Nerovnováha mikrobiómu môže mať súvis s viacerými ochoreniami. Pomôcť môžu probiotiká na mieru

Výskumy fungovania ľudského tela každým rokom napredujú a s nimi aj nové poznatky o jeho nepreskúmaných oblastiach, akým je aj črevný mikrobióm. Dnes už vieme, že ovplyvňuje nielen naše metabolické procesy a náladu, no ukazuje sa, že jeho vplyv na organizmus môže siahať oveľa ďalej. Táto komplexná kolónia mikroorganizmov vrátane baktérií, vírusov či húb, nachádzajúca sa v našom tráviacom trakte a črevách, môže mať súvis s viacerými ochoreniami. Pokrok v medicíne však už priniesol riešenie.

Začína sa to už pri pôrode

Pojem črevný mikrobióm je pomerne nový termín. Po prvýkrát ho použil nositeľ Nobelovej ceny Joshua Lederberg v roku 2001. Odvtedy sa mu v medicíne venuje čoraz väčšia pozornosť. V súčasnosti je už jasné, že toto vnútorné prostredie nášho črevného traktu sa začína tvoriť už pri pôrode. V momente narodenia sa v čreve usídli mikrobiota nielen z vonkajšieho prostredia, ale dieťa získa časť aj od samotnej matky.

„Pri pôrode dochádza k prvému osídleniu sterilnej tráviacej trubice plodu fekálnymi mikroorganizmami, ako Enterobacter, Streptococcus alebo Staphylococcus, ktoré spotrebou kyslíka vytvárajú priaznivé podmienky na svoje ďalšie fungovanie. Neskôr s materským mliekom dostáva dojča do organizmu ďalšie baktérie, ktoré sú pre jeho budúci vývoj prospešné. Sem patrí Lactobacillus alebo Bifidobacterium,“ vysvetľuje tento proces výživová poradkyňa PhDr. Mgr. Petra Vadovičová, PhD.

Aj z toho dôvodu sa pri pôrode cisárskym rezom dieťa ochudobní o značnú časť potrebných baktérií, ktoré by inak prirodzenou cestou získalo. Samozrejme, nie vždy je možné tomuto typu pôrodu predísť. Ďalším dôležitým okamihom pre formovanie črevnej mikrobioty je prechod od dojčenia na normálnu stravu, teda okolo prvého roku životu. Počas nasledujúcich ďalších dvoch až troch rokov sa v tele vyvinie základ črevnej mikrobioty, ktorá v ňom pretrvá po celý život. Dôležité je teda dbať na pestrú odporúčanú výživu dieťaťa v tomto období.

Nerovnováhu si tvoríme aj sami

Počas života sa náš črevný mikrobióm vyvíja spolu s nami a ovplyvňuje ho hneď niekoľko faktorov. Tie môžu spôsobiť jeho nerovnováhu, takzvanú dysbiózu. Najvýraznejší vplyv má častá konzumácia farmakologických prípravkov, akými sú najmä antibiotiká. „Takéto liečivá spôsobujú nielen nerovnováhu, no sú zodpovedné aj za úbytok pozitívnych bakteriálnych kmeňov pre náš organizmus, konkrétne stenčovanie ochranného hlienu Akkermansia muciniphila na sliznici čreva. To má za následok priepustnosť a krvácavosť čreva,“ dodáva Petra Vadovičová.

Nemenej dôležitým faktorom je aj náš životný štýl – fajčenie, pitie alkoholu a nedostatok pohybu. Kombinácia týchto návykov prispieva k narušeniu ideálneho zloženia črevného mikrobiómu. Rovnako ho ovplyvňuje aj zmena podnebia vplyvom cestovania do iných, exotických krajín. Okrem toho je to tiež stres. Nie nadarmo sa črevný mikrobióm označuje ako druhý mozog. V jednej zo štúdií sú jasne opísané dôkazy o tom, že nadmerný stres má výrazný vplyv na zmenu štruktúry nášho mikrobiómu.

Ochorenie ako následok dysbiózy črevného mikrobiómu

Pokiaľ je pomer jednotlivých mikroorganizmov narušený, môže táto dysbalancia viesť k vzniku viacerých ochorení. To potvrdzuje aj niekoľko výskumov, v ktorých nájdeme zmienky o vplyve na rôzne formy chronických zápalových ochorení čriev vrátane Crohnovej choroby (CD) a ulceróznej kolitídy. Typickým ochorením, ktorého príčinou môže byť destabilizácia črevného mikrobiómu, je syndróm dráždivého čreva. Vzniká až u 10 % až 30 % pacientov, u ktorých sa vyskytne črevná infekcia alebo zápal.

Okrem chronických ochorení majú vplyv aj na gastritídu, syndróm presakujúceho čreva, hashimotov syndróm či celiakiu, no výskumy ukazujú aj vplyv na metabolické ochorenia ako diabetes I. a II. Ako hovorí Petra Vadovičová, „lekári čoraz viac vidia súvis dysbiózy črevného mikrobiómu aj s rôznymi typmi intolerancií, ale aj s chronickými neinfekčnými ochoreniami, ako je obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak. Taktiež to sú neurodegeneratívne ochorenia detí, kam patrí aj ADHD, autizmus a v zrelom veku Alzheimer či Parkinson.“

Niektoré výskumy ukazujú, že narušený črevný mikrobióm infekciami či zápalmi môže viesť aj k zníženiu duševnej pohody. Iný výskum zas potvrdil na pacientoch s depresiou zvýšenie počtu baktérií Proteobacteria a Actinobacteria a znížený počet Firmicutes v porovnaní so skupinou bez depresií.

Prevenciou je starostlivosť o naše črevá

Napriek týmto zisteniam je starostlivosť o črevo v našich končinách značne zanedbávaná. Slováci sa totiž o svoje črevá nestarajú. To potvrdzujú aj prvé priečky novozískaných prípadov rakoviny hrubého čreva, ktoré Slovensko pravidelne obsadzuje. Okrem zmeny životného štýlu a úpravy jedálneho lístka môže byť zásadným prevenčným nástrojom aj doplnenie vhodných probiotík.

Práve probiotiká hrajú kľúčovú rolu v starostlivosti o mikrobióm a pomáhajú predísť narušeniu tohto prostredia. Ide o živé mikroorganizmy a baktérie z čeľadí Lactobacillaceae, Bifidobacterium, Bacillus alebo Saccharomyces a ďalších, o ktorých sa postupom času stále viac dozvedáme. Probiotiká majú aj ďalšiu funkciu, a to takú, že vylučovaním rôznych enzýmov a látok vytvárajú nehostinné prostredie pre neprospešné baktérie, čím vytvárajú harmóniu črevného mikrobiómu.

„Probiotické kultúry sa nachádzajú v našom tele, len ich nepomer dopĺňame. Ak nie sú v rovnováhe, často dochádza k tráviacim ťažkostiam či v najhoršom prípade k narušeniu imunitného systému. Naše probiotické kmene nemajú rady trvanlivé potraviny, majú rady pestrosť, čerstvosť, fermentované potraviny. Sem patria napríklad kyslá kapusta, nakladaná zelenina, tempeh či kokosový jogurt,“ dopĺňa Vadovičová.

Pokrok v oblasti probiotík napreduje

Medicínsky výskum napreduje a aj vďaka nemu máme v súčasnosti možnosť prijímať probiotiká presne podľa individuálneho zloženia črevného mikrobiómu konkrétneho človeka. Reč je o probiotikách na mieru, ktoré začínajú odberom vzorky zo stolice a následnou laboratórnou analýzou. Tá dokáže presne určiť, aký typ probiotík potrebujete, a následne vám ich odborníci namiešajú priamo pre vás na mieru. V súčasnosti už existuje niekoľko firiem, ktoré sa týmto zaoberajú aj u nás na Slovensku, priekopníkmi a lídrami v tejto problematika v Európe sú však vedci z brnenskej Masarykovej univerzity.

„Vďaka detekcie zo vzorky stolice sa už dokáže na DNA sekvencii určiť pomer chýbajúcich bakteriálnych kmeňov a doplniť ich nielen preventívne, ale dokonca za účelom zladenia črevného mikrobiómu a zníženia príznakov rôznych tráviacich, psychických a kožných problémoch,“ objasňuje výživová poradkyňa Vadovičová.

Účinky tejto formy suplementácie probiotík je nielen efektívny, ale aj bezpečný, na rozdiel od fekálnej transplantácie, keď sa pacientovi transplantuje stolica od zdravého jedinca, pretože tu hrozí riziko zavlečenia aj nežiaducich bakteriálnych kmeňov. Probiotiká na mieru môžu v budúcnosti pomôcť veľkej časti populácie s prevenciou aj podporou samotnej liečby. „Keďže vieme, že prevencia je vždy efektívnejšia ako liečba, je len otázkou času, kedy detekcia črevného mikrobiómu a hľadanie príčin ochorení bude v medicíne štandardom,“ konštatuje na záver výživová poradkyňa PhDr. Mgr. Petra Vadovičová, PhD.