Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii

Čo by ste mali vedieť o výžive, keď ste rodičmi tínedžerov

PharmDr. Margit Slimáková, PhD., je uznávanou a v súčasnosti najvýraznejšou českou odborníčkou na zdravotnú prevenciu a výživu. Počas svojej kariéry pôsobila okrem Česka aj v Nemecku, Číne, Francúzsku aj USA. Dnes žije v Prahe a vo svojej výživovo-poradenskej praxi využíva a aplikuje vedecké poznatky z medicíny a farmácie. Aktívne sa venuje aj nutričnej osvete v oblasti stravovania, čo označuje sympatickým pojmom „jídlověda”. Na túto tému publikuje, prednáša a školí. Jej najznámejšou publikáciou aj na našom trhu je bestseller Veľmi osobná kniha o zdraví. Margit Slimáková tiež založila prvý český think-tank (inštitút) zameraný výhradne na problematiku zdravej výživy. Keďže je sama matkou troch detí, spýtali sme sa jej na špecifickú tému zdravej výživy mladých v často náročnom období tínedžerského veku. S odbornými radami Margit Slimákovej sa na našom blogu budete odteraz stretávať pravidelne.

Zdroj foto

Ako by ste vekovo ohraničili obdobie dospievania z pohľadu výživy?

Zjednodušene tak môžeme nazvať deti od 12 rokov, ale každé dieťa je originál a ja odporúčam skôr ako tabuľkové hodnoty vnímať každé dieťa osobitne, jeho potreby a chute.

Treba pri tínedžeroch, resp. dospievajúcej mládeži prihliadať na nejaké výživové špecifiká alebo platia všeobecné výživové zásady?

U dospievajúcich stále platia rovnaké pravidlá zdravej výživy ako u všetkých ostatných. Každý z nás, dieťa aj dospelý, má svoje originálne telo, potreby a chute, ale pre úplne všetkých platí základné odporúčanie zdravej výživy: jesť skutočné potraviny a jedlá z nich. Skutočné potraviny sú potraviny rastlinného pôvodu, ideálne pochádzajúce z kvalitnej pôdy, a potraviny živočíšneho pôvodu, ideálne zo správne kŕmených zvierat, s ktorými sa slušne zaobchádza. Do skutočných potravín ďalej patria aj minimálne priemyselne upravované potraviny, ako napríklad maslo, biele plnotučné jogurty a ovsené vločky, fermentovaná zelenina alebo kváskový chlieb. Skutočnými potravinami sa neprejedáme, dodávajú nám všetko potrebné a chutia skvelo.

Každý z nás, dieťa aj dospelý, má svoje originálne telo, potreby a chute, ale pre úplne všetkých platí základné odporúčanie zdravej výživy: jesť skutočné potraviny a jedlá z nich.

Ako je to s pravidelnosťou stravovania či veľkosťou porcií?

Veľkosť porcií, počet a pravidelnosť jedál sa nastavuje podľa individuálnych potrieb. Dnes už vieme, že tvrdenia o potrebe jesť často malé porcie alebo nevyhnutnosti raňajok sú prekonané teórie. Niekomu prospievajú tri jedlá denne a iný potrebuje maškrtiť, niekto zje sotva jedno vajíčko na raňajky a niekto tri. Najdôležitejšie je naučiť sa vnímať a rešpektovať potreby svojho vlastného tela. Len pozor, skutočné potreby tela nie je možné vnímať pri strave založenej na nezdravom jedle.

Dnes už vieme, že tvrdenia o potrebe jesť často malé porcie alebo nevyhnutnosti raňajok sú prekonané teórie. Len pozor, skutočné potreby tela nie je možné vnímať pri strave založenej na nezdravom jedle.

Je tínedžerský vek kritický aj z pohľadu porúch príjmu potravy ako je anorexia, bulímia alebo ortorexia?

Áno, na dospievajúcich je totiž vyvíjaný obrovský tlak mediálneho a reklamného priemyslu. Tento tlak ešte navyšuje prirodzená náročnosť dospievania, hľadania svojho miesta vo svete, preberanie zodpovednosti. Médiá bežne ukazujú nereálne telá, odporúčajú nezmyselné diéty a produkty, ako napríklad proteínové tyčinky, aj napriek tomu, že najlepším zdrojom proteínov sú skutočné potraviny ako vajcia alebo ryby. Mnohí dospievajúci tak pod vplyvom módy diétujú. Lenže diéty spravidla nechutia a sú stresujúce. Preto sa strieda jedna za druhou, hmotnosť lieta ako na hojdačke, každé nezvládnutie režimu podkopáva sebavedomie a to všetko môže viesť k rozvoju poruchy prijímania stravy.

Médiá bežne ukazujú nereálne telá, odporúčajú nezmyselné diéty a produkty, ako napríklad proteínové tyčinky, aj napriek tomu, že najlepším zdrojom proteínov sú skutočné potraviny ako vajcia alebo ryby.

Čo by ste mali vedieť o výžive, keď ste rodičmi tínedžerov

Zdroj foto

Ste matkou 3 detí, čo vám pri téme stravovacie návyky tínedžerov napadne ako prvé?

Nadhľad a pohoda. Dospievajúce dieťa potrebuje preberať zodpovednosť, viac nášho rešpektu a podpory ako vedenia.

Stravujú sa dnešní tínedžeri horšie, lepšie alebo porovnateľne ako ich rodičia?

V rodinách sú veľké rozdiely, ale celkový trend je skvelý. Čoraz viac dospievajúcich a ešte viac mladých ľudí zakladajúcich si rodiny chápe význam kvalitnej stravy a snaží sa jesť zdravo.

Čo môže rodič urobiť v rámci „jídlovědy“, aby sa deti v puberte stravovali zdravšie a ako ich k tomu viesť v tomto komunikačne citlivom vekovom období?

Rodič má byť tým najlepším vzorom a zaistiť doma to najlepšie životné prostredie – teda mat v špajzách a chladničkách len skutočné potraviny a variť z nich. To, čím sme obklopení, budeme spravidla jesť a doma to platí takmer stopercentne. Preto obklopme naše deti len tým, čo si prajeme, aby jedli a z týchto skvelých základov pripravujme skvelé jedlá. Buďme dobrými vzormi. Ako mamičky napríklad ukážme, že pre dobrú postavu netreba diétovať, ako tatkovia ukážme, že zelenina nie je len na ozdobu taniera, ale jeho nevyhnutnou súčasťou.

Buďme dobrými vzormi, ako mamičky napríklad ukážme, že pre dobrú postavu netreba diétovať, ako tatkovia ukážme, že zelenina nie je len na ozdobu taniera, ale jeho nevyhnutnou súčasťou.

Existuje cesta k náprave, ak rodič zanedbal správnu výživu ešte pred pubertou?

Čím neskôr sa rodič dostane k zdravej strave, tým náročnejšie je presvedčiť deti, ktoré sme už naučili jesť nezdravosti. Ale vždy stojí za to sa snažiť a keby aj deti všetko okamžite neprevzali, je veľká šanca, že sa samé začnú o zdravú výživu viac zaujímať. A o pár rokov, keď začnú zakladať svoje vlastné rodiny, sa možno radi nechajú zdravo sa stravujúcimi rodičmi inšpirovať.

Aké fast food kompromisy pripustiť a ktoré stravovacie návyky sú už cez čiaru?

Pre mňa fast food nie sú jedlá pripravované doma. Väčšinu z nich totiž môžeme pripraviť v lepších verziách než tie hotové jedlá z fast foodových reštaurácií. Môžete ich spraviť z kvalitných surovín, vynechať priemyslové aditíva a posúvať pomery živín, ako napríklad ubrať cukor alebo pridať viac zeleniny.

Pre mňa fast food nie sú jedlá pripravované doma. Väčšinu z nich totiž môžeme pripraviť v lepších verziách než hotové jedlá z fast foodových reštaurácií, napríklad ich spraviť z kvalitných surovín.

Dnes si množstvo mladých ľudí kupuje jedlo v školských bufetoch či automatoch a rodičia tak majú podstatne menší dosah na to, ako sa tínedžeri stravujú. Ako sa pozeráte na túto problematiku?

Ponuku v bufetoch by mal štát riešiť systémovo, obklopovať deti vo vzdelávacích organizáciách kvalitnou stravou a nie nezdravým jedlom, o ktorom prednášame, že ho jesť nemajú. Pokiaľ to štát nebude takto riešiť, odporúčam v rámci prepojenia rodičov diskutovať s vedením alebo zriaďovateľom školy. Deťom v tomto veku niečo striktne nariaďovať už veľmi nefunguje, ale stále platí, že budú jesť predovšetkým to, čím sú obklopené, preto má význam problém riešiť plošne.

Čo by ste mali vedieť o výžive, keď ste rodičmi tínedžerov

Zdroj foto

Ponuku v bufetoch by mal štát riešiť systémovo, obklopovať deti vo vzdelávacích organizáciách kvalitnou stravou a nie nezdravým jedlom, o ktorom prednášame, že ho jesť nemajú.

V čom sú naše systémy školskej stravy podobné či rozdielne, kde majú výhody a slabiny?

Varenie v českých školských jedálňach sa riadi vyhláškou o tzv. spotrebnom koši, ktorá stanovuje desať kategórií potravín a počty gramov pre dieťa určitého veku v danej kategórii. Varenie podľa tejto vyhlášky je nezmyselne komplikované a je zamerané iba na kvantitu, úplne však ignoruje kvalitu varenia. Varenie v slovenských školských jedálňach stojí na schválených receptoch. Je teda viac postavené aj na kvalite, menej komplikované, aj keď pre niektorých môže byť zväzujúce, pretože neumožňuje kreatívne využitie vlastných receptov. Ale ako celok relatívne funguje a bola by som rada, ak by sa týmto smerom posunulo varenie aj v českých školách.

Varenie v slovenských školských jedálňach stojí na schválených receptoch. Je teda viac postavené na kvalite, menej komplikované, aj keď pre niektorých môže byť zväzujúce, pretože neumožňuje kreatívne využitie vlastných receptov.

Čo by sa malo za ideálnych okolností zmeniť v prístupe štátu k otázke výživy detí a mladých, edukácii o výžive či konkrétne v smerniciach pre školské jedálne?

Štát by mal podporovať zdravé stravovacie prostredie. Nie je žiadny dôvod, aby sa v štátnych vzdelávacích organizáciách ponúkali nezdravé potraviny, aby sa odmeňovalo sladkosťami alebo varilo z polotovarov s hromadou aditív. Štát má možnosť cestou vyhlášok a odporúčaní podporovať v školských jedálňach, ale aj napríklad v nemocniciach alebo opatrovateľských domoch varenie zo skutočných potravín a prednostné použitie lokálnych a sezónnych zdrojov.

Viac užitočných informácií o stravovaní a výžive od Margit Slimákovej nájdete na:

margit.cz | zdravakuchyn.cz | zdravytalir.info | margit.tv | globopol.cz

Sme aj na Instagrame

#zdravie #zdraverecepty #zdravoachutne #pohyb #fitness #vitalita #cestovanie
Ak sú toto aj vaše srdcové instatémy, sledujte nás:

Novinky priamo do vašej schránky

Inšpirujte sa raz týždenne našimi tipmi na zdravší životný štýl. Prinášame praktické rady, ktoré sú v prvom rade kompatibilné s dnešnou dobou.