Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii

Dermatologička Elena Šustrová v rozhovore vraví, že mať zdravú kožu nemusí byť veda, keď sa pri starostlivosti o ňu vedou riadite

29. 07. 2019

Odpovede na otázky o starostlivosti o pokožku, kontrole znamienok a prevencii onkologických ochorení kože vám spolu s odbornými argumentmi poskytne uznávaná odborníčka v oblasti dermatológie a venerológie MUDr. Elena Šustrová, PhD.. Pôsobí v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Nájdete ju však aj v dermatovenerologickej ambulancii DERMA junior v bratislavskej Karlovej Vsi. Elena Šustrová vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a vo svojej praxi sa venuje liečbe a prevencii zmien na koži vyvolanými rôznymi vonkajšími i vnútornými príčinami. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako chrániť svoju pokožku pred poškodením, predčasným starnutím či na čo dbať pri výbere opaľovacieho krému. Jej odborné aj praktické znalosti vám určite pomôžu zorientovať sa v problematike správnej starostlivosti o kožu.

Aká je súvislosť medzi zdravím pokožky a tým, aký má človek fototyp?

Čím svetlejšiu kožu máme, tým viac sme náchylnejší na spálenie kože pôsobením ultrafialového alebo tzv. UV žiarenia. Rozoznávame 6 tzv. fototypov. Fototyp I má svetlú kožu, pehy, ryšavé vlasy, modré oči a rýchlo sa spáli. Fototyp VI má zase tmavú kožu, čierne vlasy a nikdy sa nespáli. Poznanie fototypu je dôležité z hľadiska výberu vhodného tzv. fotoprotektívneho (t. j. ochraňujúceho pokožku pred slnečným žiarením) faktora v prípravkoch na opaľovanie a z hľadiska správania sa pri pobyte na slnku. Čím svetlejší fototyp, tým je väčšia pravdepodobnosť spálenia sa na slnku za rovnakých podmienok ako u tmavšieho fototypu. Negatívne účinky UV žiarenia sú rizikovejšie u svetlejšieho fototypu.

Akú vlastne úlohu plní v tele vitamín D a ako súvisí so zdravím pokožky?

Vitamín D patrí formálne do skupiny vitamínov rozpustných v tukoch. Štruktúrou a aj podľa účinkov na ľudský organizmus ho zaraďujeme k hormónom. Ovplyvňuje metabolizmus vápnika a fosforu a v súčinnosti s inými hormónmi reguluje ich hladinu, aby boli v rovnováhe. Známy je predovšetkým jeho účinok na správny vývoj a udržiavanie zdravých kostí a zubov. Dôležitý je pre posilnenie imunity, chráni pred rozvojom zápalov, infekcií, autoimunitných a aj nádorových ochorení. Stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky.

Keby ste mali poradiť, ako zabezpečiť pre naše telo optimálny prísun a absorpciu vitamínu D, čo by ste odporučili?

Optimálne množstvo vitamínu D vieme zabezpečiť slnením, z potravy a užívaním liečív s jeho obsahom. Na vytvorenie dostatočného množstva vitamínu D v koži by na jar a v lete malo stačiť slnenie tváre, rúk a ramien v dĺžke okolo 5 až 10 minút 3-krát týždenne bez použitia ochranného opaľovacieho krému, ktorý schopnosť pokožky tvoriť vitamín D výrazne znižuje. Vplyvom UV žiarenia sa v koži mení neaktívny vitamín D na jeho aktívnu formu. Pri dlhšom slnení nedochádza k predávkovaniu, pretože vitamín D premenený v koži sa ďalším účinkom UV žiarenia mení na neúčinné metabolity, čiže produkty látkovej premeny. Slnením získavame za optimálnych okolností 90 až 95 % vitamínu D. Vitamín D prijímame aj potravou. Obsahujú ho morské ryby, vaječný žĺtok, pečeň a v menšej miere mäso a mliečne výrobky. Z potravy sa dostáva do organizmu len okolo 5 až 10 % vitamínu D. V prípade nedostatku pôsobenia UV žiarenia v jesenných a zimných mesiacoch, najmä u imobilných či starších ľudí, u malých detí, ale aj u tých, ktorí trávia priveľa času v interiéri, je vhodné podávanie liekov a výživových doplnkov s obsahom vitamínu D.

Vieme, že slnečné žiarenie sa skladá z viacerých druhov. Ktoré to sú a akým spôsobom na nás vplývajú?

Na zemský povrch dopadajú 3 druhy slnečného žiarenia – 5 % ultrafialového (UV) žiarenia, 50 % viditeľného svetla a 45 % infračerveného žiarenia. Infračervené žiarenie vníma človek povrchom tela vo forme pôsobenia tepla. Viditeľné svetlo preniká do pokožky a svalov, spôsobuje lepšie prekrvenie a navodzuje pocit dobrej nálady. UV žiarenie má na človeka pozitívne aj negatívne účinky. Zároveň rozoznávame 3 druhy UV žiarenia s rôznou vlnovou dĺžkou – UVA, UVB a UVC (viac zaujímavých informácií o UV žiarení nájdete v našom článku od MUDr. Šustrovej o ochrane kože pred slnečným žiarením).

Už sme si povedali, že slnečné lúče nám v primeranej miere prospievajú. Môžu však nášmu telu, pokožke či zraku aj uškodiť? Aké sú tu riziká?

Ako som už spomínala, UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D, vplýva pozitívne na imunitu a využíva sa v liečbe niektorých kožných ochorení. Medzi akútne negatívne účinky však patrí spálenie kože, úpal či zápal očných spojiviek. Môže spôsobiť fototoxickú alebo fotoalergickú (t. j. alergickú vyvolanú slnečným žiarením) reakciu pri užívaní niektorých liekov alebo pri lokálnej aplikácii liekov, kozmetických prípravkov a chemikálií. UV žiarenie ešte môže vyvolať alebo zhoršiť niektoré ochorenia. Koža si pamätá všetky spálenia počas života a ich nežiaduci účinok sa spočítava. Rizikovými sa ukazujú najmä spálenia do 15. roku života. Dlhodobé pôsobenie UV žiarenia počas viacerých rokov môže na koži vyvolať chronické zmeny – fotostarnutie kože, pribúdajú a prehlbujú sa vrásky, vznikajú hnedé škvrny, zhrubnutia a kožné nádory.

Koža si pamätá všetky spálenia počas života a ich nežiaduci účinok sa spočítava. Rizikovými sa ukazujú najmä spálenia do 15. roku života.

Keďže si naša koža pamätá, ako sa k nej správame počas života, mali by sme náš pobyt na slnku optimalizovať podľa tzv. UV indexu? Čo by sme mali o ňom vedieť?

UV index sa používa pri meraní intenzity UV žiarenia vyžarovaného slnkom a je súčasťou predpovede počasia. Na Slovensku sa stanovuje na základe meraní v SHMÚ. Voda odráža 10 – 30 % UV žiarenia, suchý piesok 15 – 20 % a čistý sneh až 80 % UV žiarenia. Ľudia si často myslia, že keď je pod mrakom či sú v tieni alebo vo vode, nepotrebujú sa pred slnkom až tak veľmi chrániť. Pravdou však je, že do hĺbky pol metra pod vodou sa dostáva až 40 % UV žiarenia dopadajúceho na vodnú hladinu. A rovnako v tieni či pri zamračenej oblohe dopadá na zemský povrch UV žiarenie. Jeho intenzita sa znižuje len o 20 – 40 %, pri ľahkej oblačnosti len o 10 % oproti jasnému dňu. Hodnota UV indexu sa určuje v rozmedzí 0 – 11+. Chrániť sa oblečením a ochranným opaľovacím krémom by sme sa mali pri hodnote UV indexu vyššej ako 3 (viac zaujímavých informácií aj o UV indexe nájdete v našom článku od MUDr. Šustrovej o ochrane kože pred slnečným žiarením).

Voda odráža 10 – 30 % UV žiarenia, suchý piesok 15 – 20 % a čistý sneh až 80 % UV žiarenia. Do hĺbky pol metra pod vodou sa dostáva až 40 % UV žiarenia dopadajúceho na vodnú hladinu.

Tí z nás, čo čítajú informácie z obalov ochranných opaľovacích krémov, sa už určite stretli s údajom označným ako SPF. Čo tento údaj znamená a ako s ním narábať?

Prípravky, ktoré ochraňujú kožu pred poškodením UV žiarením, sa označujú ako tzv. fotoprotektívne (t. j. chrániace pred slnečným žiarením) prípravky, zjednodušene fotoprotektíva. Sú najčastejšie vo forme krémov a mliek, ale môžu byť aj vo forme roztokov, olejov, gélov, sprejov či tyčiniek na pery. Tzv. SPF (z anglického „sun protective factor”), čiže slnečný ochranný faktor, je vyjadrený číslom a vyjadruje, koľkokrát dlhšie môže byť vystavená koža UVB žiareniu bez toho, aby sa spálila. Najvyšší SPF je 50+. Vhodný SPF treba vyberať podľa kožného fototypu a UV indexu v lokalite, v ktorej sa človek aktuálne nachádza. Ak sa človek spáli po 20 minútach pôsobenia UV žiarenia, tak pri použití prípravku s SPF 15 by sa za ideálnych podmienok nemal spáliť 300 minút, čiže 5 hodín. Je dôležité uvedomiť si, že opakovaným natretím sa doba ochrany nepredlžuje, len obnovuje (viac zaujímavých informácií o ochranných opaľovacích krémoch nájdete v našom článku od MUDr. Šustrovej o ochrane kože pred slnečným žiarením). Aj vodoodolné prípravky je potrebné po nejakom čase použiť opakovane, vydržia totiž len 40-minútový pobyt vo vode. Ich účinok sa znižuje aj potením, otieraním kože odevom či uterákom. Natierať ich treba aspoň 20 minút pred slnením, aby sa dobre vstrebali do kože.

Je dôležité uvedomiť si, že opakovaným natretím sa doba ochrany nepredlžuje, len obnovuje! Aj vodoodolné prípravky je potrebné po nejakom čase použiť opakovane, vydržia totiž len 40-minútový pobyt vo vode.

Poraďte, na ktoré látky si dať pri výbere fotoprotektívneho prípravku teda pozor?

Fotoprotektíva obsahujú chemické alebo fyzikálne filtre alebo kombináciu oboch. Chemické filtre účinne absorbujú UV žiarenie, fyzikálne filtre zase UV lúče odrážajú a rozptyľujú. Všetky prípravky musia spĺňať kritériá dermatologických testov podľa Európskej smernice o kozmetických výrobkoch č. 1223. Pri výbere si treba dať pozor najmä v prípade, že máte alergiu na niektorú z pomocných alebo prídavných látok, napríklad na konzervačnú látku, parfum alebo inú. Vtedy si treba pozorne preštudovať zloženie prípravku.

Dermatologička Elena Šustrová v rozhovore hovorí, že mať zdravú kožu nemusí byť veda, keď sa pri starostlivosti o ňu vedou riadite

Ak sa pravidelne natierame ochranným krémom, bolo by zaujímavé vedieť, aký dlhodobý vplyv majú na zdravie kože chemické látky v nich obsiahnuté?

Priamy negatívny vplyv na zdravie chemické látky obsiahnuté vo fotoprotektívach nemajú. Avšak nepriamy vplyv áno. Podľa viacerých výskumov boli identifikované niektoré chemické filtre vo väčšine vodných zdrojov na svete. Nie je jednoduché ich odstrániť bežnými čistiacimi procesmi. Mnohé chemické filtre boli zistené aj v rozličných druhoch rýb. V súčasnosti sa hľadajú prirodzené možnosti odstránenia týchto chemických filtrov z vody. Jedným z možných spôsobov odstránenia niektorých chemických látok je mokraďová rastlina, ktorá tieto látky dokáže absorbovať do svojho koreňového systému.

Mamičky a rodičov bude určite zaujímať, na čo dbať pri výbere fotoprotektívneho prípravku pre deti a pri ich ochrane pred slnkom?

V prvom rade chcem zdôrazniť, že deti do 1 roka by vôbec nemali byť na priamom slnku a deti do 2 rokov treba chrániť vhodným odevom a prípravkami s fyzikálnymi filtrami. Fyzikálne filtre sú vhodné, lebo nealergizujú. Ich nevýhodou je ich viditeľnosť v podobe bieleho povlaku na koži. Na druhej strane, dospelí majú aspoň kontrolu a vidia, kde všade bol či nebol prípravok nanesený a rozotretý. Pred UV žiarením lepšie chránia tmavé odevy, ktoré pohlcujú viac UV žiarenia, viditeľného svetla a infračerveného žiarenia. Preto sa viac zahrievajú. Tenké biele a vlhké tkaniny chránia menej. Niektoré odevy majú označenie UPF („UV protecting factor”, čiže UV ochranný faktor), ktoré udáva, aká časť UV žiarenia odevom prenikne. V prímorskom a vysokohorskom prostredí je odporúčané nosiť odevy s UPF najmenej 30 (viac zaujímavých informácií o UPF nájdete v našom článku od MUDr. Šustrovej o ochrane kože pred slnečným žiarením).

Niektoré odevy majú označenie UPF, čiže UV ochranný faktor, ktorý udáva, aká časť UV žiarenia odevom prenikne. Čím vyššie číslo, tým lepšia ochrana. UPF 50, čo je najvyššia hodnota, znamená, že látka prepustí len 1/50 UV žiarenia, čiže len 2 percentá.

Ako je to naozaj s prírodnými alternatívami opaľovacích krémov ako kokosový či malinový olej?

Kokosový, malinový ani iný prírodný olej rozhodne neodporúčam používať ako alternatívu, keďže tieto oleje nemajú ochranný účinok.

Mnohí ľudia sa snažia svoje opálenie „predĺžiť“. Má to vôbec význam?

Dlhšie trvajúca pigmentácia sa po slnení objaví s odstupom 2 až 3 dní. Postupne, ako sa pokožka vymieňa, slabne aj pigmentácia. Pre mnohých ľudí je opálená pokožka symbolom krásy a zdravia. Avšak po opakovanom sústavnom slnení dochádza k významnému poškodeniu buniek kože a k tzv. fotostarnutiu. Pribúdajú a prehlbujú sa vrásky, koža hrubne, tvoria sa pigmentové škvrny. Horšie je, že po častom opaľovaní dochádza v dôsledku poškodenia buniek kože k vzniku rakoviny kožemalígneho melanómu, bazocelulárneho karcinómu, nemelanómovej rakoviny kože (súhrnné označenie bazocelulárneho karcinómu a tzv. skvamocelulárneho karcinómu) a tzv. prekanceróz, čo sú prejavy vedúce po určitom čase k rakovine kože.

Čo si ako dermatologička a človek, ktorý sa celý život zaoberá zdravím pokožky myslíte o soláriách?

Soláriá neodporúčam. Ja osobne som ich služby nikdy nevyužila. V roku 2009 boli soláriá Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC) zaradené do prvej skupiny ľudských karcinogénov vzhľadom na výskumy, podľa ktorých stúpol výskyt melanómu kože a oka práve v súvislosti s používaním solárií.

V roku 2009 boli soláriá Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny zaradené do prvej skupiny ľudských karcinogénov vzhľadom na výskumy, podľa ktorých stúpol výskyt melanómu kože a oka práve v súvislosti s používaním solárií.

Povedzte nám aj, aký je váš osobný postoj k opaľovaniu, chodíte sa v lete vôbec opaľovať?

V lete počas dovolenky a voľných dní trávim veľa času vonku. Neobľubujem však tráviť celé dni pri vode. V čase pred obedom vyhľadávam tieň, kde ostávam podľa možností až do poobedia. A keďže viem, že slnečné lúče spôsobujú aj fotostarnutie, na miesta, ktoré nie sú chránené odevom, čiže na tvár, krk, dekolt a aj na ruky používam najvyššiu fotoprotekciu.

Toto bude určite zaujímať viacerých, nielen tých s pehami. Akým spôsobom je možné v lete zabrániť či obmedziť vznik pigmentových škvŕn?

Určite používaním prípravkov s SPF aspoň 30, lepšie 50+, nosením vhodného odevu, klobúka či šiltovky. Netreba zabúdať na ruky, ktoré okrem tváre trpia najviac.

Ak sme však nepočúvli viaceré z vašich dobre mienených rád a predsa sa pri slnení spálime, čo robiť, aby sme dôsledky spálenia aspoň minimalizovali?

Po spálení určite neodporúčam nejaký čas chodiť na slnko. Celý organizmus býva prehriaty, preto treba doplniť tekutiny, najlepšia je čistá voda, prípadne minerálka. Spálenú červenú kožu odporúčam ochladzovať vodou, použiť prípravky s obsahom tzv. pantenolu alebo iných upokojujúcich látok. Ak nemáme nič podobné po ruke, pomôže aj kyslá smotana alebo biely jogurt. Často sa stretávam s použitím oleja alebo masti. Sú však nevhodné pre svoj okluzívny účinok. To znamená, že zabraňujú odparovaniu vody a tým udržiavajú a prehlbujú prehriatie. Pri bolestiach odporúčam bežné analgetiká. Pri rozsiahlejších prejavoch a nebodaj pľuzgieroch určite odporúčam vyšetrenie u kožného lekára.

Aké sú z vašej skúsenosti najčastejšie mýty spojené s opaľovaním?

Asi najčastejším mýtom je názor, že opálená pokožka nepotrebuje ďalšiu ochranu pred slnečným žiarením, lebo pigment chráni dostatočne. V skutočnosti dosahuje hnedá pigmentácia kože, čiže melanín SPF na úrovni 3 – 7 podľa fototypu človeka. K poškodeniu kože dochádza však naďalej. K častým mýtom patrí aj názor, že natretie prostriedkom s akýmkoľvek SPF faktorom ochráni kožu na 100 %. Žiaden UVB filter však nezachytí všetko UVB žiarenie. SPF 15 zachytí 93 % a SPF 30 zachytí 97 % UVB žiarenia. Aby bola koža chránená podľa SPF, mal by použiť priemerný človek asi 7 čajových lyžičiek prostriedku na celotelové natretie, čo je okolo 36 gramov. V praxi sa natierame menším množstvom. 100-gramové balenie vydrží často dlhšie ako 3 dni aj pre viac osôb.

Asi najčastejším mýtom je názor, že opálená pokožka nepotrebuje ďalšiu ochranu pred slnečným žiarením, lebo pigment chráni dostatočne. V skutočnosti však k poškodeniu kože dochádza naďalej.

Dermatologička Elena Šustrová v rozhovore hovorí, že mať zdravú kožu nemusí byť veda, keď sa pri starostlivosti o ňu vedou riadite

Zhrňme si teda vo všeobecnosti, ako sa zodpovedne a čo najlepšie starať o pokožku?

V prvom rade treba poznať typ kože. Či je suchá, zmiešaná, mastná, či má sklon k začervenaniu alebo či trpí nejakým ochorením. Podľa toho si treba vybrať prípravky na umývanie a čistenie pleti, teda umývací gél a pleťovú vodu a aj krém a dekoratívnu kozmetiku. V prípade, že je predpísaná liečba lokálnymi prípravkami, ktoré môžu mať nežiaduce účinky, treba použiť kozmetiku, ktorá ich zmierňuje. Typickým príkladom je akné. Niektoré liečivé prípravky môžu spôsobovať vysušovanie a ošupovanie pleti. Podľa toho treba zvoliť kozmetiku s hydratačným a upokojujúcim účinkom. Vo všeobecnosti platí, že mať zdravú kožu nemusí byť až taká veda, keď sa pri starostlivosti o ňu riadite tým, čo veda a odborníci v tejto oblasti odporúčajú.

Aké sú, z vašej skúsenosti, najlepšie spôsoby prevencie pri starostlivosti o pokožku?

Pri pobyte na slnku je to používanie vhodného fotoprotektívneho prípravku na kožu, v čase medzi 11:00 a 15:00 nechodiť na slnko, nosiť vzdušný dev, okuliare s UV filtrom, klobúk alebo šiltovku. Po slnení používať prostriedky určené po opaľovaní, ktoré majú reparačné mechanizmy na poškodenú kožu UV žiarením, takže vedia poškodenia „opraviť“. Na suchú kožu odporúčam používať hydratačné a premasťujúce prípravky do 5 minút po umývaní, vtedy sa v pokožke najlepšie naviažu potrebné látky.

Platí pri starostlivosti o kožu pravidlo, že menej prípravkov je viac?

Na to nie je jednoznačná odpoveď. Často sa stretávam s tým, že pacienti používajú na svoj typ pleti nevhodnú kozmetiku. Vtedy to platí a je teda lepšie si umyť tvár len čistou vodou ako nevhodným prípravkom. Na druhej strane sa stretávam s veľmi častým mýtom, že suchú pokožku u detí netreba často premasťovať, aby si telo na to nezvyklo. Opak je pravdou. Výskumy potvrdili, že deti so suchou kožou a so sklonom k atopickému ekzému, ktorým rodičia kožu pravidelne premasťovali 1- až 2-krát denne, mali neskôr menší výskyt atopického ekzému ako deti, ktorým rodičia kožu nepremasťovali.

Výskumy potvrdili, že deti so suchou kožou a so sklonom k atopickému ekzému, ktorým rodičia kožu pravidelne premasťovali 1- až 2-krát denne, mali neskôr menší výskyt atopického ekzému ako deti, ktorým rodičia kožu nepremasťovali.

Aký vplyv má slnečné žiarenie a slnenie napríklad na akné, ekzémy či iné kožné ochorenia?

Keďže slnečné žiarenie navodzuje imunosupresiu, čiže imunitu potláča, tak na ochorenia, pri ktorých sa imunita uplatňuje, má vo väčšine prípadov pozitívny účinok. Ide práve o akné, atopický ekzém, psoriázu či vitiligo. Na druhej strane sú choroby, ktoré slnečné žiarenie zhoršuje, ako lupus erythematodes, porfýria, svetelná urtikária či rosacea.

Ešte si povedzme, aký vplyv má na zdravie pokožky znečistené ovzdušie, smog či výfukové plyny?

Môžeme povedať, že spomínané environmentálne faktory vo všeobecnosti oslabujú bariérovú funkciu kože, koža je suchá, stráca potrebné tuky a dochádza k aktivácii zápalových procesov v koži. Rozsah tohto vplyvu však závisí aj od individuálnych biologických faktorov, akými je stravovanie, stres, fajčenie aj genetika, ktoré vplývajú na človeka počas celého života. Kombinácia environmentálnych vplyvov a biologických faktorov sa odborne nazýva expozóm. Expozóm spája vnútorné aj vonkajšie faktory, ktorým sme opakovane vystavovaní a treba ich vplyv posudzovať komplexne. Zjednodušene povedané, čo jednému uškodí, druhému nemusí. Každopádne však platí, že nepriaznivé environmentálne faktory zdraviu našej pokožky rozhodne nič nepridávajú, skôr naopak.

Prejdime teraz na inú tému, ako často by sme si mali kontrolovať pokožku a na čo pri kontrole dbať?

Samovyšetrenie kože je dôležité z hľadiska skorého odhalenia rakoviny kože. Orientačné vyšetrenie tej časti kože, na ktorú si vidíme, by malo byť súčasťou dennej hygieny, pri sprchovaní a obliekaní. Podrobnejšie vyšetrenie odporúčame aspoň každé 3 mesiace s použitím zrkadiel, aby sme skontrolovali aj zadnú časť tela. Nevynechávame chodidlá, kožné záhyby, oblasť pod prsníkmi či intímnu oblasť. Kontrola znamienok sa odporúča u dermatológa jedenkrát ročne. Zvýšenú kontrolu odporúčam pri výskyte rakoviny kože u dotyčného človeka v minulosti alebo v jeho rodine.

Samovyšetrenie kože je dôležité z hľadiska skorého odhalenia rakoviny kože. Orientačné vyšetrenie tej časti kože, na ktorú si vidíme, by malo byť súčasťou dennej hygieny, pri sprchovaní a obliekaní. Podrobnejšie vyšetrenie kože odporúčame aspoň každé 3 mesiace s použitím zrkadiel, aby sme skontrolovali aj zadnú časť tela. Kontrola znamienok sa odporúča u dermatológa jedenkrát ročne.

Kedy by sme mali pri znamienkach spozornieť a kedy už určite navštíviť lekára či lekárku?

V prípade akejkoľvek zmeny znamienka, ak je napríklad asymetrické, čiže má nepravidelný tvar či nepravidelné okraje, zmenenú farbu alebo je viacfarebné. Takisto, keď je väčšie ako 5 milimetrov alebo sa zväčšilo, resp. sa inak mení, mokvá, nehojí sa alebo je výrazne šupinaté. V týchto prípadoch treba ísť na kontrolu ihneď.

Dermatologička Elena Šustrová v rozhovore hovorí, že mať zdravú kožu nemusí byť veda, keď sa pri starostlivosti o ňu vedou riadite

Čo je najčastejšiu príčinou vzniku rakoviny kože?

Najčastejšou príčinou je UV žiarenie.

Kto je na vznik rakoviny kože náchylnejší, resp. existuje aj genetická predispozícia?

Náchylnejší sú ľudia so svetlou kožou, modrými očami, blond a ryšavými vlasmi – fototyp I a II. Mnohé štúdie ukázali, že ak sa vyskytla rakovina kože v rodine, príbuzní sú ohrození vznikom akéhokoľvek druhu rakoviny kože vo zvýšenej miere.

Je v slnečnejších krajinách zvýšený výskyt rakoviny kože? Existuje tam súvislosť?

V Austrálii je, napríklad, oveľa vyšší výskyt rakoviny kože v porovnaní s Európou napriek tomu, že tam žijú prevažne prisťahovalci z Európy podobných fototypov ako u nás. Súvisí to však s tým, že ľudia v Austrálii sú vystavení intenzívnejšiemu slnečnému žiareniu počas väčšieho počtu slnečných dní. Vo všeobecnosti tiež platí, že nízky výskyt rakoviny kože je na tých miestach na svete, kde žijú prevažne ľudia s tmavým typom pleti.

Toto je zaujímavý fenomén, povedzte nám, ako je to s prejavmi niektorých vnútorných chorôb cez pokožku?

Mnohé ochorenia vnútorných orgánov sa prejavujú zmenami na koži. Typickým príkladom je žltačka, ktorú určíme práve žltým sfarbením kože. Pritom ide o ochorenie pečene alebo žlčovodov. Ochorenia štítnej žľazy sa tiež môžu prejavovať na koži. Pri zníženej funkcii štítnej žľazy býva koža studená, bledá, drsná, suchá, šupinatá a opuchnutá. Dlane a chodidlá majú žlté sfarbenie v dôsledku nahromadenia karoténu v pokožke. Vlasy sú hrubé, riedke a býva preriedená vonkajšia tretina obočia.

Mnohé ochorenia vnútorných orgánov sa prejavujú zmenami na koži. Typickým príkladom je žltačka, ktorú určíme práve žltým sfarbením kože. Pritom ide o ochorenie pečene alebo žlčovodov. Ochorenia štítnej žľazy sa tiež môžu prejavovať na koži.

Môže stav našej pokožky na špecifickej časti tela upozorňovať na nejaké konkrétne ochorenie?

Môže. Napríklad kvasinková infekcia na penise môže byť prvým prejavom cukrovky u mužov.

Povenujme sa teraz viac deťom a mladým. S akými najčastejšími kožnými problémami sa stretávate u najmenších pacientov?

U detí bývajú časté najmä infekcie. Bakteriálne vo forme tzv. impetiga – pľuzgierov a žltých chrást prevažne na tvári. Vírusové infekcie bývajú v podobe tzv. molúsk, čo sú drobné ružové lesklé vyrážky s malou priehlbinkou v centre. Najčastejšie bývajú na trupe a končatinách. Často sa tiež vyskytujú vírusové bradavice na prstoch rúk a na chodidlách. Mykózy môžu byť kdekoľvek na tele, prevažne sa tvoria na tvári a končatinách a prenášajú sa najčastejšie od štvornohých zvieracích miláčikov so srsťou. Z chronických ochorení je u malých detí najčastejší atopický ekzém.

Z chronických ochorení je u malých detí najčastejší atopický ekzém.

Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí majú problém s akné?

Pri miernych prejavoch používať kozmetiku na zmiešanú alebo mastnú pleť. Dnes je na trhu mnoho prípravkov, treba si len vybrať. Je potrebné ošetrovať pleť ráno aj večer a nevytláčať si doma vyrážky, ale chodiť na pravidelné odborné čistenie pleti ku kozmetičke raz za 4 až 6 týždňov. Predchádza sa tak vzniku pigmentácií a jaziev. Ak bežná kozmetika nepostačuje, treba prísť na vyšetrenie do dermatologickej ambulancie.

Pozrime sa teraz na starostlivosť o pokožku u zrelších ľudí. Aké sú špecifiká starostlivosti o kožu v pokročilejšom veku?

Koža začína starnúť v období medzi 20. a 30. rokom života. Prvými známkami sú mierne zmeny pigmentácie a začínajúce minimálne vrásky. Medzi 30. a 40. rokom života sa zvýrazňujú mimické vrásky, najmä na vonkajších stranách očí, po bokoch úst, vzniká farebná nejednotnosť. Najmä na krku sa tvoria kožné stopkaté výrastky – tzv. fibrómy. Koža stráca pružnosť, používajú sa krémy s obsahom kolagénu, antioxidantov, alfa hydroxykyselín (AHA). V období medzi 40. a 50. rokom života sa prehlbujú vrásky, vznikajú zhrubnutia kože – ploché bradavičky a rozšírené cievky. V tomto období je najdôležitejšou účinnou látkou v krémoch kyselina hyalurónová pre jej schopnosť viazať vodu, čím dodáva pleti jasnosť, pružnosť a pevnosť. Medzi 50. a 60. rokom života sú prítomné statické vrásky, poklesnuté ústne kútiky, pribúdajú pigmentové škvrny a zhrubnutia kože. Najpoužívanejšími účinnými látkami v krémoch sú kolagén, kyselina hyalurónová a aminokyseliny. Po 60. roku života dochádza k úbytku podkožného tkaniva a k ovísaniu kože a zvýrazňujú sa predchádzajúce zmeny.

Ak by ste to mali zovšeobecniť, s akými kožnými problémami sa u pacientov stretávate najčastejšie?

Sú to spomínané infekčné ochorenia u detí, ekzémy a tvárové dermatózy, čiže kožné ochorenia. Najčastejšie ide o akné, rosaceu, inak nazývanú aj ružovka, rozaceiformnú dermatitídu či seboroickú dermatitídu.

O ktoré témy sa ako odborníčka na dermatológiu najviac vedecky a profesionálne zaujímate?

V poslednom období sú to práve tvárové dermatózy.

Ešte nám povedzte, ktoré zaujímavosti či trendy v dermatológii považujete za dôležité?

Za dôležité považujem neustále vzdelávanie sa, sledovanie najnovších postupov v liečbe. V medicíne sa všetko stále vyvíja, pribúdajú nové technológie a diagnostické metódy. Za veľmi dôležitý však stále pokladám rozhovor s pacientom o jeho ťažkostiach a doterajšej liečbe. Rozhovor s pacientom, čiže zistenie anamnézy spolu s klinickým vyšetrením v ambulancii za použitia bežne dostupných pomôcok, akou je drevená špachtľa, dermatoskop, čo je optické zariadenie so svetelným zdrojom s vysokou rozlišovacou a zväčšovacou schopnosťou, priehľadná plastová špachtľa alebo pravítko či fluorescenčná lampa, ktorá sa v bankovníctve používa na zisťovanie pravosti bankoviek. Takéto jednoduché pomôcky sú na zistenie správnej diagnózy mnohokrát dostačujúce.

V medicíne sa všetko stále vyvíja, pribúdajú nové technológie a diagnostické metódy. Za veľmi dôležitý však stále pokladám rozhovor s pacientom o jeho ťažkostiach a doterajšej liečbe.

Dermatologička Elena Šustrová v rozhovore hovorí, že mať zdravú kožu nemusí byť veda, keď sa pri starostlivosti o ňu vedou riadite

Dermatoskop – optické zariadenie so svetelným zdrojom s vysokou rozlišovacou a zväčšovacou schopnosťou používané na odborné vyšetrenie kože.

Ktorých odborníkov či weby v oblasti dermatológie sledujete?

V oblasti dermatoskopie je to určite profesor Giuseppe Argenziano z Talianska, ktorý je považovaný za svetovú špičku. Dermatoskop sa používal pôvodne na diagnostiku pigmentových znamienok a rakoviny kože. Dnes sa využíva v celom spektre kožných chorôb. Veľmi rada sledujem odborné články od českých autoriek, ktoré sa venujú špeciálne kožným ochoreniam tváre, predovšetkým od doktorky Zuzany Nevoralovej.

Ďakujeme za cenné rady aj rozhovor.

Sme aj na Instagrame

#zdravie #zdraverecepty #zdravoachutne #pohyb #fitness #vitalita #cestovanie
Ak sú toto aj vaše srdcové instatémy, sledujte nás:

Odoberajte náš newsletter a stiahnite si e-guide o regenerácii

Regenerácia je pre zdravie rovnako dôležitá ako cvičenie. Preto sme pre vás pripravili nápady ako zregenerovať a doplnili sme aj základné tréningové tipy ako bonus.