Ak úplne podľahnete digitálnym technológiám, môžu vás pripraviť o zdravie

Dobrý sluha, no zlý pán. Hoci toto porekadlo je známe najmä v súvislosti s ohňom, dnes sú mnohí skôr v žiare obrazoviek počítačov či mobilov. A treba sa veru mať na pozore. Digitálne technológie nám každým dňom zlepšujú život, no sú tu riziká, ktoré je dobré poznať, aby online svet nebol pre vaše telesné aj duševné zdravie hrozbou.

Digitálne technológie sa stali súčasťou našich životov. Online je už dnes až 85,8 % domácností na Slovensku. Smartfón vlastní takmer každý mladý Slovák. Je teda jasné, že ak chcete v spoločnosti plnohodnotne fungovať, bez digitálnej gramotnosti to už veľmi nepôjde. Tá je dnes považovaná za súčasť základného vzdelania.

Moderné technológie však majú aj svoju tienistú stránku. Lekári čoraz častejšie upozorňujú na to, aby sme digitálne technológie používali my a nie ony nás, inak sa to odrazí na našom zdraví. „Z fyzických následkov sú časté poruchy spánku, no môže to byť aj zvýšenie hmotnosti a obezita, zvýšený krvný tlak, oslabená regulácia stresu, poruchy zraku, zápaly šliach na rukách, bolesti hlavy a krčnej chrbtice alebo aj rezistencia na inzulín,“ vymenúva detská psychiatrička MUDr. Marcela Šoltýsová.

Ako ďalej upozorňuje, najčastejšími psychickými následkami sú príznaky depresie a pokusy o samovraždu. „Tie majú súvislosť najmä s nočným používaním digitálnych technológií, s tzv. závislosťou na mobilnom telefóne a so spomínanými poruchami spánku,“ vysvetľuje detská psychiatrička. Vystríha tiež, že deti sa môžu ľahko stať terčom kyberšikany alebo kybergroomingu. Nadmerné vystavovanie sa agresívnemu obsahu (napr. vo videohrách) zvyšuje riziko antisociálneho správania.

Pohodlie na pár klikov

Pamätáte si ešte časy, keď ste behali stratení po cudzom meste a nie a nie trafiť? Dnes stačí pár klikov a Google mapy vás jednoducho privedú do cieľa. Digitálne technológie nás navigujú životom už denne. Pomáhajú objednať taxi, jedlo či dokonca aj lieky, zorganizovať večeru s blízkymi či nájsť si prácu.

Do našich životov priniesli množstvo zmien, v mnohých ohľadoch zlepšili kvalitu našich životov. Nebyť internetu, ktovie, ako by sme zvládli mesiace samoty a odlúčenia počas pandémie. Alebo ako by sa vôbec vzdelávali žiaci a žiačky v čase lockdownu. „Digitálne technológie nám šetria čas a peniaze. Jednoduchšie je aj vzdelávanie, vieme si vyhľadať akúkoľvek potrebnú informáciu. Ukazuje sa, že používanie sociálnych médií môže prispievať k vyššej spoločenskej angažovanosti a záujmu o druhých. Ľahšie sa zapojíme do sociálnych aktivít,“ vyjadrila sa detská psychiatrička Šoltýsová.

Podľa jej slov pre ľudí, ktorí trpia napr. úzkostnými poruchami, môžu byť pomocníkom pri nadväzovaní kontaktov. Rovnako aj videohry môžu byť aj náučné či spôsobom, ako uvoľniť napätie. Ako uviedla, existujú dokonca digitálne programy na pomoc chorým alebo hendikepovaným.

Nástup technológií je teda očividný. Dnes už je pomerne bežné, že svetlá v našich domovoch ovládame cez aplikáciu, teplotu klimatizácie či kúrenia si nastavujeme jedným klikom, čo výrazne zvyšuje naše pohodlie. Vďaka rôznym aplikáciám a službám máme poruke doslova milióny seriálov, filmov či skladieb. Stav svojho účtu si vieme kedykoľvek skontrolovať cez internet banking. „Ale toto všetko má svoje hranice a nemôžeme nevnímať riziká, ktoré so sebou digitálne technológie prinášajú,“ varuje odborníčka.

Digitálny otrok

Určite ste sa aj vy zamysleli nad tým, koľko času vlastne strávite s mobilom v ruke. Bežný používateľ smartfónu dnes kontroluje svoje zariadenie 47-krát denne, pričom až 80 % ľudí ťuká do smartfónu už do jednej hodiny po prebudení. Pre mnohých je to teda prvý podnet dňa, ktorý často zafarbí náladu na celé dopoludnie.

V priemere dnes trávime na smartfóne 171 minút denne, po pripočítaní tabletov to je až 261 minút. Skúste si aj vy skontrolovať, koľko hodín ste dnes scrolovali po obrazovke. Existuje množstvo užitočných aplikácií, ktoré vám ukážu, ako na tom ste. Je dobré tento údaj poznať. Môže to byť dôležitá kontrolka, ktorá vás upozorní, či ste otrokom vlastného telefónu. Závislosť od telefónov má dokonca aj svoje meno – nomofóbia. Je definovaná ako strach z toho, že nebudeme s telefónom.

„Závislosť od digitálnych technológií nie je zatiaľ oficiálne uznaným pojmom. V odborných kruhoch neustále prebiehajú diskusie o tom, či ide o skutočnú závislosť a aké by mala mať kritériá. V poslednej revízii americkej klasifikácie sa už ale objavuje diagnóza „porucha v dôsledku hrania internetových hier“. Vo všeobecnosti vo vzťahu k digitálnym technológiám by sme mali byť opatrní, pokiaľ zistíme, že s technológiami trávime neprimerane dlhý čas, neustále toto množstvo času zvyšujeme, ďalej ak máme silné nutkanie používať ich alebo zanedbávame iné povinnosti (napr. školu, prácu, krúžky, rodinu, kamarátov),“ objasňuje MUDr. Marcela Šoltýsová.

Ste náladoví a podráždení, keď nemôžete použiť obľúbenú aplikáciu či prístroj? Zrejme už máte problém aj vy. Objaviť sa môžu aj konflikty s rodinou či zatajovanie týchto aktivít pred blízkymi. Ako vysvetľuje psychiatrička, ak máte zamedzený prístup k používanému médiu, na scénu môže prísť aj tzv. „craving“, čiže baženie, podobne ako je to pri iných závislostiach, napr. pri závislosti od alkoholu.

Offline odvykačka 

Ak ste už úplne prepadli technológiám, stále je tu možnosť, ak znovu objaviť svet mimo obrazovky. Nemusí to však hneď ísť jednoducho, keďže digitálny svet prenikol do každého detailu našej všednosti. „Liečenie od takejto závislosti je problematické, keďže tu nemôžeme počítať s úplným zamedzením prístupu a vyhýbaniu sa technológiám, pretože tvoria každodennú súčasť nášho života. Môžeme ho iba obmedziť. Je potrebné nastaviť si hranice, napr. s pomocou rodiny, u detí je najlepšie nastaviť pravidlá používania už od veku, keď prvýkrát dostanú voľný prístup k mobilu, tabletu alebo počítaču,“ vysvetľuje detská psychiatrička. No nestačí pravidlá len nastaviť, ale predovšetkým ich dodržiavať.

Dnes už existujú aplikácie, ktoré vám pomôžu limitovať čas, ktorý na smartfónoch či v rôznych aplikáciách trávite. Rovnako je dôležité nájsť si záľuby, aby ste mali čo robiť, keď zrazu neťukáte od rána do večera do telefónu.

„V prípade, že už je rozvinutá tzv. závislosť alebo používanie technológií prináša v bežnom živote problémy, je ťažké zvládnuť tento stav bez pomoci odborníka. Na Slovensku nemáme žiadne špecializované zariadenie, ktoré by sa tejto problematike venovalo, no je vhodné vyhľadať psychológa, prípadne aj psychiatra, ktorý by mal liečbu manažovať,“ pripomína MUDr. Šoltýsová.

Milión podnetov a nič poriadne

Určite ste to už zažili aj vy. Potrebujete v práci vybaviť jeden mail, je to odhadom na päť minút, len sa treba trochu sústrediť. Do toho vám však cinkne esemeska, potom si všimnete notifikáciu na Facebooku. A pár sekúnd po tom, ako sa vrátite k rozpísanému mailu, už zasa niekto volá. Z jednoduchej úlohy je zrazu práca na polhodinu. A navyše spravená polovičato.

Nástup digitálnych technológií dáva riadne zabrať našej schopnosti sústrediť sa. Podľa jednej americkej štúdie sme dnes pri práci vyrušení v priemere každých jedenásť minút a naša pozornosť v dôsledku toho klesá. Kým spracujeme jedno, preletíme na druhé, tretie, štvrté… a vo výsledku kĺžeme len po povrchu.

Problém s koncentráciou sa však netýka len dospelých, ale aj detí. Nárast využívania technológií deťmi sa odrazil aj na zvyšujúcom sa počte detí trpiacich ADHD. „Na vyriešenie nejakej úlohy potrebujeme vynaložiť viac psychickej námahy a náš mozog je rýchlejšie preťažený. Viacero výskumov preukázalo, že nás vyrušuje už len samotná prítomnosť hoci aj vypnutého mobilu vo vrecku. V tomto kontexte predpokladáme aj súvislosť medzi nadmerným používaním technológií a nárastom výskytu ADHD u detí a mladistvých,“ potvrdzuje detská psychiatrička.

Má to však vplyv nielen na našu koncentráciu, ale poškodzuje aj pamäť, čo potvrdzujú viaceré výskumy.  Doktorka Šoltýsová prezradila, že existuje takzvaný „google efekt“, keď si mozog nebude pamätať informácie, pretože vie, že sú uložené inde, ale zapamätá si, kde sú uložené.

Slnko v monitore

Digitálne technológie nám často pomáhajú plniť sny, no paradoxne nás môžu o sny aj pripraviť. Ich využívanie úzko súvisí s problémami so spánkom. Dôvod je veľmi jednoduchý a je ním modré svetlo, ktoré tieto zariadenia vyžarujú. Náš mozog ho vníma ako slnečné, čo má zásadný vplyv na tvorbu melatonínu, ktorý je známy aj ako hormón spánku.

Ak tesne pred spaním používate zariadenia, ktoré vyžarujú spomínané modré svetlo, váš mozog si myslí, že je deň, a redukuje tvorbu melatonínu. Ten by vám pomohol zaspať, no jeho nedostatok môže spôsobiť presný opak.

Kvalitný spánok je pritom základ pre správne fungovanie organizmu. Ak sa toto deje dlhodobo,  môžete si narušiť prirodzený cyklus, čo môže mať výrazne negatívny vplyv na celkový zdravotný stav. Problémy so spánkom môžu viesť v extrémnych prípadoch až k zvýšeniu rizika ochorenia na rakovinu, srdcovo-cievne ochorenia či cukrovku, nehovoriac o tom, že modré svetlo môže priamo ohroziť oči a zvýšiť riziko šedého zákalu.

Najnovšie zistenia pritom nie sú vôbec pozitívne a drvivá väčšina nových zariadení takéto svetlo skutočne vyžaruje. Najlepšou ochranou pred modrým svetlom je nebrať telefón do rúk pred spaním. Ak si však neviete pomôcť, existujú aplikácie, ktoré modré svetlo na displeji potláčajú, dokonca si viete nastaviť, že váš telefón či počítač bude upravovať farebnosť podľa západu či východu slnka. Riziko síce úplne neodstránite, no aspoň ho znížite.

Namiesto lásky už len lajky

S našou sebahodnotou a schopnosťou prežívať šťastie, špeciálne u detí a mládeže, môžu výrazne zamávať sociálne siete. Ak nemajú dostatok lajkov, často sa cítia pod psa. Zmysel života hľadajú skôr v tom, koľko ľudí zdieľalo či komentovalo ich novú fotku. Vplyv digitálnych technológií na nárast depresie, nervozity a stresu potvrdzujú nové štúdie.

„Za posledných desať rokov pozorujeme enormný nárast depresívnych a úzkostných porúch. Výsledky rôznych výskumov hovoria o súvislosti s používaním digitálnych technológií a najmä časom, ktorý trávime ich používaním. Čím viac hodín denne to je, tým vyššie je riziko. U mladých to pravdepodobne súvisí najmä s mobilným internetom a sociálnymi sieťami. Porovnávanie sa na sociálnych sieťach zvyšuje stres,“ upozorňuje detská psychiatrička.

Priveľa času na mobile mnohých pripraví o reálne stretnutia alebo čas na záľuby. Klesá tak schopnosť nadviazať a pestovať hlbšie vzťahy v skutočnom svete. Prehlbuje sa izolácia a strach z iných ľudí, psychicky menej odolní ľudia sa ľahko ocitnú v chmúrnych vodách depresie.

„Zdá sa, že strácame záujem o okolie, nepestujeme naše kamarátstva a vzťahy vo „fyzickom“ svete. Zhoršuje sa naša komunikácia, porovnávaním sa na sociálnych sieťach sa môže znižovať naša sebahodnota, sociálne siete v nás vzbudzujú závisť. Prieskumy ukazujú, že ľudia, ktorí trávia na sociálnych sieťach najviac času, sa v skutočnosti cítia najviac osamelí. Sociálne siete, hoci niekedy môžu pomôcť, nie sú skutočnou náhradou spoločenského kontaktu s ľuďmi. Zdá sa tiež, že sa znižuje naša schopnosť empatie, čiže schopnosť vcítiť sa do druhého človeka a porozumieť tomu, čo si myslí a cíti,“ komentuje MUDr. Šoltýsová a odkazuje aj na prieskumy, podľa ktorých sú dnešní tínedžeri sebeckejší, zaujatí najmä svojím vzhľadom a tým, čo znamenajú.

Hranice, ktoré oslobodzujú

Ak sa nechcete nechať prevalcovať digitálnou dobou, mali by ste pamätať na limity a nastaviť si pravidlá, ako budete k novým technológiám pristupovať. Ako sme spomínali, je dobré sledovať čas, ktorý im venujete, rovnako si aj vyhradiť čas, keď si dáte pauzu od online sveta. Určite aspoň hodinu pred spaním. Pomôžu aj jednoduché triky. Kúpte si náramkové hodinky alebo budík, vyhnete sa tak tomu, aby ste kontrolovali čas na mobile, ktorý vás okamžite pohltí novými notifikáciami. Tie si v ideálnom prípade vypnite alebo aspoň odstráňte tie menej dôležité, veď nemusíte hneď skočiť po telefóne, keď vám niekto lajkne fotku. Určite to počká. Odporúča sa tiež nastaviť si sivú škálu na mobilnom telefóne, čo je pre mozog menej lákavé.

„Na spoločenských akciách alebo pri stretnutí s kamarátmi či pri spoločnej večeri si treba mobil vypnúť a nepokladať ho na stôl, pri stolovaní v domácnosti s rodinou neodpovedať na správy a telefonáty. Je dôležité venovať deťom aktívnu pozornosť a čas a ísť im príkladom v používaní technológií, poučiť ich o rizikách. Deťom môžeme nastaviť niektorú z aplikácií rodičovskej kontroly. Veľmi dôležitá je pravidelná denná fyzická aktivita a dostatok spánku,“ uzatvára detská psychiatrička, ako žiť s digitálnymi technológiami a neprísť o zdravie.