo forme zranení, ku ktorým, žiaľ, počas zimného obdobia každoročne dochádza.

K úrazom vedie práve nepripravenosť a nedostatočná obozretnosť. Tie nie sú len výsadou lyžovania, dochádza k nim aj pri snowboardovaní, bežkovaní, sánkovaní či zimnom korčuľovaní.

Horská záchranná služba len počas zimnej sezóny 2022/2023 zasahovala až v 2259 prípadoch. Podľa štatistiky Tatranskej horskej služby len v štyroch strediskách došlo počas lyžiarskej sezóny 2022/2023 až k 358 úrazom. Aké najčastejšie riziká na svahu hrozia preto ozrejmí ortopéd MUDr. Juraj Šeliga a fyzioterapeutka Petra Dubajová poradí, ako im predchádzať.

Najrizikovejším športom je lyžovanie

Lyžovanie patrí k najobľúbenejším a najčastejšie vykonávaným zimným športom. Nie je teda prekvapením, že práve počas neho dochádza k početným zraneniam. „Najčastejšími príčinami úrazov sú pády, nevypnutie viazania, nárazy a zrážky s druhými osobami,“ dodáva ortopéd MUDr. Juraj Šeliga, PhD.

Poranenia hlavy

Najviac ohrozenou časťou tela je pri lyžovaní hlava. Poranenia v týchto oblastiach nie sú také časté, avšak sú najviac rizikové a môžu byť až smrteľné. Pri úrazoch hlavy totiž môže dôjsť k silnému otrasu mozgu alebo ku krvácaniu do mozgu.

„Pri úrazoch mozgu alebo pri krvácaní do mozgových štruktúr môže nastať porucha vedomia a dlhodobé, niekedy aj trvalé poškodenia. Súčasne môžu vznikať aj zlomeniny v oblasti lebečnej klenby a čeľuste,“ vysvetľuje  ortopéd Šeliga. Z tohto dôvodu by mala byť prilba nevyhnutnou súčasťou každého lyžiara. Tá pomôže zmierniť otrasy a chráni lebku.

Poranenia kolenných väzov

Najčastejším úrazom pri lyžovaní je natrhnutie alebo natiahnutie kolenných väzov. Je to najmä z toho dôvodu, že členok je v lyžiarkach zafixovaný a celú energiu pri rotácii preberajú práve kolenné väzy. „Ak je poranený vnútorný postranný väz, vo väčšine prípadov je liečba neoperačná pomocou fixácie dlahou počas 6 týždňov. No potom nasleduje rehabilitácia trvajúca až niekoľko mesiacov,“ konkretizuje ortopéd Šeliga.

V prípade, že sa väzy roztrhnú, je potrebná operácia. „Ak je podľa vyšetrení rozhodnuté o operácii predného skríženého väzu (PZV), tá sa vykonaná miniinvazívne artroskopicky. Vo výnimočnom prípade upevnením väzu a zošitím. Najčastejšie však vykonávame náhradu väzu,“ vysvetľuje ortopéd Šeliga.

Tento operačný zákrok je už o niečo zložitejší. „Tu používame vlastné tkanivo pacienta alebo darcu. Konkrétny typ tkaniva vyberáme podľa pohlavia, podľa toho, či ide o športovca, ale aj podľa typu zamestnania. Z vlastných tkanív sa najčastejšie používa štep zložený z kosti píšťaly, šľachy jabĺčka, kosti jabĺčka. Z daľších tkanív môžeme použiť šľachy ohýbačov kolena (tzv. hamstringy) alebo kosti jabĺčka a šľachy švorhlavého svalu,“ detailne popisuje Šeliga.

Rekonvalescencia potom môže trvať 3 až 6 mesiacov a k plnej záťaži sa môžeš vrátiť často až po 6 až 9 mesiacoch od operácie.

Poranenia meniskov

Častým zranením je aj poškodenie menisku. Ide o väzivové chrupavky v kolene, ktoré spolu s väzmi tvoria stabilizátory kolena. „Pri závažnom poškodení menisku sa v ideálnom prípade prišíva na svoje pôvodné miesto a kolenný kĺb fixuje na 4 týždne v dlahe s následnou rehabilitáciou,“ objasňuje MUDr. Šeliga.

Rekonvalescencia potom môže trvať až 3 mesiace. Problém nastáva, ak ho nie je možné prišiť. Vtedy sa poškodená časť odstráni, čo môže mať ale do budúcna za následok nástup degenerácie kolenného kĺbu.

Zlomeniny dolných končatín

Pri lyžovaní často dochádza aj k zlomeninám dolných končatín. Podľa ortopéda Šeligu „najdlhšie trvá rekonvalescencia u zlomenín zasahujúcich do kĺbových plôch.“ Ak sa zlomené úlomky posunú, je nutný chirurgický zákrok.

Napraví sa postavenia úlomkov a spevnenia pomocou skrutiek a dláh. „Nasleduje fixácia vonkajšou dlahou, odľahčovanie končatiny 6 až 12 týždňov a následne dlhodobá rehabilitácia. Tu môže rekonvalescencia trvať 6 až 12 mesiacov,“ vysvetľuje postup operačného riešenia Juraj Šeliga.

Jednou z častých zlomenín dolných končatín pri lyžovaní je aj zlomenina tibiálneho plató, teda hornej časti holennej kosti alebo zlomenina stehennej kosti.

Poranenia horných končatín sú častejšie pri snowboardingu

Niemenej obvyklé sú aj úrazy horných končatín. Tie sa však častejšie vyskytujú práve u snowboardistov. „Dochádza k poraneniam zápästia a členkov, zriedkavejšie kolena a palca na ruke. Zároveň sú u nich v porovnaní s lyžiarmi viac zastúpené zlomeniny. Nemajú tak pevne fixovanú dolnú končatinu, preto sa vyskytujú poranenia v oblasti predkolenia a členkov,“ dodáva ortopéd Šeliga.

Zlomeniny zápästia a prstov

K tomu dochádza najmä z dôvodu, že pri páde snowboardista automaticky vystiera ruky a vystavuje zápästie, prsty a palce silnému tlaku z dopadu. Práve preto sú zlomeniny v týchto oblastiach pri snowboardistoch také rozšírené. „Vo všeobecnosti je doba rekonvalescencie kratšia ako u dolných končatín, ale záleží od typu úrazu, spôsobu liečby, hojenia poranenia a v neposlednom rade aj od spolupráce pacienta a jeho motivácie,“ ozrejmuje doktor Šeliga.

Vykĺbené ramená

Pri zimných športoch je rozšírené vykĺbenie ramenného kĺbu či zlomeniny kľúčnej kosti. „Tie sú zastúpené približne rovnako u lyžiarov aj u snowboardistov,“ dodáva ortopéd Šeliga. Po takomto zranení je veľmi pravdepodobné, že sa môže pri ďalších aktivitách vykĺbenie zopakovať, keďže kĺb je oslabený.

Poranený chrbát

Pri snowboardingu je rozšírený pád na chrbát. Zranenia chrbtice sú veľmi nebezpečné až fatálne, keďže pri nich môže dôjsť až k ochrnutiu. Preto sa pri pri tomto športe odporúča nosiť chránič chrbtice.

„Často sú totiž poranené krčná aj bedrová chrbtica, keďže majú najväčší rozsah pohybu. Takéto poranenie môžu vážne ohrozovať zdravie a život. Poškodenie závisí od toho, ktorý stavec je zlomený, od rozsahu a stupňa jeho poškodenia, či nie sú poškodené viaceré stavce a aká je stabilita zlomeniny,“ vysvetľuje ortopéd, MUDr. Juraja Šeliga, PhD.

Bežkovanie a sánkovanie nie je bez úrazov

Ďalším obľúbeným zimným športom je bežkovanie. Tu síce nedochádza tak často k zraneniam, no to neznamená, že sa nedejú. Je potrebné bežkovať len po oficiálnych trasách a používať profesionálne vybavenie. Úrazy sú bežné aj pri, na prvý pohľad bezpečných, aktivitách akou je aj sánkovanie. Už len nevhodný terén alebo nezvládnutá rýchlosť môžu spôsobiť vážne poranenia krku, chrbtice a hlavy.

Komplikácie môže spôsobiť nielen náraz či pád, ale aj podchladenie alebo odborne hypotermia. K nej dochádza, keď telesná teplota klesne pod 35 stupňov Celzia. Aj preto je potrebné dbať na správne oblečenie a zahrievať organizmus. Určite sa však treba vyhnúť alkoholickým nápojom, pre ktoré dochádza k nehodám pri zimných športoch.

Tvrdý pád počas zimného korčuľovania

Bežné sú aj úrazy počas korčuľovania na ľade. Tvrdý pád na ľade okrem hlavy a chrbtice často vedie k zlomeninám lakťov a narazeniu kostrče. Častým javom u všetkých vyššie spomenutých športoch býva aj vyrazený dych. Nie je to síce stav, ktorý ohrozuje život človeka, no môže poriadne vydesiť. A to najmä deti.

Ak uvidíte dieťa, ktoré má vyrazený dych a nevykazuje známky iného zranenia, posaďte ho, jemne poklepkávajte po chrbte alebo jemnými krúživými pohybmi masírujte chrbát.

Čo robiť, ak dôjde k úrazu pri zimnom športe?

„Ak dôjde k pádu je nutné zachovať pokoj a skontrolovať pohyblivosť a citlivosť v končatinách. Treba komunikovať s ľuďmi okolo, požiadať o pomoc, spolupracovať, ak vám druhí pomáhajú a s pomocou druhých znehybniť poranenú časť tela pomocou pevného predmetu (palica, dlaha, lyže) alebo o časti tela,“ radí MUDr. Juraja Šeliga.

Ak ste svedkom vážnejšieho poranenia, je nutné ihneď kontaktovať záchrannú, prípadne horskú službu. Poranený by mal byť udržovaný v teple do príchodu záchrannej zložky.

Aj nedostatočná príprava vedie k úrazom

Medzi ďalšie komplikácie, ktoré sú zväčša podceňované, patria zranenia z preťaženia alebo nedostatočnej rozcvičky. Tie vás teda nezastihnú priamo na svahu, ale prekvapia až po príchode domov.

„Pri lyžovaní a snowboardingu sú najviac zaťažené kolenné kĺby a lumbálna alebo inak drieková chrbtica. Na kolenné kĺby sa prenáša sila zhora a musia sa vyrovnať aj s nerovnosťami terénu. Konštantná zmena polohy tela a snaha o udržanie ťažiska zas môže najmä pri nesprávnej technike neprimerane zaťažiť lumbálnu chrbticu. To sa následne prejaví pocitom napätia či bolesťou,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Mgr. Petra Dubajová.

Pred akoukoľvek športovou aktivitou preto venujte niekoľko minút strečingu, rozcvičke a zahriatiu svalov. „Vhodný je dynamický strečing, drepy, výpady, krúženie kĺbov, polkruhy panvou, pomalé kontrolované polkruhy hlavou od ramena k ramenu alebo výpony na špičky,“ radí konkrétne cviky Dubajová.

Spravidla by ste mali precvičiť pohyby, ktoré budete vykonávať aj počas daného športu. Pripravíte tak svaly a kĺby na zátaž. Môžete tak predísť natiahnutiu svalov, preťaženiu šliach, triesel či nepríjemným bolestiam v oblasti chrbta, panvy či sedacích svalov. V opačnom prípade vás bolesti môžu dohnať až k návšteve fyzioterapeuta alebo chiropraktika.

Rekonvalescencia

Tak ako pri akútnych zraneniach, aj komplikácie spôsobené nedostatočnou prípravou vás dokážu na dlhší čas vyradiť z bežného života. Bežnou praxou sú potom rehabilitácie, užívanie liekov, pokojový režim a liečba bez akejkoľvek aktivity. To znamená aj práceneschopnosť a výrazné zaťaženie rodinného rozpočtu.

S jednoduchšími stavmi vám vie pomôcť aj fyzioterapeut. „Naším cieľom je uvoľniť napätie v svalstve a posilniť oslabené svalové skupiny tak, aby sme dosiahli rovnováhu svalov,“ dopĺňa fyzioterapeutka Dubajová.

5 krokov, ako sa vyhnúť úrazom

Zranenia na svahu nemáte vždy vo svojich rukách, no viete spraviť hneď niekoľko krokov, aby ste riziko minimalizovali. Prevencia sa však začína ešte dávno predtým, ako vôbec začnete výstroj obliekať.

Krok číslo 1: Fyzická kondícia

Počas celého roka by ste sa mali udržiavať v dobrej fyzickej kondícii, napríklad formou silového cvičenia v kombinácii s aeróbnymi cvikmi, ktoré pred začiatkom aj po skončení cvičenia doplníte o strečing.

Krok číslo 2: Správna technika

Tá je kľúčová pri akomkoľvek športe, preto je vhodné opäť si pripomenúť základy a nepustiť sa hneď strmhlav zo svahu. Na začiatku sezóny môže byť vhodný aj kurz s profesionálom.

Krok číslo 3: Rozcvička a zahriatie

Podľa typu športu dokážete rozcvičku prispôsobiť na konkrétne partie, ktoré sú pri športe najviac zaťažované, môžete vyskúšať aj vyššie opísané tipy na cviky od skúsenej fyzioterapeutky.

Krok číslo 4: Správny výstroj

Skontrolujte si či všetko funguje. Môže sa totiž stať, že vybavenie vám už nebude sedieť, prípadne nebude dobre fungovať. V prípade, že športujete s deťmi, mali byť ste tomuto kroku venovať zvýšenú pozornosť. Určite zainvestujte do ochranných pomôcok ako je prilba či chrániče kolien a chrbta, ktoré vám môžu pomôcť predísť zraneniam.

Krok číslo 5: Dodržiavanie zásad

Pravidlá na svahu dokonca opisuje biely kódex. Keď ho dodržíte, znížite šance, že prídete k úrazu. Treba sa vyhnúť aj alkoholu, ktorý je pri zimných športoch taký obľúbený. Čaj s rumom či varené víno si nechajte radšej na záver športovej aktivity. Zvýšite tak šance, že budete vedieť vhodne reagovať nielen v prípade, že prídete k úrazu vy, ale aj niekto iný na svahu.

Krok číslo 6: Nepreceňovanie schopností

Pamätajte na to, že šport si máte užiť v rámci normy tak, aby ste neriskovali, že úraz z nedbalosti vás potom na dlhý čas vyradí z bežného života.