Prečo je kvalitný výcvik psa dôležitý
Zavolať meno svojho psíka, ktorý hneď pribehne k nohe - ideálna predstava, však? Nie je to však samozrejmosť, ako by sa mohlo zdať. Mať poslušného a šťastného psíka je snom každého majiteľa či majiteľky. V neposlednom rade je to aj jeho či jej vizitka. Správne a s láskou vycvičení a socializovaní psi navyše prispievajú aj k všeobecnej bezpečnosti verejných priestorov. Výcvik by preto mal mať každý psík bez ohľadu na veľkosť, plemeno či povahu. Výcvik a zvládanie povelov si však od majiteľov aj ich psíkov vyžaduje viacero vecí. Ktoré to sú?
Výcvik je v prvom rade prevenciou
Základnou a „psou” povinnosťou každého majiteľa psa je nielen zbierať po ňom exkrementy a držať ho na vôdzke na všetkých verejných priestranstvách s výnimkou tých, na ktorých obec povolí voľný pohyb psov, ale aj vedieť ho efektívne ovládať. Za porušenie týchto povinností môžu byť majitelia psov sankcionovaní.
Podľa našich zákonov a predpisov môže preto psa viesť iba človek, ktorý je spôsobilý ho ovládať v každej situácii. Majiteľ preto musí byť schopný predísť tomu, aby pes na niekoho zaútočil alebo akýmkoľvek iným spôsobom ohrozoval iných ľudí či zvieratá alebo spôsobil škodu na majetku alebo životnom prostredí.
Byť schopný ovládať svojho psa v rôznych situáciách sa však bez výcviku a správnej socializácie vášho psieho miláčika dá len veľmi ťažko. Výcvik psa je pritom kľúčovým prevenčným faktorom pri predchádzaní ohrozenia či pohryznutia psom. Obzvlášť nebezpečné sú pohryznutia pre deti.
U nás sa štatistiky jednotlivých typov úrazov podrobne nevedú. Relevantné sú však v tejto súvislosti aj podrobnejšie namerané údaje u našich susedov. V Rakúsku sa pohybuje výskyt prípadov poranení psami, ktorých obeťami sú najčastejšie práve deti, okolo čísla 1000 za rok. Pritom sa predpokladá, že oficiálne hlásených je len polovica.
Dôležitým údajom je aj fakt, že viac ako 80 % pohryznutí je od vlastných či známych psov, ktorí žijú s vami v domácnosti alebo vo vašej blízkosti, u susedov či priateľov. Vznikajú často pri hrách, napríklad v snahe uchmatnúť psovi hračku, rušení pri kŕmení, spánku alebo pokuse majiteľov oddeliť od seba dvoch psíkov, ktorí si pri náhodnom stretnutí nesadli.
Štatisticky hrozí komukoľvek uhryznutie skôr od domáceho či známeho psa ako od cudzieho. Všetci odborníci sa však zhodujú, že efektívnou cestou, ako takmer úplne eliminovať takéto riziko, je výcvik a socializácia psa.
Čo potrebujete vedieť pred výcvikom?
Psy sú úžasne prispôsobivé a vo svojej silnej túžbe vyhovieť ľuďom, ak sa im dostatočne venujete, sú ideálnymi domácimi miláčikmi. Pri troche snahy sa dokážu rýchlo prispôsobiť a ak s pomocou odborníkov porozumiete aj tomu, ako vnímajú svet, podarí sa vám mať doma poslušného, vychovaného a vyrovnaného psíka.
„Každý psík by mal rešpektovať a poslúchať svojho majiteľa, preto sú výchova a základný výcvik poslušnosti nevyhnutné. Platí to aj u psíkov malých plemien, ktorí sú držaní ako domáci maznáčikovia,” hovorí veterinárka a odborníčka na poruchy správania u zvierat MVDr. Zuzana Stražanová.
K samotnému výcviku je potrebné pristupovať ako ku hre. Je to čas vyhradený na budovanie dôvery a vzťahu medzi vami a psom.
Na úvod si odpovedzte na nasledovné otázky:
- Aké máte doma plemeno a aké sú jeho silné a slabé stránky?
- Koľko času dokážete denne venovať aktívnemu tréningu?
- Kde budete trénovať?
- Čo motivuje vášho psíka k výkonu a poslušnosti?
- Čo od svojho psíka očakávate? Aké povely by mal zvládať?
Ujasnenie si všetkých týchto základných otázok vám pomôže k tomu, aby ste necvičili svojho psíka na ťahanie, prípadne ho nezapájali napríklad do bežeckých akcií, ak na to nie je primárne stavaný. Pracujte s tým, čo máte doma. Ak o psíkovi ešte len uvažujete, vyberte si takého, ktorý vyhovuje vášmu životnému štýlu.
Hneď v druhom kroku si ujasnite, koľko času ste ochotní výcviku venovať. Žiaden psík sa nedokáže sústrediť dlhšie ako 15 minút, preto sú výcviky bežne poprepájané aj so socializáciami s inými psami alebo rôznymi hrami.
Miesto, kde budete trénovať, je rovnako dôležité. Odporúčame využiť najmä kynologické centrá so skúsenými psovodmi, ktorí vás nasmerujú a poradia. „Psík nedokáže zovšeobecniť informácie. To znamená, že keď sa nejaký cvik naučí doma, automaticky to neznamená, že ho dokáže aj vonku, pretože je to pre neho nové kritérium. Ruch mesta, iné psy, rôzne pachy či ľudia – každá táto vec dokáže psíka dostatočne zaujať a tým pádom nepočúvne váš príkaz,” upresňuje Markéta Kelbelová z Psieho centra Pozitiv. Preto aj voľba miesta, kde budete cvičiť, je veľmi dôležitá.
Ak psík nepočúva, je to preto, lebo ho to nikto nenaučil.
Čo od svojho psíka očakávate? Pokojne si môžete vytvoriť aj tréningový plán s povelmi a zaznamenávať si tréningy a úspechy. Rovnako sledujte, čo má psík rád a čo ho dostatočne motivuje k výkonu a poslušnosti.
„Psíka môžete zaujať rôznymi spôsobmi – hrou, hračkami či odmenami. Pre menšiu skupinu psíkov môže byť odmenou aj sociálny kontakt – pohladenie či kontakt s človekom. Každý psík má však iné priority a na rôzne veci môže reagovať v rôznom prostredí inak. Napríklad doma mu za cvičenie postačí granulka, ale vonku si ju ani nevšimne, pretože nemá dostatočnú motiváciu. Preto von radšej zoberte mäsko alebo inú maškrtu, ktorú obľubuje. Veľmi vhodné na zaujatie psíka je používať vzďaľovanie sa od neho, poskakovanie, poprípade beh,” dopĺňa Markéta Kelbelová.
To, čo bude pre psa odmenou a čo trestom, neurčujete vy, ale váš psík. Pre jedného môže byť odmenou maškrta, pre iného hodenie loptičky.
Ako sa psík učí?
Psík sa učí dvoma spôsobmi. Jedným z nich je klasické (pavlovovské) podmieňovanie, ktoré funguje tak, že psíkovi na základe určitého podnetu v tele spustíte vôľou neovplyvniteľnú a prirodzenú reakciu na podnet.
Princíp tejto metódy vychádza zo známeho výskumu, v rámci ktorého, keď pes počul zvonček (podnet), začal slintať (reakcia) a dostal potravu (odmena). V hlave sa mu tak vytvorila schéma – zvonček = potrava. Tento spôsob učenia sa je však pasívny a psík nemusí vynaložiť žiadne úsilie, aby získal odmenu. Dodnes sa táto technika pri výcviku používa, avšak z dlhodobého hľadiska je neefektívna, pretože psík stráca motiváciu k vlastnej aktivite a strategické myslenie.
Druhým spôsobom, ako sa psík učí, je tzv. operantné podmieňovanie. Pri tejto metóde psík aktívne vynakladá úsilie a zisťuje, čo sa mu oplatí, lebo príde odmena (posilnenie) a čo sa mu neoplatí, lebo príde trest (potlačenie). Posilňovať určité správanie môžeme pozitívne alebo negatívne.
Pozitívne posilnenie nastáva vtedy, ak psík za svoje správanie dostane to, čo chcel. Napríklad za to, že neodišiel od nohy svojho pána či panej, dostane odmenu. Negatívne posilnenie je, že sa svojím správaním zbavil niečoho, čo mu nebolo príjemné. Napríklad psík sa pri chôdzi na vôdzke zbaví ťahu na krku, pretože sa vrátil k nohe.
Je trestanie psa cestou k poslušnosti?
„Trestať psa je úplne zbytočné. Psík buď robí to, čo sa naučil, alebo bude robiť veci, ktoré sa nenaučil. Ale nikdy vám nebude nič robiť naschvál a tvrdohlavo si stáť za svojím. Toto dokážeme iba my ľudia,” konštatuje Markéta Kelbelová.
Aj „tresty” môžu byť pozitívne a negatívne. Nesmieme ich však chápať tak, ako ich vnímame my ľudia.
Pozitívny trest je taký, keď pes za nevhodné správanie dostane niečo, čo vlastne nechcel. Napríklad, keď lezie na kuchynskú linku a namiesto šunky mu spadne na hlavu plastová miska.
Negatívny trest je taký, pri ktorom psík za svoje nevhodné správanie stráca niečo, na čom mu záleží. Napríklad pri prechádzke odbehne príliš ďaleko a vy sa skryjete za strom. Psík vás stratil z dohľadu a pretože mu na vás záleží, tak si najbližšie začne kontrolovať vzdialenosť od svojej „svorky”.
Tzv. negatívny trest však v žiadnom prípade neznamená bitku alebo akékoľvek iné agresívne správanie.
Pri učení je podstatné si tiež uvedomiť, že prebieha tu a teraz a je to reťazec troch krokov: podnet (povel, vnútorné nutkanie psa), ktorý vyvolá jeho správanie (pozitívne alebo negatívne) a prinesie následok (odmenu alebo trest). Reagovať preto treba na správanie psíka v okamihu, keď sa takéto správanie deje.
Viac o tomto procese sa môžete dočítať napríklad v knihe od Františka Šustu Tréning je rozhovor, v ktorej podrobne a vo veľmi zrozumiteľnej podobe rozpracováva výcvik psíka a jeho základné princípy.
Princípy správneho výcviku
Bolo napísaných mnoho poučných kníh o tom, ako vychovávať a cvičiť psov. Prax a mnohé z nich sa však zhodujú na týchto princípoch:
- Uvedomujte si svoje nastavenie
Počas výcviku pracujete nielen s odmenami, ale aj s tým, ako ste sami nastavení a svojou rečou tela, ktoré pes vníma oveľa intenzívnejšie než slová. Preto sa pri každom výcviku snažte byť uvoľnení, asertívni a pokojní. Ak si to budete uvedomovať, naučíte sa so svojím osobným naladením pracovať a naladiť sa pozitívne. Netrénujte nervózni, pretože sa to odzrkadlí na celom výcviku. - Buďte trpezliví
Ideálne veľmi trpezliví. Keď pes nedokáže splniť váš povel, nerozumie mu. Rozdeľte preto povel na jednotlivé čiastkové úlohy. V prvom kroku sa pri výcviku privolania odmeňuje aj nadviazanie očného kontaktu. Potom nasleduje fáza, kedy prichádza odmena, keď sa váš psík čo i len pohne vaším smerom. V poslednom kroku je to zvládnutie celého povelu „ku mne” od privolania cez očný kontakt, pohyb až po príchod k nohe. - Buďte jednoznační, dôrazní a trvajte na svojom
Povel je potrebné vyslať ako jednoznačnú správu, dostatočne rázne a jedenkrát. Trvajte na splnení povelu a neustupujte. Mali by ste sa dopracovať k tomu, že povel poviete len raz a pes vás poslúchne. Ak nie, nerozumie vám. - Rešpektujte svojho psa
Pri výcviku je potrebné brať do úvahy nielen plemeno, ale aj povahové vlastnosti psíka a prispôsobovať tomu celkový tréning. Niektoré plemená sa učia rýchlo, niektorým to trvá dlhšie, čo môže vyplývať z ich intelektu alebo aj povahy. Pravidelnosťou, intenzitou a trpezlivosťou však dokážete vychovať akéhokoľvek psa bez ohľadu na jeho plemeno. - Ňufák, oči, uši
Ak psík niekde vonku začne niečo čuchať, zacíti stopu a stratí pozornosť smerom k vám. Potom ho už len ťažko dostanete k inej aktivite. Preto musíte byť vždy pripravení niekoľko sekúnd pred vaším miláčikom. Vždy ho volajte len vtedy, keď sa na vás pozerá. Ak uvidíte v diaľke cudzieho psa, privolajte svojho skôr, než ho zazrie on. Môže sa ľahko stať, že keď druhého psa zbadá, potom už pre neho nebudete zaujímaví. - Vyberte si prístup
Existuje mnoho metód výcviku psíka a každý kynológ má iný štýl vedenia lekcií. Vyberte si ten, ktorý vám a hlavne vášmu psíkovi bude vyhovovať najviac. Odporúčame pozitívne metódy výchovy psa, pretože okrem toho, že sa pes učí hrou a socializáciou, oveľa rýchlejšie začnete pri psíkoch vnímať aj progres, chuť a motiváciu sa učiť ďalšie nové veci. - Určite jasné pravidlá
Vzťah so svojím psíkom môžete mať veľmi priateľský. Stanovte si však jasné pravidlá toho, čo je dovolené a čo už nie. Posledné vedecké výskumy vlkov dokazujú, že v prírode fungujú psovité šelmy na princípe partnerstva a nie vodcovstva. Na základe toho vznikajú aj nové trendy vo výcviku, ktoré sa zameriavajú na pozitívny prístup, motiváciu a hru. Postupne sa upúšťa od názorov, že dominancia je tou najsprávnejšou cestou výcviku. Je, samozrejme, na vás, aký prístup zvolíte, avšak jasne určené pravidlá a ich dodržiavanie sú dôležité pri každom z nich. - Pohyb, výcvik a náklonnosť
Váš psík sa potrebuje dostať do pokojného a submisívneho stavu a to docielite tým, že mu umožníte vybiť zo seba prebytočnú energiu – behaním alebo prechádzkou. Výcvik berte ako priestor na vytváranie vzťahu medzi vami a vaším domácim miláčikom. - Pochopte reč tela psa
Psíky komunikujú, ale bez slov. Sledujte preto, ako váš miláčik reaguje na rôzne podnety. Aj agresívnemu stretnutiu s iným psíkom sa dá vyhnúť, ak včas rozpoznáte jeho reč tela a vyhodnotíte tak ich potenciálne sympatie. Ak sa niektorý z nich „zamrazí” v pohybe, zježí sa mu srsť alebo má zdvihnutý chvost, nebude to príjemné stretnutie. - Dôverujte si
Počas prechádzky, výcviku alebo aj doma počas oddychu vzniká medzi vami a psíkom vzťah. Mal by to byť vzťah na partnerskej úrovni, kde sa rešpektujú pravidlá, poradie vo svorke a každý má priestor napĺňať svoje potreby.
Čo by malo byť zvládnuté v základnom výcviku
Každý majiteľ môže mať požiadavky na svojho psíka nastavené inak. Preto odpoveď na otázku, kedy je psík už vychovaný, si zodpovedá sám.
Markéta Kelbelová z dlhoročných skúseností odporúča týchto šesť povelov: „Reakcia na meno, privolanie, chytenie za obojok a manipulácia so psíkom, kontrola na jedlo, odloženie a chodenie na vôdzke. Týchto šesť vecí vám zaistí psíka, ktorého môžete bez komplikácií zobrať kamkoľvek. Všetky ostatné veci sú už iba zábava navyše.”
Čo pri výcviku určite nerobte
MVDr. Stražanová ďalej konštatuje: „Najčastejšou chybou je, keď sa majitelia správajú k psíkovi ako k človeku, resp. ako k dieťaťu, nadmerne ho rozmaznávajú, nič od neho nechcú a nestanovia mu žiadne pravidlá. Chýbajúca socializácia, výchova a výcvik poslušnosti, nedostatočne stimulujúce prostredie a nuda väčšinou vedú k vzniku rôznych porúch správania u psov.”
Najčastejšie chyby pri výchove, s ktorými sa odborníci vo všeobecnosti stretávajú, sú nedôslednosť, netrpezlivosť a nestanovenie si vopred jasných pravidiel.
Čo robiť pri nevhodnom správaní
Poruchy správania u psíkov sú dnes bežným problémom. MVDr. Stražanová spomína jeden zo svojich prípadov: „Najhorší prípad tohto typu, ktorý som riešila, bol, keď majitelia chodili jesť na balkón, lebo pes si jedlo a pozornosť vynucoval neustálym kňučaním, štekaním a agresivitou.”
„Ak spozorujete u svojho psíka napríklad stupňujúci sa strach z búrok, hlučných zvukov alebo zo samoty, neprimerané vylučovanie v byte, agresivitu voči ľuďom alebo iným zvieratám, neposlušnosť, nadmerné štekanie, hrabanie či požieranie výkalov, vyhľadajte odbornú pomoc,” prízvukuje MVDr. Stražanová.
Problémy so správaním u psíkov sa dajú riešiť neinvazívnym spôsobom pomocou liekov na prírodnej báze. Odporúča sa napríklad Bachova kvetová terapia, fytoterapia, aromaterapia či feromónová terapia.
V ťažkých prípadoch sa na liečbu používajú aj antidepresíva, avšak táto forma liečby patrí výhradne do rúk veterinárom, ktorí nastavia vhodný typ liečby a dávkovanie.
