Nové trendy vo fyzioterapii
Fyzioterapia je čoraz populárnejšia a ľudia stále častejšie vyhľadávajú fyzioterapeutickú pomoc najmä za účelom rehabilitácie. Predpokladá sa, že o 10 rokov bude v tomto odvetví až o 30 % viac pracovných pozícií. Dôvodom je prevládajúci sedavý spôsob života u dospelých ľudí a starnúca populácia vo všeobecnosti. Za rýchlym rozvojom a popularitou fyzioterapie však okrem iného stojí aj výrazný technologický rozvoj a inovatívne spôsoby liečby.
Fyzioterapia je oficiálne nelekársky odbor, ktorý je jednou z oblastí rehabilitácie. Zaoberá sa diagnostikou, liečbou a prevenciou porúch pohybového systému človeka. Fyzioterapeutická liečba smeruje k udržaniu, obnove a zlepšeniu celkového stavu organizmu, zachovaniu jeho funkčnosti, resp. K spomaleniu či potlačeniu rôznych hendikepov u ľudí s vrodenou chybou, ochorením alebo úrazom. Cieľom je plnohodnotná funkčnosť ľudského organizmu ako celku.
Je však zároveň aj jedným z odborov v oblasti zdravotnej prevencie, ktorý je schopný v praxi veľmi rýchlo aplikovať nové technológie a uplatniť aktuálne vedecké poznatky.
Tu sú 3 trendy, ktoré sa v poslednej dobe vo fyzioterapii čoraz častejšie využívajú a svojou efektivitou získavajú na populárnosti.
Kombinácia populárnych pohybových cvičení
Novým trendom je taktiež čoraz väčšia integrácia strečingu, rôznych pohybových cvičení a cvičení zameraných na tzv. jadro (core) tela pri liečbe a prevencii. Takéto funkčné cvičenia slúžia najmä na posilnenie konkrétnych telesných častí a prevenciu pred zraneniami v budúcnosti. Efektívne sú tiež pri budovaní imunitného systému a zlepšujú krvný obeh.
Fyzioterapeuti odporúčajú svojim klientom individuálne cvičebné plány, ktoré obsahujú rôzne druhy cvičení prispôsobené konkrétnemu pacientovi a jeho anamnéze. V takýchto cvičebných plánoch fyzioterapeuti často používajú techniky z pilatesu s dôrazom na opakovanie jednotlivých cvikov v sériách, ktoré sa dajú rôznym spôsobom variovať a nemusia na seba nadväzovať. Pri tomto type cvičení ide fyzioterapeutovi najmä o spevnenie tzv. jadra klienta.
„Pri cvičení pilatesu je aj v rámci fyzioterapie dôležité dodržiavať určité pravidlá, ako napríklad správne dýchanie, správne začiatočné pozície pri cvičení, ako aj správne prevedenie cviku. Ak jednotlivé cviky nerobíte správne, môžete si cvičením viac ublížiť, ako pomôcť,“ hovorí skúsená fyzioterapeutka a inštruktorka pilatesu Danka Švantnerová. Dodáva: „Dobrý inštruktor vie cviky klientom prispôsobiť, pretože každý z nás je iný a máme iné fyzické predpoklady i zdravotné obmedzenia. Veď rovnaký cvik nemôže cvičiť žena po pôrode, vrcholový športovec či staršia dáma s osteoporózou.”
Cvičenia s jadrom odporúča aj naša ambasádorka Jana Earl. Prečítajte si jej blog alebo pozrite si video na tému posilňovania jadra (core).
Dobrý inštruktor vie cviky klientom prispôsobiť, pretože každý z nás je iný a máme iné fyzické predpoklady i zdravotné obmedzenia. Rovnaký cvik nemôže cvičiť žena po pôrode, vrcholový športovec či staršia dáma s osteoporózou.
Danka Švantnerová, fyzioterapeutka a inštruktorka pilatesu
Klasickou súčasťou kombinovaných cvičebných fyzioterapeutických plánov je aj joga. Účinky spočívajú v tomto prípade v posilňovaní a následnom uvoľňovaní problematických svalových partií s dôrazom na precízne dýchanie. To je dôležité pre rovnováhu v jednotlivých pozíciách, v ktorých je potrebné vydržať určitú dobu. Postupnosť jednotlivých cvikov tu má svoju logiku.
Jogové cvičenia navyše často tvoria uvoľňovaciu zložku cvičebného plánu s dôrazom aj na dôležitý mentálny relax najmä v súvislosti s riešením fyzioterapeutických problémov, ktoré nemajú fyzickú, ale psychosomatickú podstatu. Týchto stavov navyše pribúda priamo úmerne spolu s civilizačnými ochoreniami.
„Aby joga aj ako súčasť fyzioterapie fungovala, nemusíte robiť veľa pozícií. Netreba vedieť stáť na hlave ani si dať nohu za ucho. Dôležité je cvičiť tak, aby fungovalo sústredenie a hlavne práca s dychom. Joga je vo svojej podstate viac dychové ako fyzické cvičenie. Ak človek robí dookola desať pozícií, ale metodologicky správne, funguje to rovnako správne, ako keby robil sto perfektných pozícií,” hovorí Jaroslav Pávek, známy učiteľ a školiteľ tradičnej jogy.
Aby joga aj ako súčasť fyzioterapie fungovala, nemusíte robiť veľa pozícií. Dôležité je cvičiť tak, aby fungovalo sústredenie a hlavne práca s dychom. Joga je vo svojej podstate viac dychové ako fyzické cvičenie. Ak človek robí dookola desať pozícií, ale metodologicky správne, funguje to rovnako správne, ako keby robil sto perfektných pozícií.
Jaroslav Pávek, učiteľ a školiteľ tradičnej jogy
Vodná terapia
Rehabilitačné cvičenia vo vode sú ideálne pre ľudí, ktorým robí problém nadmerné zaťaženie a ktorí sa zotavujú zo zranenia ako zlomenina, výron alebo artritída. Cvičenia vo vode pomáhajú napríklad pri vazodilatácii, čiže rozšírení ciev.
Takto roztiahnuté a zrelaxované cievy sú schopné zvýšiť prietok krvi, čím dochádza k lepšiemu okysličeniu orgánov, tkanív a buniek. Vodná terapia pomáha ľuďom zvýšiť rozsah pohybu, znižuje nadmerné zaťaženie a chráni kĺby.
„Vodné prostredie naše telo nadľahčuje, preto nedochádza k nadmernému zaťaženiu kĺbov a chrbtice. Vyzdvihol by som zapojenie celého tela, čím sa efektívne zväčšuje svalová sila a zlepšuje koordinácia pohybov. Vďaka tomu môžeme redukovať váhu a formovať postavu,” hovorí vedúci fyzioterapeut a špecialista na rehabilitáciu Mgr. Tomáš Kolcun zo Špecializovanej nemocnice pre ortopedickú protetiku v Bratislave.
Veľký boom zaznamenal pred pár rokmi tzv. aquaaerobik, ktorý stále patrí medzi populárne skupinové vodné cvičenia využívané vo fyzioterapii. Je jednoduchý na choreografiu a neobmedzuje ľudí z hľadiska veku, pohlavia ani zdravotného stavu.
Vodné prostredie naše telo nadľahčuje, preto nedochádza k nadmernému zaťaženiu kĺbov a chrbtice. Vyzdvihol by som zapojenie celého tela, čím sa efektívne zväčšuje svalová sila a zlepšuje koordinácia pohybov. Vďaka tomu môžeme redukovať váhu a formovať postavu.
Mgr. Tomáš Kolcun, vedúci fyzioterapeut, Špecializovaná nemocnica pre ortopedickú protetiku
Z hľadiska psychiky je aquaaerobik ideálnym bojovníkom proti stresu. Ide o nenáročné cvičenie, ktoré je zakaždým originálne, keďže sa veľa pracuje aj s hudbou. Navyše, nepotrebujete nič okrem plaviek. Pri senioroch je to zároveň aj vítaná príležitosť na socializáciu. Z liečebného hľadiska sa odporúča absolvovať vodnú terapiu v kúpeľných zariadeniach, o ktoré u nás nie je núdza. Pomôžte si naším kúpeľným sprievodcom.
V UK a USA je v rámci fyzioterapie populárny aj vodný spinning alebo iné typy cvičení s pomocou fitness zariadení pod vodou. U nás je však tento typ cvičení skôr raritou, vo vode sa cvičí zväčša bez asistencie cvičebných zariadení, resp. s prenosnými športovými potrebami.
Medzi ďalšie menej známe moderné trendy vo fyzioterapii patrí napríklad tzv. McKenzieho alebo tzv. Schrotovej metóda.
McKenzieho metóda mechanickej diagnostiky a terapie (MDT) sa uplatňuje najmä pri akútnych bolestiach hornej časti chrbtice. Diagnostika spočíva v opakovaní určitých pohybov alebo polôh. Na základe vyšetrenia terapeut predpíše konkrétne cvičenie a poradí polohy tela, ktoré by si mal pacient osvojiť, ako aj tie, ktorým by sa mal na istý čas vyhnúť. Cvičenia pacient vykonáva samostatne 5 až 6-krát za deň. Dôraz sa pri tejto metóde kladie aj na edukáciu pacienta, aby získal potrebné vedomosti, ktoré mu pomôžu minimalizovať opakovaného výskytu problému.
Schrothovej metóda je účinná pri terapii rôznych druhov skolióz, nesprávnom držaní tela a degeneratívnych ochoreniach chrbtice. Je založená na cvičeniach prispôsobených špecifickému zakriveniu chrbtice konkrétneho pacienta. Metóda využíva aj špeciálne dychové cvičenia, preto sa niekedy nazýva aj ortopedickou dychovou terapiu. Samotná terapia začína vždy v oblasti nôh a chodidiel, potom sa zameriava na zvyšok nôh a napokon pokračuje až k panve. Dochádza k tzv. trojrozmernej korekcii a pacienti sa aktívne učia vnímať správne držanie tela.
Robotika a špeciálne obleky
Technologický pokrok neobišiel ani fyzioterapiu. Momentálne existujú rôzne druhy robotov a špeciálnych oblekov, ktoré pomáhajú pacientom pri rehabilitácii. Napríklad robot HAL (z anglického Hybrid Assistive Limb; v preklade hybridná pomocná končatina), ktorý využíva elektrické signály vysielané mozgom do svalov, aby vzbudil pohyb u ľudí, ktorí by sa inak hýbať nedokázali.
Funguje ako celotelový exoskelet, čiže podporný oblek, výstuž či „brnenie”. Existuje však aj verzia, ktorá podporuje iba dolné končatiny. Používa sa nielen pri fyzioterapii a rehabilitácii športových zranení či chronických problémov, ale aj na opätovnú mobilitu ľudí so zranením miechy či pri pacientoch, ktorí prekonali infarkt.
Ďalším príkladom je špeciálne vyvinutý oblek Ekso, ktorý je určený vyslovene pre ľudí odkázaných na invalidný vozík. Oblek týmto ľuďom pomáha aktívne sa hýbať a podstatne znižuje riziko atrofovania svalov, čiže zhoršovania ich stavu v spodnej časti tela. Takýto oblek tiež úspešne zvyšuje funkčnosť a mobilitu aj u ľudí po mŕtvici alebo u ľudí so zraneniami miechy. Zraneným či pacientom s čiastočnou paralýzou umožňuje vstať a zotrvať vo vzpriamenej pozícii, pomaly chodiť a znovu sa posadiť.
Na podobnom princípe funguje aj bionický systém ReWalk. Slúži na podporu chôdze pre paraplegikov či ľudí s vážnym zranením dolných končatín. Umožňuje pacientom vstať, ako aj chodiť vrátane výstupu po schodoch. Britka a paraplegička Claire Lomas sa stala prvou osobou, ktorá zvládla kompletný maratón za pomoci systému ReWalk.
Rozvoj robotických exoskeletov počas ostatných 10 rokov postúpil ďalej ako za predchádzajúcich 40 rokov. Niektoré oblasti ako napríklad vývin zdrojov energie potrebujú ďalšie pokroky vo vývoji, aby prenositeľnosť súčasných exoskeletov nebola limitovaná ich relatívne vysokou spotrebou energie, čo je zatiaľ najväčšou bariérou.
Rozvoj robotických exoskeletov počas ostatných 10 rokov postúpil ďalej ako za predchádzajúcich 40 rokov.
Fyzioterapia ako súčasť základnej zdravotnej starostlivosti
Na Slovensku v súčasnosti nie je zákonom definované miesto výkonu fyzioterapie. Fyzioterapeuti tak nemajú právo prevádzkovať samostatné ambulancie, a tým sa komplikuje aj cesta pacienta k fyzioterapeutovi. Tá momentálne vedie len cez viaceré odporúčania lekára.
V prípade, že má pacient zdravotné ťažkosti, obráti sa na svojho praktického lekára. Ten mu odporučí štátneho odborníka, napríklad ortopéda. Keďže čakacia doba do štátnej ambulancie trvá bežne v priemere 3 – 4 mesiace, problém môže eskalovať. Hlavnou príčinou je nedostatok odborníkov. Druhou možnosťou sú súkromné kliniky, ktoré si však pre finančnú náročnosť nemôžu mnohí, najmä seniori, dovoliť.
Slovenská komora fyzioterapeutov (SFK) preto vyvíja úsilie, aby dosiahla pre svojich členov možnosť mať vlastné ambulancie. Argumentuje najmä možnosťou byť bližšie k pacientovi a zároveň tak poskytnúť ľuďom kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Každý rok udeľuje aj cenu Fyzioterapeut roka.
Fyzioterapia je v posledných rokoch atraktívnou a dynamicky sa rozvíjajúcou vednou disciplínou, ktorá si našla svoje miesto v palete lekárskych aj nelekárskych vedných disciplín. Ponúka chorým a znevýhodneným návrat k zdraviu, do pracovného procesu, ako aj osvojenie si zásad prevencie rôznych ochorení a ťažkostí.
Fyzioterapia sa prudko rozvíja a ponúka stále lepšie možnosti diagnostiky, ale najmä prevencie a metódy liečby pohybových funkcií. Inovácie v tomto smere dávajú ľuďom šancu žiť zdravší a plnohodnotnejší život.
