Používaním tohto webu súhlasíte s využívaním súborov cookies, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením svojho internetového prehliadača. Viac informácii
projekt poisťovne logo generali

Umenie prežívať emócie – zvládnite ich pomocou niekoľkých techník

Zuzana Kocúrková 08. 07. 2021

Už dávno vieme, že emócie sú užitočné a pomáhajú nám orientovať sa, rozhodovať sa a zvládať rôzne situácie. Ich prejavovanie nám pomáha uvoľniť sa a riešiť problémy. Bez emócií by bol život sivý, sú súčasťou nášho života a nesieme za ne zodpovednosť. Ak s nimi nevieme zaobchádzať, môžu nám v každodennom živote spôsobovať problémy. Schopnosť zvládať emócie a schopnosť vcítiť sa do iných ľudí je súčasťou emocionálnej inteligencie.

Tento článok vznikol v rámci mesačného špeciálu venovanému mužom a mužskému zdraviu. O vaše zdravie sa postará životné poistenie od poisťovne Generali, ktoré vás ochráni pred nástrahami rôznych životných situácii. Poisťovňa Generali ako jediná na trhu tiež ponúka životné poistenie pre vybrané povolania, ktoré kryje špecifické riziká spojené s vašou prácou.

Prečo emócie potláčame

V mnohých kultúrach či generáciách prevládali a (stále) prevládajú rodové stereotypy, kultúrne normy týkajúce sa očakávaní smerom k mužom a ženám, ako majú svoje emócie spracovávať a prejavovať. Akékoľvek prejavy správania a vyjadrenie emócií, ktoré nepatrí do týchto kategórií, bolo označené za netypické až bizarné.

Prejavovanie emócií u mužov a žien je ovplyvnené aj sociálnym prostredím, teda ako sa v danej rodine pocity prejavovali a ako reagovali na emócie druhého. V niektorých rodinách boli muži/ženy vedení k tomu, aby neprejavovali silné emócie ako smútok či sklamanie.  Z týchto dôvodov môžu niektorí ľudia dané emócie menej prejavovať, dokonca môžeme mať pocit, že sa im až vyhýbajú.

Tieto zakorenené kultúrne a rodové normy sa dnes našťastie postupne búrajú. Ako som už spomenula, potláčanie svojich pocitov a emócií je škodlivé pre psychické, ako aj fyzické zdravie každého človeka.

Ženy a emócie

Ženy sú od nepamäti považované za „citlivejšie“ (pozrime sa na Freudove štúdie hystérie, keď sa postupne zakorenil nekorektný pojem „hysterky“). V prostredí, v ktorom sa pohybujú,  je prijateľné, keď otvorene vyjadrujú svoje pocity, ktoré sa týkajú hlavne emócií ako strach, smútok, sklamanie, skľúčenosť a podobne.

V rôznych regiónoch sa po celé generácie počúvali v rodine „príkazy“ a „zákazy“ týkajúce sa  prežívania emócií a vyjadrovania svojich názorov a potrieb: „Musíš byť silná, musíš urobiť… postarať sa…“ „Nesmieš dávať najavo, že sa ti niečo nepáči, že nevládzeš…“ Hovoríme o tzv. rodových stereotypoch.

Dnes už vieme, že potláčané emócie neprispievajú k duševnému zdraviu a k psychickej pohode a v našom prežívaní zanechajú „spúšť“. Takto nahromadené emócie a nevyjadrené potreby kompenzujeme iným správaním. Následne si ženy vypočujú nevhodné nálepkovanie typu „Si hysterická“, „Si precitlivená“ a podobne.

Muži a emócie

V mnohých kultúrach typických pre naše zemepisné šírky muži boli a sú považovaní za silných a odvážnych. Od malička ich okolie povzbudzovalo, aby emócie týkajúce sa smútku, strachu či hnevu nedávali najavo. Tí, ktorí svoje emócie prejavovali, boli považovaní za „slabších“. Aj z týchto dôvodov môžu mať muži tendenciu neprejavovať a potláčať svoje emócie. Príčinou vie byť obava mylných interpretácií svojho okolia a následkov – napríklad sociálna izolácia.

Problém nastáva vtedy, keď si ženy myslia, že muži pociťujú a prežívajú tú istú emóciu ako ony. Pravdou je, že muži tieto pocity spracovávajú oveľa ťažšie. Od malička počúvali výroky typu: „Neplač, veď si chlap“, „Muži neprejavujú emócie“, „Muži sú silní a sebavedomí“, „Neplač ako baba“  atď.

Spoločenské očakávania sú jedným z dôvodov, prečo sa muži a ženy líšia tým, akým spôsobom vyjadrujú a prejavujú svoje emócie. Muži môžu byť presvedčení, že vyjadrenie emócií má pre mužskú identitu odlišný charakter a ich prejavenie je stotožnené so slabosťou.

Dôsledky potláčania emócií

Keď sú naše emócie okolím odmietané, opakovane sa naučíme vyhýbať prejavovaniu skutočných emócií. Problém môže nastať vtedy, ak sa toto vyhýbanie stane zvykom a ovplyvní vašu schopnosť autenticky komunikovať.

Ak v detstve chlapci často počúvali, aby sa „správali ako muži“, je väčšia pravdepodobnosť, že v dospelosti sa emóciám budú vyhýbať. Toto potláčanie potom môže viesť k tzv. „cyklu toxickej mužskosti“, teda  k určitému návyku v správaní. Znamená to, že sa zamerajú na prejavy správania, keď vymedzia hnev a nahradia ho správaním, v ktorom budú považovaní za „dominantného “ a akceptovateľného v danej situácii.

Presvedčenie, že sila, úspech a vyrovnanosť sú typické mužské charakteristiky a všetko „emočné“ je ženské, a preto by malo byť potláčané, vedie k tomu, že vo vnútri sa cítia smutne, ale podvedome môžu túto emóciu prejavovať ako hnev, čo je u mužov spoločensky viac akceptované ako plač.

Príležitostné potlačenie emócií vo všeobecnosti nespôsobí problémy, pokiaľ sa nimi nakoniec budeme zdravo a vhodne zaoberať.

Zvládanie hnevu

Muži a ženy však vyjadrujú hnev rôznymi spôsobmi.

Muži sú vychovávaní, aby otvorene prejavili svoj hnev, majú tendenciu byť fyzicky agresívnejší, častejšie sa zapájajú do pasívno-agresívneho správania a vedia byť impulzívnejší pri vyjadrovaní hnevu. Ženy sú zas vedené, aby svoj hnev nasmerovali dovnútra a verili, že otvorené prejavy hnevu nie sú ženské. Stáva sa tak, že sa môžu dlhšie hnevať, sú rozhorčenejšie.

Mnoho mužov sa so svojou zraniteľnosťou vyrovnáva tak, že zraniteľné pocity prenáša na pocity hnevu. Hnev potom slúži na „dokázanie“ toho, že v skutočnosti nie sú zraniteľní, čo by znamenalo, že nie sú natoľko „muži“, aby sa vyrovnali s nátlakom života. Vnútorný konflikt, ktorý tu nastáva, môže mať aj také dôsledky, že hnev nasmerujú na svoje okolie. Tento „externý“ spôsob vyrovnávania sa s negatívnymi emóciami nepomáha mužom vyrovnať sa s tým, čo skutočne prežívajú.

Hnev sa stáva problémom vo vzťahoch, a to buď vtedy, keď nie je vyjadrený, alebo keď sa prejaví ešte skôr, ako sa o ňom hovorí. To, čo muži pod svojím hnevom najčastejšie cítia, je strach. Muži sa hnevajú, aby zakryli svoj strach.

Ako zvládať (silné) emócie

MOŽNOSŤ A

  1. krok: Zastavte sa, zhlboka sa nadýchnite a potom vydýchnite. Opakujte to aspoň päťkrát.
  2. krok: Pomenujte emócie: „Akú emóciu teraz cítim?“ „Kde v tele tú emóciu prežívam?“ „Aké myšlienky mám v hlave?“
  3. krok: Prepojte emócie s aktivujúcou udalosťou. „Je normálne, že cítim hnev, smútok, sklamanie… pretože…“
  4. krok: Nechajte emóciu „ísť“. Vizualizujte si ju napríklad tak, že ju dáte do balónika a pustíte ju.
  5. krok:  Zamyslite sa: „Čo teraz potrebujem?“ „O koho sa viem oprieť?“ „Čo urobím?“

MOŽNOSŤ B

Čo robiť, aby sa druhí pri prejavovaní emócií cítili pohodlnejšie

  • Vyhnite sa bagatelizovaniu a znevažovaniu: „Čo si sa zbláznil/-a?“ „Prečo sa správaš ako človek s emočnými problémami?“
  • Prejavujte empatiu, porozumenie, podporu, buďte oporou druhému.
  • Prejavte porozumenie, priblíženie k druhému, podporte ho, aby sa podelil o svoje pocity a emócie.
  • Zreálnite svoje očakávania ohľadom prejavovania emócií druhého a zmeňte svoje reakcie k nemu/nej.
  • Buďte asertívni s rešpektom. Hovorte o tom, ako ste nahnevaní, pokojným hlasom: „Hm, som na to veľmi nahnevaný.“

MOŽNOSŤ C

  • Vyhodnoťte situáciu a poučte sa cez kladenie si otázok:
  • „Kedy sa mi takáto situácia opakuje?“
  • „Čo to zosilňuje, čo zoslabuje, že sa mi to deje?“
  • „Majú situácie, ktoré prežívam, niečo spoločné?“
  • „Aké boli dôsledky situácie?“
  • „Čo sa mi dnes podarilo v tejto situácii?“ Čo mi pomohlo?“ Oceňte sa.
  • „Aké je poučenie do budúcnosti?“ „Ako budem reagovať v budúcnosti?“

Na záver

Prejavovanie emócií patrí aj do mužského sveta. Buďte úprimní k tomu, ako sa cítite: Pomenujte emóciu, prijmite ju. Pokúste sa nájsť si záľuby, kde môžete premýšľať o svojich emóciách. Nebojte sa hovoriť o svojej emócii s osobou, ktorej dôverujete, vášmu „parťákovi“. V neposlednom rade zvážte návštevu terapeuta alebo kouča. Pomôžu vám zvládať emócie zdravšie.

Zuzana Kocúrková, MBA, PCC (ICF)

www.topcoach.sk

Zuzana je senior lektorka, konzultantka, medzinárodne certifikovaná ICF koučka z organizácie topcoach. Má skúsenosti s koučovaním manažérskych a osobnostných tém. Zameriava sa najmä na prácu s osobnou zmenou v rôznych oblastiach a kontextoch, na sebarovoj a motiváciu. Má 25 ročné skúsenosti v oblasti rozvoja ľudských zdrojov. Koučingom žije od roku 1997. Ako lektorka a koučka pôsobila na Masarykovej univerzite, Ekonomickej univerzite, v oblasti sociálnych služieb aj v korporátnom prostredí. Je členkou Slovenskej asociácie koučov SAKO a ICF Slovensko.
Všetky články autora

Sme aj na Instagrame

#zdravie #zdraverecepty #zdravoachutne #pohyb #fitness #vitalita #cestovanie
Ak sú toto aj vaše srdcové instatémy, sledujte nás:

Novinky a výber toho najlepšieho z Generali Balans raz mesačne priamo do vašej e-mailovej schránky.