PODCAST s pediatrom Ondrejom Alchusom o tých najmenších a najzraniteľnejších

V ďalšom diele podcastu sme sa spoločne s pediatrom Ondrejom Alchusom porozprávali o nástrahách, ktoré na rodičov číhajú hneď po narodení dieťaťa. Kedy má rodič spozornieť, čo znamená syndróm náhleho úmrtia dojčaťa, ale aj o najčastejších typoch úrazov pacientov na detskom urgentnom príjme.

Narodenie dieťaťa je pre každého rodiča obrovská vec, no s ňou sa starosti a povinnosti iba začínajú. Množstvo rodičov, hlavne tých s prvým potomkom, môže upadnúť do zmätku. V rozhovore sa dozviete, čo je pre dieťa správne, kedy ho treba sledovať a tiež to, kde je hranica zdravého záujmu a ako ju neprekročiť.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Nemôžete počúvať? Rozovor s pediatrom Ondrejom Alchusom si môžete aj prečítať.

Príjemný dobrý deň želám.

Dobrý deň, zdravím všetkých poslucháčov.

Pán doktor, úvodná otázočka nemôže byť iná ako osobná. Máte deti?

Nie, zatiaľ nemám deti, iba psa.

To už by sme mohli rátať. Musím priznať, že na žiadny podcast som nebol tak dokonale pripravený ako na tento vďaka nášmu 15-mesačnému Miškovi a 12-ročnej Chilli. Prečo ste sa rozhodli pre pediatriu?

Ťažko sa na túto otázku odpovedá. Už počas školy som vedel, že sa chcem venovať skôr detským odborom. Rozhodoval som sa medzi klasickým, interným smerom alebo chirurgickými smermi. Skončil som v internom na urgentnom príjme.

To je váš denný chlieb, musíme ale povedať, že intenzívna medicína nie je jednoduchý odbor.

Je náročná na vedomosti, pracovnú dobu aj psychiku.

Ako zvládate pracovať s deťmi, ktoré prídu vo veľmi ťažkých stavoch? Osobne som bol pri pôrode, na tento zážitok nikdy nezabudnem. Môj obdiv voči zdravotníkom, ktorí sú prítomní, vzrástol do nebeských výšin. Ako teda svoju prácu zvládate?

Jasné, nik nechce vidieť trpiace dieťa, ale vieme, že ak má nejaký problém, pracujeme s cieľom pomôcť mu, a preto máme dobrý pocit.

Pevne verím, že dnes ponúkneme množstvo dôležitých tipov, na čo sa zamerať pri sledovaní dieťaťa. Poznám na vlastnej koži – a určite hlavne prvorodičia mi budú rozumieť –, že na dieťati si všímate úplne všetko, každý prejav, vyrážočku. Ako si môže rodič udržať odstup, respektíve kedy zbystriť, že sa s mojím dieťaťom niečo deje?

Toto je komplikovaná otázka, ale vždy má hlavne rodič nadhľad, vie, kedy sa niečo deje a vie povedať, keď niečo nie je v poriadku a treba to riešiť.

Na urgente sa asi stretávate aj s prípadmi, keď môžete mať pocit, že skôr treba pomáhať rodičovi, nie dieťaťu, je to tak?

Áno, to je pomerne častý jav. Sú prípady, keď o tretej ráno príde dieťa s neutíšiteľným plačom, ktorý môže niečo znamenať, no nemusí. Potrebuje nakŕmiť, uložiť do postele a trochu pozornosti.

Počul som rozhovor s lekárom, ktorý tvrdil, že počas Covidu vie vyšetrovať cez telefón, že vie rozpoznať podľa kašľa, kam to smeruje. Čo hovoríte na telemedicínu?

Je veľmi náročná. Existuje pri nej riziko, že sa prehliadnu závažné veci, pretože nie každý rodič vie dostatočne opísať príznaky, vyhodnotiť vážnosť situácie, čiže sa môžu prehliadnuť akútne ochorenia, ktoré treba riešiť hneď. Treba v tom mať zdravý rozum. Veľa pediatrov rieši telemedicínu, dokonca úspešne, ale vždy sa nájde časť detí, ktoré musia byť vyšetrené prezenčne.

Keďže hovoríme o pediatrii, definujme si ešte časový rámec. Patria do nej deti od narodenia po 18 rokov?

Dalo by sa povedať, že nie úplne od narodenia, ale od prepustenia z pôrodnice až do 18 roku plus 364 dní, čiže 19-ročný pacient by už mal byť vyšetrený lekárom pre dospelých. Výnimka je v rámci primárnej pediatrie, keď môžu mať obvodní lekári aj dorastové lekárstvo, čiže ľudí do 26 rokov.

Poďme od začiatku, k tým najmenším. Po pár týždňoch od prepustenia z pôrodnice je nutné hlásiť sa u svojho obvodného lekára. Čo sú najväčšie nástrahy? Môj kamarát to veľmi pekne definoval: prvý polrok sa bojíš, aby tvoje dieťa neprestalo dýchať, potom, aby si neublížilo, niekde nespadlo. Čo sú najväčší strašiaci, ako to vnímate vy?

Najväčší strašiak je v najútlejšom veku všetko. Dieťa môže škaredo zakašľať, mať soplík. V tom veku deti ešte nepadajú, ale môžu padnúť rodičovi z pultu. Hlavne prvorodičom, keď je to prvé dieťa v rodine, potom sa rodičia boja všetkého. My sme to nazvali, že akoby v nemocnici nedostali návod na použitie.

No, vôbec nám ho nedali. S manželkou sme sa smiali, ako sme všetko sledovali. Aj to, ako obliecť dieťa narodené v zime. Došli sme k pediatričke a bola zhrozená, že má na sebe päť vrstiev. Už len taká banálna vec, ako to malé, krehké trojkilové dieťa obliecť.

No, to stále ešte neriešite, že mu niečo je. Úprimne vám poviem, keď som vyšiel zo školy, prvé dieťa som mal v novorodeneckom veku a mal som problém správne ho chytiť. Ale to sa človek naučí. Dieťa je odkázané na rodiča, je nútený sa to naučiť.

Čo sú najčastejšie problémy malých pacientov, ktorých stretávate v ambulanciách?

Choroby sú sezónnou záležitosťou, v aktuálnom období asi najviac respiračné ochorenia, najčastejší príznak je horúčka.

Čo s ňou? Chce samostatný návod a možností je obmedzené množstvo.

Na úvod treba povedať, čo vlastne horúčka je a kedy ju už vieme nazvať horúčkou. Ide o telesnú teplotu nad 38 stupňov Celzia. Ideálne je merať ju u väčších detí v podpazuší, u maličkých v konečníku, tam treba odrátať 0,5 stupňa Celzia. Ak už máme definované, čo je horúčka, najjednoduchšie riešenie je podať lieky znižujúce teplotu. Dávkovanie je individuálne, deti rastú, preto ho treba vždy prerátať na aktuálnu hmotnosť.

Stretávame sa s problémom, že si rodič kúpi čapíky, chce ich použiť, ale dieťa má už napríklad rok či dva a jeho hmotnosť je dvojnásobná. Keď rodičia povedia, že lieky od teploty nezaberajú, väčšinou sú deti poddávkované.

Na mnohých pediatrov môžeme mať telefonickú linku, no potom je tu veľmi zradný doktor internet. Čo si budeme klamať, povedzte sám. Kedy by mal rodič zbystriť pozornosť?

Nech skúsia poslucháči napísať „teplota u dieťaťa“ a vyskočia na nich zrejme tie najhoršie scenáre, ako infekcie mozgu, mozgových blán. Sú to závažné diagnózy, no v praxi ich často nevídame. Treba ísť do častejších diagnóz, ktoré sú zväčša nezávažné.

Kedysi som tiež sledoval diagnózy na internete. Podľa niektorých je úmrtnosť snáď 95 % na všetko. Potom som s tým prestal. Vrelo odporúčam neriešiť doktora internet. Ale v realite sa držíme návodov, postupov. Ak má dieťa horúčku cez 39 stupňov Celzia, kedy by mal rodič zbystriť pozornosť a vyhodnotiť, že situácia začína byť vážna?

V prvom rade, ak dal lieky na zrazenie teploty, treba sledovať charakter horúčky, či po podaní liekov klesá, či sú nejaké ďalšie príznaky, či dieťa vyzerá choro. Ak po podaní liekov horúčka klesne a dieťa vyzerá zdravo, je to dobrý znak. Ak však následne horúčka stúpne a dieťa vyzerá choro, mal by byť jeho stav konzultovaný s lekárom.

Zvracanie je takisto špecifická vec malých detí. Taký je život, stáva sa. Pri ňom je však vysoké riziko dehydratácie. Ako s daným problémom fungovať?

Áno, často omieľaná vec, ktorú vidíme v každej knihe, je, že dieťa má určité špecifikácie a už aj malý počet opakovaného zvracania môže zapríčiniť dehydratáciu, ale aj to treba brať s nadhľadom. Pri jednom, dvoch či troch zvracaniach, ktoré sú rádovo v rozmedzí jednej až dvoch hodín, k dehydratácii nemôže dôjsť, obzvlášť, keď dieťa plače, má slzy, vlhko v ústach, pravidelne ciká, vtedy je dehydratácia nepravdepodobná.

Poďme na jeden fenomén, s ktorým sa stretol asi každý rodič – takzvaný syndróm náhleho úmrtia dojčiat. Vyfasovali sme alarm, zabudol som, ako sa volá…

Monitor dychu, dostaneme sa k nemu. Treba si však povedať, čo je syndróm náhleho úmrtia dojčiat. V americkej terminológii sa to hovorovo volá aj postieľková smrť, skratka je aj SUID, nie iba SIDS, čo je náhle neočakávané úmrtie dojčaťa, ktoré nie je vysvetlené a nastáva do 12 mesiacov. Aj napriek dôkladnému vyšetreniu prípadu vrátane pitvy, bohužiaľ, neprichádzame na dôvod, prečo dieťa zomrelo.

Čiže nejaké Akty X v rámci medicíny.

Dá sa povedať, aj keď boli nejaké teórie, prečo nastáva. Bolo opísaných viacero rizikových a protektívnych faktorov.

Musím sa priznať, že som ohŕňal nosom nad tým, čo je to za marketing, že chce niekto predávať senzory dychu a dobre na tom zarobiť, ale môj blízky kamarát sa s tým stretol a monitor dychu ich dieťa pravdepodobne zachránil. Čo robiť v prípade, ak alarm začne hulákať? Ako pomôcť takému maličkému dieťaťu?

Ešte k monitoru dychu a asociácii s náhlym úmrtím. V minulosti sa okolo 70. až 80. rokov predpokladalo, že existuje príčinná súvislosť medzi zástavou dychu alebo apnoe, keď dieťa nedýcha, a syndrómom náhleho úmrtia dojčaťa, aj keď je inak zdravé. Predpokladalo sa, že použitím senzoru dychu sa dá úmrtiam zabrániť. Jednoznačná asociácia však nebola dokázaná. Čo sa týka monitoru dychu, častým problémom sú spomínané marketingové stratégie, ktoré u rodičov zvyšujú strach. Ak už monitor dychu majú, nadobúdajú falošné uspokojenie, že niečo spravili. Tam sa snaha končí, i keď je popísaných ešte veľa rizikových a protektívnych faktorov, ktoré sa dajú ovplyvniť. Potom sú falošné signály, ktoré vyvolávajú úzkosť, strach. Rodičia majú následne tendenciu vyšetrovať inak zdravé dieťa.

No, tá helikoptéra, že máte pocit, že stále bdiete. Koniec koncov je aj pekné, prirodzené, skontrolovať dieťa rukou alebo vizuálne. Ako však poskytnúť prvú pomoc tej krehkej bábike? Podľa štatistík sa v USA vyskytovalo nevysvetliteľné úmrtie pri 1 z 3 000 detí a v roku 2011 to bolo jedným z troch najčastejších dôvodov úmrtí novorodencov.

V USA je stále opisované ako najčastejšia príčina úmrtí v rozmedzí 1 až 12 mesiacov. Pred 80. rokmi bolo číslo neporovnateľné so súčasnou incidenciou. Potom nastala kampaň americkej pediatrickej spoločnosti, kde bol identifikovaný protektívny faktor, a to spanie na chrbátiku, čo znížilo výskyt SIDS na menej ako 1 prípad na 1000 živonarodených detí.

Poďme ešte na prvú pomoc.

Keď začne monitor dychu signalizovať problém, treba prísť k dieťaťu, mať dostatok svetla, aby sme videli, ako dieťa vyzerá. Ak monitor signalizuje, no dieťa pokojne spí, dvíha sa mu hrudník, treba ho nechať ďalej spať. V prípade, že je dieťa modré, nedvíha sa mu hrudník, to je najjednoduchšia metóda zistenia, že nedýcha. Ak je to tak, treba ho zobrať na ruky, taktilne stimulovať, teda s ním jemne zatriasť, dať mu nejaký mechanický podnet. Dieťa by sa malo začať preberať. Ak sa nezačne, treba začať s laickou resuscitáciou, ktorá sa v detskom veku začína záchrannými vdychmi. Medzitým je už, samozrejme, kontaktovaná tiesňová linka, kde sú vyškolení operátori a inštruujú rodiča, čo ďalej robiť. Posádka je už vtedy na ceste k dieťaťu.

Viem, že sa to asi nedá presne kvantifikovať, ale aká je šanca, že sa rodičovi podarí zachrániť vlastné dieťa?

Dobrá otázka. Presné štatistiky neviem, ale určite sa o to musí pokúsiť. Keď sa bavíme aj o laickej resuscitácii, v detskom veku sú výstupy mimo nemocnice v porovnaní s resuscitáciou dospelého človeka horšie. Deti majú menšie rezervy.

Poďme sa zľahka dotknúť témy imunity, je to zložitá otázka. Keď šli deti počas pandémie opäť do škôlok, čakárne lekárov boli plné. Ako sa vyvíja imunita dieťatka?

Imunológia je vo všeobecnosti asi jeden z najrozvíjajúcejších sa odborov, čo sme mohli vidieť aj v súčasnej situácii posledných dvoch rokov, je to komplikovaný systém. Primárne sa dieťa po zaradení do kolektívu stretáva s rôznymi infekciami. Niektoré deti zvládajú infekcie lepšie, iné horšie. Ak už zaznamenáme, že má dieťa nejaké ťažké bakteriálne infekcie, tak je na mieste pátrať po možných poruchách imunity.

V tomto momente sa asi patrí pripomenúť, že dieťa nie je dospelý. Opäť, aké sú hranice v rámci roka? Počul som, že ak dieťa počas jedného roka prekoná nejakých 4 – 5 ochorení, tak to nie je kritický stav.

Nie, je to bežné, deti sú choré, imunita sa buduje aj prekonanými banálnymi infekciami. Nebavíme sa teraz o infekciách, ktoré sa dajú predvídať a očkovať.

Niektorí rodičia sa potom boja a dieťa nedajú do škôlky vôbec. Robia dobre, keď ho takto udržiavajú v sterilnom prostredí?

Oni ho úplne nedokážu sterilizovať, aj dospelí majú infekcie. Možno asymptomatické či s miernym priebehom, ale deti sa nakazia tak či tak. Jasné, v škôlke je 20 detí, všetky majú iný soplík, iný kašlík, je vyššia šanca, že sa nakazia.

Je to ale súčasť hry?

Áno, môžeme povedať, že to je súčasť hry, vývoja.

Poďme na ďalšie nočné mory rodičov. Keď je dieťatko väčšie, prichádza strach, aby nespadlo. Môžem povedať, že som sa budil zo sna a hľadal dieťa, kde je, ako je. Čo sú najčastejšie úrazy, ktoré sa deťom stávajú a musíte ich na urgente riešiť?

Ako som spomínal, prvé úrazy sú aj v období, keď deti nevedia chodiť, vyslovene rodičom padajú. Bohužiaľ, nemalo by sa to stávať, ale stáva sa, že padnú z pultíka, z rúk, prípadne sa udrú. Ďalšie úrazy sú vtedy, keď sa učia chodiť. Je bežné, že sa vyskytne nejaký pád. Vo vyššom veku sú to zase úrazy pri hrách. Trampolíny, hojdačky, ihriská.

Samozrejme, nie je pád ako pád. Je rozdiel, či dieťa padne na kamene, parkety, prípadne na koberec. Opäť hovorím z vlastnej skúsenosti. Skúsme vystihnúť, aký je rozdiel medzi vážnym pádom, úderom a „tiplom“. Neviem to inak nazvať. Bavme sa primárne o hlave, keďže úrazy hlavy sú najkritickejšie.

Sú, pretože je v nej mozog, ktorý je obalený kosťou, ale problémy môžu nastať aj tak. Keď je však pád z malej výšky na mäkký podklad, dieťa plače, reaguje, je v poriadku, je málo pravdepodobné, že sa mu niečo stalo. Závažnejšie sú prípady, keď padne z väčšej výšky na tvrdý podklad, má nejakú pomliaždeninu alebo modrinu, trhliny na koži, tržnú ranu, to už svedčí o vážnejšom mechanizme.

Ako posúdiť závažnosť situácie v koži rodiča a vyhodnotiť, že je potrebné ísť so zranením na urgent?

Často sa hneváme, keď rodičia chodia s hlúposťami a banálnymi vecami, ale v ich koži je ťažké situáciu vyhodnotiť.

Len počkajte, keď budete mať dieťa.

Ja sa naň teším.

Môže však byť v rámci opuchu inak štruktúrovaný, iný na dotyk?

To skôr nie, videli sme zranenia, kde boli aj krvácania do mozgových obalov či mozgu, no mechanizmy neboli až také závažné.

Ak premostíme na otras mozgu u detí, pretože sa príznaky nemusia objaviť hneď, aká doba je tá kritická, keď dieťa treba pozorovať?

Treba ho sledovať 1 – 2 dni. Rodičov navedie k diagnóze, keď sú deti spavé, môžu zvracať. Také deti sú prijaté na sledovanie v rozmedzí 48 až 72 hodín. Keď príznaky odznejú, sú poslané domov.

Je pravda, že deti sú neskutoční gladiátori? Skúste ešte povedať z praxe najčastejšie zranenia, s ktorými sa u malých detí stretávate. Spomínali ste trampolíny…

S nadhľadom môžeme povedať, že deti vydržia veľa. Najčastejšie sú asi úrazy. Trampolíny bývajú veľmi zradné, dochádza na nich k škaredým zlomeninám. Ale majú sezonalitu, keďže sú letnou záležitosťou. Ďalej úrazy pri športoch: bicykle, korčule, potom už poloprofesionálni športovci: futbal, hokej. Gro prípadov sú zlomeniny, prípadne nejaké narazeniny.

Poďme na moju tretiu nočnú moru. Mnohí netušia, aké nástrahy číhajú v domácnosti. Jednou sú aj baterky. Znie to smiešne, ale tento faktor vie byť pre dieťa až smrteľný.

Potenciálne áno. U detí sa bavíme o baterkách v tvare mince, ktoré môžu prehltnúť, rodičia si to často ani nemusia všimnúť. Riziko je, že môžu rozožrať, respektíve spraviť dieru do tráviaceho traktu, čo je veľký problém.

Nebudem vám klamať – tieto baterky majú všetky hracie knižky, takže všetky ovládače sú u nás prelepené lepiacou páskou, čiže sa vo mne ozýva Monk. Pri baterkách však načrtávame aj tému otráv.

Áno, veľmi často sa s nimi stretávame, niekedy je to až denný chlebíček. Keď sme vyhodnocovali prípady od roku 2010 do roku 2017, bolo to skoro 2100 prípadov detí, ktoré prišli s otravami. Priemer je 300 za rok, ten však trochu stúpa. Otravy môžu byť úmyselné alebo neúmyselné. Úmyselné prevažujú o pár percent, ide predovšetkým o adolescentov a užívanie alkoholu, drog a liekov. Neúmyselné tvoria hlavne deti do 10 rokov, ktoré zoberú rodičom lieky, rovnako izbové rastliny. Neviem, prečo to deti ľúbia, no jedia ich. Izbové rastliny však môžu byť aj jedovaté.

Viete vymenovať nejaké konkrétne rastliny, aby som ich doma skontroloval?

Klasika je oleander, zamiokulkas, tis, plody tuje… je toho strašne veľa. Tiež konvalinky, ktoré bežne rastú vonku pri škôlkach.

Pri stanovovaní anamnézy pátrate skôr naslepo, alebo vás vedia rodičia naviesť, aby ste vedeli dieťa zachrániť?

Skôr prevažujú prípady, keď rodičia povedia, že zjedol toto, v takom množstve, približne v tomto čase. Presne tieto údaje potrebujeme, aby sme vedeli pomôcť. Ale stalo sa, že slečna zjedla tabletku, nevie akú, je jej strašne zle, zvracia. Vtedy nastáva problém, lebo aj v súčasných možnostiach laboratórnej medicíny je to hľadanie ihly v kope sena. Obzvlášť pri nešpecifických príznakoch, pretože vracanie a únava sú vedľajšími prejavmi skoro všetkých liekov a intoxikácie nimi.

Laicky by človek povedal, že možno takému človeku vypumpujete žalúdok. Ako postupujete?

Veľa ľudí si to myslí, no vypumpovanie žalúdka, my to nazývame gastrická laváž, sa nerobí tak často, pretože nesie aj nejaké riziká, pri jej výkone môže pacient vdýchnuť obsah žalúdka, predpokladáme, že v ňom niečo má. Zmysel má pri niektorých liekoch a dôležitý je aj časový faktor. Po hodine ho už nerobíme, lebo predpokladáme, že sa to už posunulo nižšie.

Ktoré otravy sú populárne?

Trendy je to, že si ľudia nechávajú rôzne chemikálie vo fľaškách od nápojov, nejaké benzíny, riedidlá. Veľmi populárne boli aj esenciálne oleje/vône, čo sa dávajú do lámp. Niektorí rodičia sa dokonca pomýlili a podali ich v domnení, že sú to kvapky proti kašľu. To sú vysoko toxické látky.

Aby sme nekrivdili ani staršej generácii, s akými problémami sa najčastejšie stretávajú adolescenti? S akými démonmi zápasia?

Asi v tretine prípadov pri adolescentoch úraduje alkohol. Potom v menšej miere psychotropné látky, marihuana, amfetamíny, menej už tvrdšie drogy, ako LSD, heroín, kokaín, s tým sa veľmi nestretávame.

Uf, to je téma, ktorú nemá nikto rád, čo si budeme klamať. Poďme predsa len naspäť k najmenším. Čo sú drobnosti, ktoré nemáte radi, respektíve na rodičoch neznášate? Možno aj v rámci výdobytkov techniky.

Aby sme sa vrátili k horúčke, ktorú sme spomínali, teraz nemáme radi propagované bezkontaktné teplomery. Osobne nevidím dôvod, prečo toto doma používať, kde je čas a komfort, aby sa dieťa normálne vyzlieklo a odmerala sa mu teplota vhodným spôsobom. Rodičia nám niekedy ukazujú prestrelené hodnoty. Veríme, že dieťa teplotu mohlo mať, no hodnoty cez 40 a vyššie… Bezkontaktné meranie teploty je ovplyvnené viacerými faktormi. Je háklivé na vzdialenosť, spôsob, akým teplomer priložíme. Pacient môže byť prehriaty, spotený. Zbytočne vytvárajú viac neistoty ako pomoci.

Boli najlepšie ortuťové?

Tie nám, bohužiaľ, EÚ zakázala.

Veď práve. Vrátim sa ešte k detským horúčkam. Pri vysokých horúčkach môžu nastať kŕče, ktoré vedia vydesiť. Čo s nimi?

Nazývame ich febrilné kŕče, vznikajú provokáciou mozgu vysokou telesnou teplotou. Vo všeobecnosti ide o pomerne benígny stav, i keď tak nevyzerá. Má určité charakteristiky. Typické sú pre deti vo veku od 6 mesiacov do 5 až 6 rokov. Vyskytujú sa u 3 % zdravých detí, čiže si nimi prejde veľká časť populácie. Je podstatné zdôrazniť, že ak ide o jednoduché kŕče pri teplote, žiadnym spôsobom neznamenajú epilepsiu ani nie sú považované za jej formu. Asociácia je často s vírusovými infekciami, ktoré najčastejšie vidíme u detí. Aby sme nehovorili, že sú úplne neškodné, môžu indikovať aj niečo závažnejšie, a to hlavne vtedy, keď sa opakujú často, trvajú dlho, ale to sú situácie, ktoré zhodnotí lekár. Drvivá väčšina detí s týmto problémom je vyšetrovaná.

Aké sú lieky, ktoré môžeme deťom podávať pri teplote?

V detskom veku sa odporúčajú dve účinné látky: ibuprofen a paracetamol. Pri nízkom veku sú odporúčané čapíky a sirupy, pretože je bežná meniaca sa hmotnosť, rastúce dieťa, a teda aj iné dávky. Sirupová forma je veľmi vhodná na jednoduché dávkovanie. Pri väčších deťoch sú vhodné aj tablety. U dospelých je využívaná kyselina acetylsalicylová, hlavne pri teplote, prejavoch chrípky, bolestiach. U detí sa neodporúča, prelom nastal v minulom storočí.

V 50. rokoch sa kyselina acetylsalicylová predpisovala aj deťom. Avšak začal sa pozorovať zvýšený výskyt encefalopatie, čo je porucha funkcie mozgu s poruchami vedomia. Boli prítomné kŕče. Neskôr Douglas Rey opísal súvislosť medzi prejavmi a spomínaným liekom. Od 80. rokov sa už pri liečbe horúčky u malých detí neodporúča. Po tomto lekárovi sa aj choroba nazýva ako Reyov syndróm. Samozrejme, nemusí sa rozvinúť u každého. Ak by ste aj náhodou túto látku dieťaťu podali, je nutná určitá predispozícia, ale v súčasnosti je zaužívané, že túto zložku deťom nepodávame.

Presuňme sa na záver k vám na urgent. Zaujímalo by ma, či u vás existuje niečo ako zlatá hodinka. V pôrodnici sa hovorí, že keď je sychravé počasie a nastavenie mesiaca, pôrodov býva viac. V ktorých časových intervaloch máte najviac pacientov?

Urgent je nevyspytateľný. Rodičia často volávajú, že majú nejaké problémy, či môžu prísť, či je u nás veľa ľudí. Vravíme im, že teraz nie, ale o 5 minút môže byť situácia úplne iná. Tak to aj býva. Ale teda v niektoré dni, počas niektorých služieb mám pocit, že ľudia chodia riešiť veci po 22. hodine, prípadne po polnoci.

Nemáte vlastnú ambulanciu. Bavíme sa o urgente, kde riešite najzávažnejšie prípady a zóna napätia musí byť vyšpičkovaná. Ako to zvládate?

V princípe k nám prídu rodičia už psychicky rozhodení, že tam musia byť. Dieťaťu sa niečo deje, nik nevie čo. Je noc, čakajú iné choré deti, nevedia, kedy sa dostanú na rad. Myslia si, že práve ich dieťa je to, ktoré je najviac choré a malo by byť uprednostnené, takže je to náročná vec, ktorú ale musí vedieť náš personál odfiltrovať a fokusovať sa na pacienta.

Ešte mi prezraďte, ako relaxujete, filtrujete emócie a ťažoby.

Je podstatné filtrovať, každý má niečo svoje. V mojom prípade si idem zacvičiť, idem von so psom, v lete na ryby. Každý z nás sa niečomu venuje, musí. Bola vyhodnocovaná životnosť lekára na urgente na dospelom príjme. Je to 10 až15 rokov, potom už prácu nezvláda.

Ďakujem veľmi pekne za cenné myšlienky a tipy. Želám vám veľa šťastia a čo najmenej pacientov na urgentnom príjme.

Ďakujem veľmi pekne, všetko dobré.