Rozhovor s Dadou Zvalovou z Dobrožrútov

Cieľom nie je dostať sa na nulový odpad, ale na najlepšiu úroveň, ktorú vie človek zvládnuť.

Spolu si upiekli svoju prácu snov. Ich pekáreň rástla zarovno s ich dcérou a prirodzene sa prispôsobovali tomu, aby to spolu zvládli a boli spokojní oni aj ich dcérka Zoe. Ich obchodík je úplne iný ako bežné obchody, pekárne či cukrárne a rovnako aj ich pečivá a koláče. Nájdete tu aj klasiky ako veterník alebo krtkovu tortu, no v zdravšej verzii, pri ktorej nemusíte mať výčitky. Tie nebudete mať ani voči životnému prostrediu, ak si prídete nakúpiť napríklad strukoviny, oriešky, ryžu či kozmetiku a pracie prostriedky do vlastných obalov a koláčik rovno zjete alebo si ho dáte zabaliť do vlastnej krabičky. Keď sa chce, vždy sa to dá. V rozhovore sa Dada nebála priznať, že ani oni nežijú absolútne zero waste spôsobom, ale robia, čo je v ich silách, aby sa k tomuto ideálu priblížili a zároveň sa snažia byť motiváciou aj pre ostatných. Prezradila, ako to funguje u nich v obchode a povedala, ako sa dá myslieť ekologicky aj doma a pritom sa z toho nezblázniť.

Dobrožrúti – ako vznikol tento milý názov?

Vznik názvu je jedným z našich najvtipnejších príbehov vôbec. Dlho sme si nevedeli nájsť žiaden názov. Nechceli sme nič zelené, vege, veggie a podobne. Čiže všetko to, čo sa štandardne používa. Potom som šla jedno ráno na kávu, vtedy som bola už tehotná, s jedným naším kamarátom marketérom, ktorý je veľký party maker a ktorý zrovna prišiel z nejakej párty. Sadol si a hovorí mi: „Dadi, vy ste (dramatická pauza) Dobrožrúti.“ A úplne to sadlo. Je to po slovensky, nie je to „škatuľkovateľné“ a nie je to spojené len s jedlom alebo výhradne s ekológiou. Je to jednoducho životná filozofia.

A kto všetko sú Dobrožrúti?

Začala som ja s manželom Matúšom založením blogu. Potom sa pridala aj Zoe, naša dcérka. A teraz sme už všetci tu U Dobrožrúta Dobrožrútmi. Nielen rodina, ale aj kolegovia a kamaráti, celá komunita okolo.

Pamätáte si na svoje blogovacie začiatky?

Blogovať sme začali pred 4 rokmi. Najprv sme pridávali recepty na naše súkromné profily, ja aj Matúš samostatne. Až sme si povedali, že bolo by fajn niečo spustiť spoločne. No a dozrelo to, keď som prišla z pôrodnice. Bol koniec novembra, sedela som na gauči, kojila a hovorím Matúšovi: „Poďme do toho, spravme nejakú stránku na Facebooku, ak tam bude aj len 200 followerov, nevadí.“ V Canvase som spravila podľa mňa hrozné logo a začali sme. Teraz už máme asi štvrté logo, jemne upravené a plánujeme redizajn. No a 200 followerov sme mali hneď prvý deň.

Chytili ste dobrú vlnu, keď zdravá strava a ekologické témy začínali byť konečne moderné a žiadané.

Keď sme začínali, bolo toho ešte málo. A my sme to od začiatku chceli ladiť aj na rodičovstvo. Súčasťou „dobrožrútstva“ sú teraz aj ekológia, alternatívne varenie, vnímavejšie rodičovstvo a pozitívnejšie myslenie vo všeobecnosti.

Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu konceptu a predajne U Dobrožrúta? Čo v nej nájdeme a pre koho je určená?

Inšpirovala nás diera na trhu. V tej dobe neexistovali pečené vegánske a zároveň bezlepkové koláče. Všade boli len raw. A ja som tých raw už bola objedená. Preto sme doma mali vždy napečené a ja som si nosila vlastné koláčiky, keď som išla niekam von na kávu. Tak nám napadol aj tento bláznivý plán (smiech).

V tej dobe neexistovali pečené vegánske a zároveň bezlepkové koláče. Všade boli len raw.

Raz si povedala, že zdravý koláč neexistuje. Tie vaše sú teda aké?

Zdravšie! A pre tých, ktorí si chcú dať kvalitný koláčik, aj keď majú kopec obmedzení v strave. Naše pečivo a koláče sú vegánske, bezlepkové a často aj kváskové. Nepoužívame rafinovaný biely cukor, sladíme zdravšími alternatívami, napríklad kokosovým cukrom. Ale úplne bez cukru u nás koláč nenájdete. Ak chce niekto úplne zdravo maškrtiť, tak sa dá napríklad očistiť si jabĺčko.

Aké boli vaše začiatky? Viem, že ste robili najprv len na objednávky.

Išlo to postupne, keďže sme nevedeli odhadnúť, či sa takáto investícia vôbec oplatí. Matúš robil najprv v jednej vegetariánskej reštaurácii a s majiteľmi sa dohodol, že po večeroch môže používať ich kuchyňu. Prvých päť mesiacov potom, ako skončil v reštaurácii, rozložil vitamix a ďalšie potrebné veci a išiel piecť. V noci mi to vždy nachystal do auta. Našťastie bol október, vonku bola zima, takže sa koláče cez noc pekne chladili. A ja som išla ráno so Zoe v nosiči rozvážať.

Neskôr ste mali aj výrobňu pod hradom, však?

Postupne sa to rozrastalo a už sme potrebovali vlastný priestor. Predsa len v tej reštaurácii po nociach to bol už naozaj punk. Hľadali sme priestor a našli sme jeden na Zámockej. Nazvali sme to Dopropriestor. Prepojili sme ho s improvizovanou obývačkou. Chceli sme tam byť totiž spolu a chceli sme aj miesto pre Zoe, aby sa mala kde hrať. Robili sme tam aj rôzne workshopy a prednášky. Ale už to bolo popri Zoe náročné a tým, že to bolo v pasáži, nedalo sa tam parkovať. My sme však už mali dosť zákazníkov, tak sme začali uvažovať, že by bolo fajn mať aj niečo vlastné. Stále však v štýle zero waste (nulový odpad), keďže aj na Zámockej sa nám tak darilo fungovať.

A nakoniec vzniklo U Dobrožrúta na Radlinského.

Áno. Najprv sme však chceli len nejakú malú pekárničku o veľkosti 10 metroch štvorcových. Ale keď nás oslovili manželia Fekiačiovci z e-shopu Bezodpadu.sk, tak sme sa s nimi spojili a už nám to dávalo zmysel. A tak je to doteraz. Nechcela som totiž klasický zero waste obchod, tie mi prídu také strohé, až sterilné. My sme to chceli viac hravé.

A podarilo sa, máte naozaj výnimočný koncept. Vnímate sa už ako úspešní podnikatelia?

Na začiatku sme nemali žiaden biznis plán. Ani jeden z nás nemal pred tým žiadnu firmu. Nemáme s tým skúsenosti, takže je to pre nás v zásade pokus – omyl so systémom, so zamestnancami a pod. Firmu budujeme od podlahy. Je to dlhodobý proces, ale učíme sa.

Firmu budujeme od podlahy. Je to dlhodobý proces, ale učíme sa.

A o to väčšia výzva to je pre vás, keďže ste zero waste, čiže nulový odpad. Čo to znamená v praxi?

Vo výrobni to začalo tak, že sme sa stretli s Ivkou Maleš a Petrou Cséfalvayovou z INCIEN-u – Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Oni nám dali návod, čo môžeme a nemôžeme, aby to bolo bezodpadové. Úplne na nulu, teda na totálny zero waste sa asi nedostaneme. Veľa tovarov sa stále nedá zohnať vo veľkom. Drvivú väčšinu sa nám síce podarilo získať, ale ešte sú nejaké, ktoré proste nezoženieme. Robíme však pre to maximum. Vo výrobni aj v predajni máme vlastný elektrický kompostér, čiže všetok vlastný bioodpad, ktorý vyprodukujeme, si rovno aj skompostujeme. Takisto, keď nám niečo ostane, nejaké pečivko, tak sa oň podelíme, aby nevyšlo nazmar. Škoda, že legislatíva nám bráni darovať ešte vhodné jedlo na konzumáciu, ale snažíme sa predchádzať plytvaniu. Taktiež klasicky separujeme odpad – sklo, papier, plasty, kov. Aj s dodávateľmi fungujeme tak, že si rotujeme veľké vrecia na suroviny. Snažíme sa zjednodušiť komunikáciu. Netlačíme dodacie listy a pod. Aj logistiku či plánovanie kuriérov riešime tak, aby to bolo čo najefektívnejšie a kuriér nešiel s poloprázdnym autom alebo len s jedným druhom suroviny. Drvivú väčšinu zariadení máme z druhej ruky. Len chladničky a konvektomaty sme kupovali nové, lebo to sú veci, ktoré musia slúžiť dlho. Teraz sa nám konečne podarilo prejsť na dobrý systém, v ktorom máme vlastné prenosné boxy na výrobky pre našich stálych odberateľov. Máme aj kompostovateľné obaly, ktoré nám ľudia môžu vracať a my ich spracujeme v elektrickom kompostéri. Snažíme sa však najmä motivovať ľudí, aby si nosili vlastné obaly. To by sme chceli najviac, aby sme nepotrebovali žiadne kompostovateľné obaly, lebo veľa z nich aj tak potom skončí v komunálnom odpade. Snažíme sa filozofiu zero waste stále posúvať ďalej.

Snažíme sa najmä motivovať ľudí, aby si nosili vlastné obaly. To by sme chceli najviac.

Ako sa snažíte motivovať ľudí a robiť osvetu ohľadom zero waste?

Spustili sme napríklad osvetu #dasato, ktorú chceme ďalej rozvíjať. Veľa ľudí si hneď za zero waste dosadí povestné „ale“ a dôvod, prečo sa to nedá. Cieľom však nie je dostať sa úplne na nulu, dosiahnuť absolútne nulový odpad či zero waste, ale na úroveň, ktorú vie človek zvládnuť. Bea Johnson, priekopníčka zero waste produkujúca minimum odpadu, je výbornou inšpiráciou, ale nie je to cieľom. Keď si ľudia predstavia, čo by museli podstúpiť v bežnom živote, aby žili tak, ako ona, je to pre nich nemysliteľné a radšej do toho nejdú vôbec. Ale pritom sa to dá pekne a nenásilne zakomponovať aj do bežných dní. Stačí si vziať na nákup vlastnú tašku, odmietnuť slamku, keď si objednáte drink, vziať si do kabelky jedno vrecúško na vážené potraviny či kupovať si obedy do vlastných krabičiek. Sú to malé drobnosti a kroky, ktoré však robia veľkú zmenu.

Ako táto filozofia ovplyvnila vaše rodiny, výchovu vašej dcérky?

Keďže takto fungujeme, vníma to aj ona. Napríklad keď ide niečo vyhodiť, spýta sa, do ktorého koša to patrí. Alebo keď som si minule umývala vlasy a voda tiekla dlhšie, Zizi prišla a povedala: „Mami, vypni to, voda je vzácna.“ Stačí ísť deťom vzorom. Dôležité sú už škôlky a aj rodičia, aby dieťa správne nasmerovali.

Ako vám funguje zero waste prístup doma?

Sú oblasti, v ktorých to vieme úplne zminimalizovať. Napríklad pri hračkách sa nám to darí optimalizovať, nemáme ich plný byt. Zizi má svoju detskú izbu, kde má rozumné množstvo hračiek a to sa snažíme udržiavať. Ak dostane novú hračku, napríklad keď prídu babky na návštevu, tak musí nejaké zo starých vytriediť, napríklad do detských domovov alebo ich darujeme známym. Aby sme udržali nejakú normálnu mieru a nebola zahádzaná hračkami. Aj pri plienkach som sa snažila odpad minimalizovať, samozrejme, v rozumnej miere. Keď sme boli napríklad celý deň vonku, mala jednorazové plienky a keď sme boli doma, tak bola buď bez plienky, alebo s látkovou plienkou. Treba to balansovať. Aj ja sa snažím to robiť napríklad pri kozmetike. Používam prateľné odličovacie tampóny, recyklovateľné vatové tyčinky a pod. A potom, samozrejme, doma aj triedime, recyklujeme a kompostujeme. Zizi má napríklad rada jogurty, tak si vyberáme tie v skle a nie v plaste.

Keď sme už pri jedle a jogurtoch, ako sa vlastne stravujete?

V stravovaní sme si prešli viacerými smermi. Jednu dobu sme boli raw, ale to sa v našich podmienkach, podľa mňa, dlhodobo nedá. Navyše, chýbali mi teplé polievky (smiech). Boli sme už aj striktní vegáni, ale nevyhovovalo nám to, lebo vo vegánskej kuchyni sa často používa aj veľa náhrad a polotovarov, ktoré ja nejem a keďže som k tomu ešte aj bezlepková a bezlaktózová, mala by som už príliš veľa obmedzení a nerobilo by mi to dobre. Takže tento variant padol. Teraz si ideme svoj menej striktný smer. Nejeme síce mäso a ja nemôžem nič s laktózou, ale jeme napríklad med. Máme svojho včelára a od neho berieme kvalitný med. A jeme aj vajíčka, ktoré kupujeme od kamoša. Vieme tak, že je o sliepky dobre postarané a je to vidieť napokon aj na tých vajíčkach. A Zizi proste chutia mliečne produkty, takže ju neobmedzujeme. Snažíme sa len hľadať tie kvalitné, keďže ju nechceme kŕmiť len rastlinnými jogurtmi.

V jedle vám ide teda primárne o kvalitu bez škatuľkovania?

Určite. Napríklad, keď ideme nakupovať oblečenie, ideme do sekáča. Ale keď ideme kupovať jedlo, tak neriešim ako prvú cenu, ale kvalitu. A nemusí to byť vždy drahé. Hľadáme si svojich dodávateľov, pri ktorých vieme, čo kupujeme. Vieme, že je to vypestované konkrétnym človekom a nemusí to byť vždy ani drahšie. Ušetríme napríklad aj preto, že nekupujeme mäso a polotovary. Z trhu často počas sezóny odchádzam aj s dvomi plnými taškami ovocia a zeleniny a stojí ma to 15 eur.

Keď ideme nakupovať oblečenie, ideme do sekáča. Ale keď ideme kupovať jedlo, tak neriešim ako prvú cenu, ale kvalitu.

Kto vymýšľa recepty?

Vymýšľame ich spolu. Matúš je vyučený kuchár, takže vie technologické postupy, čiže ako sa robia niektoré plnky a podobne. A ja zas dvanásť rokov fungujem s bezlepkovými surovinami, takže v tomto mu viem poradiť zase viac ja, lebo viem, ako sa správa tento či onen typ múky.

Ktoré z vašich výrobkov ti chutia najviac?

Všetky (smiech). Najviac ale asi náš chlieb. Už roky čakám, kedy sa ho prejem a stále sa tak nestalo. A zo sladkého – naše veterníky. Tie sa aj v predajni rýchlo vypredajú, tak asi chutia aj ostatným. To je pre nás najlepšia spätná väzba, keď aj veľa ľudí bez akýchkoľvek alergií či intolerancií si príde radšej kúpiť náš veterník ako alternatívu ku klasickej cukrárenskej verzii.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Určite Zoe a druhé bábo, ktoré aktuálne čakáme. Vidieť vyrastať dieťa asi nič neprevýši.

Plánuje sa aj rozširovanie? Napríklad nová prevádzka?

V Karlovke (pozn.: bratislavská mestská časť Karlova Ves) budeme otvárať výdajné okienko na pečivo a koláčiky, lebo tam máme aj výrobňu. A chceme rozvoz posunúť aj mimo Bratislavu. Dostať sa až po Prievidzu, lebo odtiaľ sme. K tomu však potrebujeme na rozvoz lepšie auto. Takže to sú naše najbližšie plány.

Stali ste sa ambasádormi pre Generali Balans. Prečo ste sa rozhodli pre spoluprácu?

Doteraz sme veľa spoluprác odmietali, ale toto mi jednoducho celé dáva zmysel. Veľká firma, ktorá sa zaujíma o to, aby sa riešila prevencia a nie len následky, je skvelým krokom a je to kompatibilné aj s našimi cieľmi.

A na záver rýchle otázky…

Znamenie zverokruhu a čo z jeho popisu sedí:

Baran – tvrdohlavá

Práve čítam knihu:

Dieťa ako šanca pre vás

Rada si pustím hudbu:

U nás sa to dosť mení, napríklad R’n’B, hip-hop, napríklad Vec, ale aj Billy Barman

Obľúbená hudba k vareniu:

David Bowie

Obľúbené jedlo:

Náš dobrochlebík a palacinky

Obľúbený relax:

Spánok

Obľúbená destinácia na Slovensku:

Banská Štiavnica a Hrušov

Obľúbená destinácia v zahraničí:

Kodaň v Dánsku, tam mám pocit, že veci fungujú

Najväčšia životná výzva:

Pôrod a rodičovstvo

Najväčší životný sen:

Chceli by sme raz mať domček, obhospodarovať ho, pestovať

Najväčšia podpora v živote:

Manžel Matúš

Čo máš poistené?

Všetci máme životné poistenie