Rozhovor s riaditeľkou Biomedicínskeho centra SAV Silviou Pastorekovou o vede, výskume rakoviny aj obezity a o tom, čím je Biomedicínske centrum SAV výnimočné
Prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc., je riaditeľkou - na Slovensku unikátnej vedeckej inštitúcie - Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, ktoré vzniklo spojením viacerých výskumných pracovísk. Je oceňovanou slovenskou vedkyňou, čerstvou držiteľkou štátneho vyznamenania Radu Ľudovíta Štúra II. stupňa a spoluobjaviteľkou génu a proteínu MN/CA9, vďaka ktorému je možné zistiť prítomnosť nádoru v tele, no zároveň ho využiť aj na cielenú liečbu nádorových buniek. Ďalšiemu výskumu tohto proteínu sa venuje viacero pracovísk na celom svete vrátane Biomedicínskeho centra SAV.
Pracovať v oblasti vedy nie je jednoduché. Je to náročná práca, ktorá si vyžaduje vedcovu pozornosť 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Čo vás na vede zaujalo, že ste sa rozhodli kráčať v živote týmto smerom?
Mňa veda nadchýna celý život. Najviac ma fascinuje nekonečnosť možností, ktoré poskytuje výskum bunky. Bunka je základnou stavebnou jednotkou živých organizmov. Má zložitú štruktúru a prebieha v nej množstvo udalostí. Je to taký malý vesmír, v ktorom sa nepretržite niečo mení a pri hľadaní jeho zákonitostí stále narážate na nové javy. A čím viac viete, tým viac máte otázok. Na vede je krásne práve to, že nás neustále ženie vpred túžba spoznávať a porozumieť.
Vo vašej rodine nie ste jedinou vedkyňou…
Áno, sme takpovediac vedecká rodina. Takmer všetci pracujeme v oblasti vedy. Môj manžel profesor Jaromír Pastorek je mojím súpútnikom nielen v súkromnom živote, ale aj na poli vedy. Náš syn Michal sa tiež venuje vedeckému výskumu. Vyštudoval molekulárnu biológiu a pracuje v oblasti molekulárnej biomedicíny. Dcéra Laura je architektka, zaoberá sa výskumom histórie a spoločenskej hodnoty slovenskej architektúry.
Chceli ste byť vedkyňou už od mala? Ako ste si našli k vede svoju cestu?
Bola som tým typom dieťaťa, ktoré sa nevedelo rozhodnúť pre konkrétny smer štúdia. Bavilo ma všetko – matematika, história, hudba… Ale na gymnáziu som sa začala hlbšie zaujímať o biológiu a počas štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského som sa stretla so zakladateľom slovenskej virológie akademikom Blaškovičom, ktorý ma priviedol k výskumu vírusov. Odtiaľ som sa neskôr dostala k výskumu rakoviny.
Ste spoluobjaviteľkou génu a proteínu MN/CA9. Môžete nám vysvetliť, čo to vlastne znamená a aký má váš objav prínos?
Ešte počas štúdia som nastúpila ako študentská vedecká sila k doktorovi Jánovi Závadovi, svetoznámemu virológovi. V tom čase pracoval na odhalení ľudského vírusu, ktorého prítomnosť zistil v nádorových bunkách. Počas postgraduálneho štúdia mi dal za úlohu pripraviť protilátky proti tomuto vírusu. Jedna z protilátok rozpoznala v bunkách bielkovinu, ktorú sme spočiatku nevedeli identifikovať. Nebola síce vírusového pôvodu, ale vykazovala spojitosť s nádorovými vlastnosťami buniek. Postupným výskumom, aj za aktívnej spoluúčasti môjho manžela, sme zistili, že ide o enzým z rodiny karbonických anhydráz, v skratke CA, ktoré sa podieľajú na kontrole acidobázickej rovnováhy v tele. Konkrétne jej izoforma CA9, ktorú sme objavili, je vlastne jediná, ktorá sa vyskytuje takmer výlučne v nádoroch. Pomocou protilátok voči CA9 je možné prítomnosť rakoviny v tele nielen zistiť, ale aj na ňu zacieliť liečbu. Liečba orientovaná na CA9 sa teraz vyvíja pod vedením môjho manžela v spolupráci s Biomedicínskym centrom SAV.
Pomocou protilátok voči CA9 je možné prítomnosť rakoviny v tele nielen zistiť, ale aj na ňu zacieliť liečbu.
Vravíte, že karbonická anhydráza je enzým, ktorý nádorové bunky potrebujú k tomu, aby regulovali acidobázickú rovnováhu, čiže kyslosť. Znamená to, že kyslé prostredie vytvára ideálne podmienky pre tvorbu nádorov?
Aby sa mohla nádorová bunka deliť a prežiť podmienky v prostredí nádorového tkaniva (napríklad nedostatok kyslíka), potrebuje mať vo svojom vnútri neutrálne až mierne alkalické prostredie. Na to dohliada práve karbonická anhydráza 9. Nádorová bunka však zároveň tvorí veľa kyslých produktov onkogénneho metabolizmu, ktoré vylučuje do svojho prostredia. Kyslé prostredie pomáha nádorovým bunkám vycestovať z nádorového tkaniva, preniknúť do ciev, rozšíriť sa a vytvoriť metastázy. Regulácia „kyslosti“ je preto skúmaná ako jedna z možných protinádorových stratégií.
Na tomto výskume pracuje celosvetovo viacero vedeckých inštitúcií, no spája sa najmä s menom Biomedicínskeho centra SAV (BMC), ktorého ste riaditeľkou. Môžete nám bližšie predstaviť, čo vlastne Biomedicínske centrum je a čo je jeho úlohou?
Biomedicínske centrum SAV je zaujímavým fenoménom, pretože je jednou z prvých slovenských vedeckých inštitúcií, ktorá vznikla spojením viacerých existujúcich vedeckých ústavov – Ústavu experimentálnej endokrinológie, Ústavu experimentálnej onkológie, Ústavu klinického a translačného výskumu, Virologického ústavu (všetky v Bratislave) a Neurobiologického ústavu v Košiciach. Zmyslom tohto spojenia bolo vytvoriť pracovisko, ktoré by dostalo špecialistov z rôznych oblastí do blízkeho pracovného kontaktu, čím by sa vytvorili podmienky na interdisciplinárnu spoluprácu, budovanie a využívanie spoločných výskumných zariadení a v ktorom by sme komplexné vedecké problémy mohli riešiť z viacerých hľadísk.
Zmyslom tohto spojenia bolo vytvoriť pracovisko, ktoré by dostalo špecialistov z rôznych oblastí do blízkeho pracovného kontaktu, čím by sa vytvorili podmienky na interdisciplinárnu spoluprácu.
Na akom výskume, ktorý si vyžaduje takýto prístup viacerých vedcov z rôznych ústavov, aktuálne pracuje BMC SAV?
Momentálne sa naša pozornosť sústreďuje na skúmanie príčin a následkov, ktoré súvisia s obezitou a nesprávnym životným štýlom. Obezita je zdravotný problém postihujúci množstvo ľudí nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku a vyžaduje si pohľad vedcov z rôznych oblastí výskumu. V jednej diagnóze sa totiž stretáva viacero problémov. V Biomedicínskom centre preto skúmame nielen obezitu a metabolické poruchy ako také, ale aj ochorenia, ktoré môžu s obezitou súvisieť, respektíve k ním obezita môže prispieť, napríklad vírusové a onkologické ochorenia.
Je situácia na Slovensku zlá, čo sa týka obezity a zlej životosprávy?
Je to zlé a, bohužiaľ, môžeme vidieť stále zhoršujúcu sa tendenciu. V rodinách pozorujeme nesprávne stravovacie návyky, ktoré od svojich rodičov preberajú aj deti. Práve percento obéznych detí začína z roka na rok narastať. Túto situáciu považujeme za mimoriadne vážnu. Navyše, Slovensko je jediná krajina v okolí, kde nie je zriadené Centrum pre manažment obezity, ktoré by poskytovalo komplexnú a dlhodobú starostlivosť o chorobne obéznych jedincov. Práve vytvorenie špecializovaného centra tohto typu je jedným z projektov, o podporu ktorého sa aktuálne uchádzame.
Myslíte, že sa hovorí o týchto problémoch dostatočne? Je osveta z hľadiska potreby lepšej životosprávy postačujúca?
O týchto problémoch sa síce hovorí, no ľudia nie sú poučiteľní tak rýchlo a ľahko, ako by bolo potrebné. Preto je osveta v tejto oblasti nevyhnutná. Treba si totiž uvedomiť, že keď sa raz niečo stratí, už sa to tak ľahko nevráti a to platí najmä o zdraví.
Práve preto považujem projekt Generali Balans, na ktorom spolupracujeme s poisťovňou Generali, za mimoriadne prínosný. Je to jedna z aktivít, ktorá má veľkú perspektívu a je zmysluplná. Teší nás, že poisťovňa Generali si nás vybrala ako odborného garanta tohto projektu. Internet je presýtený rôznymi, v mnohých prípadoch neoverenými informáciami. Je preto potrebné dať veci do poriadku, ukázať, ako to naozaj je a naše slová aj podložiť relevantnými dátami. Dôležité je budovať blog plný informácií, o ktorom čitatelia vedia, že sú dôveryhodné a spoľahlivé.
Internet je presýtený rôznymi, v mnohých prípadoch neoverenými informáciami. Je preto potrebné dať veci do poriadku, ukázať, ako to naozaj je a naše slová aj podložiť relevantnými dátami.
Zmenili ste na základe výskumov vášho centra vašu životosprávu? Odzrkadľujú sa výskumy a zistenia BMC SAV aj vo vašom súkromnom živote?
Čo sa týka pohybu, chodím venčiť psíka dva- až trikrát denne. Nie som aktívna športovkyňa, od raného detstva mám veľmi zlý zrak a športu sa venujem iba rekreačne. Ale myslím si, že z hľadiska stravy som na tom celkom dobre. Nie som úplne striktná, ale snažím sa jesť zdravo a s mierou. Čiže áno, tieto poznatky sa snažím aplikovať aj do svojho bežného života. Keď sme tvorili návrh projektu o obezite, naštudovala som si veľa faktov o tom, ako toto ochorenie negatívne pôsobí na náš organizmus a aký veľký vplyv má na vznik iných chronických ochorení. Mám to neustále na pamäti najmä pri stravovaní. Som zástankyňou toho, že všetko treba s mierou, niekedy si doprajem, ale viem sa aj obmedziť.
Výskum obezity, ktorému sa BMC SAV venuje, však nie je jediný. Na akých projektoch ešte aktuálne pracujete?
BMC rieši rôzne projekty Vedeckej grantovej agentúru SAV, Agentúry na podporu výskumu a vývoja, Ministerstva zdravotníctva SR a zapojili sme sa aj do výziev Výskumnej agentúry na projekty z eurofondov. No máme aj medzinárodné projekty Európskej únie, v ktorých sme členmi konzorcií v onkologickej aj virologickej tematike. Koncom minulého roka boli odštartované dva veľké projekty financované Európskou komisiou v rámci programu Horizon2020 – EVA Global je projektom svetového vírusového archívu, ktorý poskytuje vedcom na celom svete unikátny materiál na ich výskum a vývoj vakcín a projekt VISION je zameraný na vzdelávanie mladých vedcov v onkológii, s dôrazom na rakovinu tráviaceho traktu. Čo sa týka výskumných tém, aktuálne skúmame nové prístupy DNA diagnostiky, ktorá odhaľuje molekulárne príčiny dedičných chorôb postihujúcich metabolizmus a niektoré syndrómové poruchy. Rozvíjame tréningové a výživové programy, ktorými sa dá ovplyvniť metabolizmus a obezita. Podarilo sa nám vybudovať Centrum pohybovej aktivity, v ktorom sledujeme vplyvy cvičenia na tukové a svalové bunky u seniorov, na ich schopnosť orientácie a mentálnu kapacitu. Máme programy zamerané na výskum chrípky a protivírusovej imunity. Produkujeme vakcinačný antigén proti Q horúčke, čo je nebezpečné infekčné bakteriálne ochorenie. Taktiež riešime množstvo problémov spojených s nádorovými chorobami a vyvíjame nové modely pre klinický výskum a diagnostické metódy pre lekársku prax. Ďalšie témy sú zamerané na výskum neurologických porúch a poškodení, neuroregeneráciu, fungovanie a reguláciu srdcových svalových buniek atď.
Aktuálne skúmame nové prístupy DNA diagnostiky, ktorá odhaľuje molekulárne príčiny dedičných chorôb postihujúcich metabolizmus a niektoré syndrómové poruchy.
BMC SAV ako také pôsobí na vedeckej scéne len štyri roky. Vníma vás už aj zahraničná vedecká obec?
BMC má dobrú reputáciu aj v zahraničí a dúfame, že sa bude naďalej posilňovať. Naše dobré meno sa šíri najmä prostredníctvom špičkových vedcov, ktorí v našom centre realizujú výskum a spolupracujú (alebo spolupracovali) a majú dlhodobý kontakt s mnohými významnými zahraničnými vedcami. Štyri roky existencie Biomedicínskeho centra SAV je krátka doba, ale myslím si, že už aj okolitý svet vníma, že ústavy, ktoré doteraz existovali samostatne, sú súčasťou jedného vedeckého celku.
Nie ste však len výhradne vedeckou inštitúciou, ale spolupracujete aj priamo s verejnosťou. S čím všetkým vás môže bežný človek osloviť?
Napríklad ak si človek nájde kliešťa, môže ho k nám priniesť a my vyšetríme, či ten kliešť bol infikovaný vírusom kliešťovej encefalitídy alebo nejakým iným patogénom. Rovnako robíme pre verejnosť aj genetické vyšetrenia, prostredníctvom ktorých sa môže zistiť mutácia v určitom géne. Je to veľmi dôležité, pretože rôzne mutácie génov môžu mať vplyv na priebeh choroby, ale aj na jej liečenie.
Biomedicínske centrum je zároveň jediné pracovisko SAV, ktoré má povolenie na zdravotnícku starostlivosť, čiže môžeme poskytovať lekársku starostlivosť. Súčasťou BMC je aj výskumná klinika so špecializovanými ambulanciami vnútorného lekárstva a diabetológie, ktoré sa venujú poruchám imunity, metabolizmu a výživy. Naším veľkým snom je vybudovať aj lôžkovú časť tejto výskumnej kliniky, kde by bolo možné uskutočňovať klinické skúšky 1. a 2. stupňa, aby sme sa mohli zapojiť aj do procesu vývoja liekov.
BMC SAV zastrešuje aj viaceré špecializované laboratóriá ako proteomické laboratórium či laboratórium biozobrazovania. Čo si pod týmito názvami môžeme predstaviť?
Proteomika je relatívne nový odbor vedy zaoberajúci sa analýzou všetkých proteínov, ktoré organizmus obsahuje. Jeho primárnym cieľom je hľadanie rozdielov medzi týmito proteínmi, napríklad medzi zdravými a chorými bunkami. Laboratórium biozobrazovania analyzuje bunky na báze veľmi efektívnych mikroskopov, ktoré pracujú na princípe laserového lúča. Ten dokáže bunku sledovať po vrstvách alebo zaznamenáva jej pohyb v čase. V rámci BMC máme aj laboratórium cytoanalytiky, ktoré je založené na metódach cytometrie, ktorá je schopná pomocou laserového prístroja snímať bunky a analyzovať ich spoločné aj odlišné vlastnosti v celkovej populácii buniek. Je však dôležité povedať, že máme nielen špičkové laboratóriá a prístroje, ale najmä skvelých vedcov, ktorí s nimi dokážu tvorivo pracovať.
Ak si človek nájde kliešťa, môže ho k nám priniesť a my vyšetríme, či ten kliešť bol infikovaný vírusom kliešťovej encefalitídy alebo nejakým iným patogénom.
Máte rozbehnutú aj nejakú zahraničnú spoluprácu na projektoch BMC SAV?
Máme niekoľko desiatok zahraničných spoluprác. Momentálne je však najintenzívnejšou naša spolupráca s konzorciom Alliance4Life, ktorého členmi sú progresívne vedecké inštitúcie z krajín strednej a východnej Európy. Cieľom tohto projektu je pomenovať systémové bariéry pokroku vedy v národnom výskumnom priestore a nastaviť inštitucionálny manažment vedy a kvalitu vedeckého výskumu tak, aby sme sa čo najviac priblížili úrovni západných krajín. Túto aktivitu považujem za mimoriadne dôležitú, pretože organizácia, podpora a manažment vedy na Slovensku nie sú rozvinuté do takej miery, ako by to bolo potrebné. Naším cieľom je zlepšiť meno slovenskej vedy doma i v zahraničí a nájsť možnosti, ktoré by motivovali kvalitných vedcov zostať pracovať na Slovensku a neutekať do cudziny. Toto je jedna z výziev, ktorú máme pred sebou.