PODCAST o tom, ako si prispôsobiť svoje stravovanie na mieru s vedkyňou a nutričnou terapeutkou Petronelou Forišek Paulovou

Jesť, či nejsť? Zdravá strava sa do popredia prediera čoraz viac a na niektoré jednoduché otázky sa ľuďom naskytujú len zložité odpovede. Mnohí sa s úmyslom pomôcť svojmu telu chopia vegetariánstva či vegánstva. Iní držia dlhé pôsty. Ako podobné činy pôsobia na ľudské telo, keby môžu pomôcť, kedy uškodiť a ako je to s nebezpečným cukrom, sa dozviete v ďalšom diele podcastu.

“Ľudia by sa nemali báť stravovať zdravo. Veľa ľudí má strach, že skončia len na šalátoch, budú sa musieť príliš obmedzovať a nebude im jedlo chutiť,” vraví Petronela Forišek Paulová. Rozprávali sme sa aj o tom, ako sa stravovať ak nás trápia zákerné ochorenia, ak trávime dlhé hodiny v kancelárii alebo keď máme potravinové intolerancie.

Prečítajte si aj skvelý článok o črevnom mikrobióme, ktorý vznikol v spolupráci s Petronelou Forišek Paulovou.

Podcast si môžete vypočuť aj na Apple Podcasts, Spotify či YouTube, ale aj cez RSS alebo stiahnuť ako MP3.

Nemôžete počúvať? Rozovor s vedkyňou a nutričnou terapeutkou Petronelou Forišek Paulovou si môžete aj prečítať.

Do tohto dielu podcastu sme pozvali mimoriadne fundovanú vedkyňu a nutričnú poradkyňu Petronelu Forišek Paulovú, ktorá pôsobí v Národnom onkologickom ústave v poradni NellaVita, a zároveň je doktorandkou v Biomedicínskom centre SAV. Petronela, vitaj.

Ahoj, teší ma, dobrý deň.

Hneď ti dám priamu otázku, hoci to pre niekoho možno bude znieť urážlivo, ale v dnešnej dobe je ľahké stať sa výživovým poradcom. Ako nutričný terapeut však potrebuješ aj nejaký papier, je to tak?

Áno, určite. Nutričný terapeut je zväčša akademicky vzdelaný človek, ktorý si prešiel klinickou výživou aj praxou v nemocnici, čiže je v podstate pripravený pracovať v nemocnici s pacientmi aj s liečebnou výživou.

Študovala si v Kodani. Ak sa nemýlim, na Slovensku by sme mohli nutričných terapeutov zrátať na prstoch jednej, možno dvoch rúk. Čo ťa na tomto odbore fascinovalo, ako si sa k nemu dostala?

Ja som najprv študovala v Brne na Masarykovej univerzite, až neskôr som sa posunula do Kodane na trochu vedeckejší smer, a to výživa človeka. Študovala som už dávnejšie, vtedy to bol veľmi nový odbor. Bolo nás málinko a dúfala som, že je aj hudbou budúcnosti, to ma na ňom asi najviac lákalo.

Teraz je už prítomnosťou a sám som sa na rozhovor skutočne tešil, leb, čo si budeme klamať, strava hrá v našich životoch podstatnú rolu. Začnime však z opačného konca. Aké sú najväčšie neduhy Slovákov? Vieme ich špecifikovať?

Určite nadkonzumácia mäsových výrobkov a necelozrnných obilnín. Veľa ľudí vie, že jedia veľa cestovín či pečiva. Stále sa im snažím vysvetliť, že to nevadí, len si treba zvoliť správnu formu. Zelenina a ovocie nám v strave pomerne chýbajú. Neduhom je tiež alkohol.

Prečo to tak je? Ak sa oprieš o svoje štúdium, je to dané regionálne? Iste, nie sme Taliani či Španieli. Ich cievy a telá fungujú úplne inak.

Ak myslíš nadkonzumáciu mäska, takto to bolo vždy, ľudia k nemu inklinovali v strave. Tiež neviem, či predtým neboli celozrnné obilniny, ale myslím si, že viac-menej. Ak sa spýtam babičky a dedka, tak mi povedia, že biely rožok je ono, žiadne zrniečka. Asi si to ľudia ťahajú z rodín, pokiaľ podobné návyky, respektíve zlozvyky vidia doma. Nie každého nadchne a ovplyvňuje zdravý životný štýl do tej miery, že ho aplikujú do bežného života. Veľa ľudí má návyky z rodiny a nevedia ich zmeniť.

Teraz odpovedz poslucháčom a poslucháčkam, ktorí počúvajú. Čo by bola tvoja prvá, druhá a tretia rada, ako zlepšiť svoj jedálny lístok? Na čo majú myslieť?

Dôležité je, aby sa snažili stravovať pestro, vyvážene. Aby sa ľudia snažili jesť menej spracovaných potravín, skôr ich jedli v prirodzenejšej forme. Ďalej by sa mali snažiť minimalizovať konzumáciu menej zdravých potravín, ako sú sladké, slané pochutiny, príliš tučné výrobky, veľmi spracované potraviny, fastfood a podobne. Málo ľudí si však tieto pokrmy vie odpustiť.

Tiež by sa mali snažiť všeobecne do stravy zaraďovať viac rastlinných produktov. Nevravím, že má byť vegánska či vegetariánska. Skôr myslím to, že ľudia skutočne málo konzumujú zeleninu a ovocie, ale aj strukoviny, oriešky, semienka, celozrnné obilniny. Je to široké spektrum. Málo ho však využívame v každodennom jedálničku. Pomer rastlinných produktov by mal byť naozaj oveľa väčší.

Máš, žiaľ, prístup aj k pacientom, ktoré vo všeobecnosti asi nie sú ľahké prípady. Ak by si mala situáciu vyhodnotiť, podceňujú ľudia stravu a starostlivosť o svoje črevá, trávenie

Myslím si, že áno. Záleží, samozrejme, kto. Vo veľa prípadoch ľudia vyhľadávajú pomoc a poradenstvo, až keď nastane problém. Ten môže nastať aj v rodine, čo vyvoláva strach, že by sa niečo mohlo stať aj danému človeku. V rámci prevencie sa snaží následne upraviť jedálniček, zaradiť viac pohybu a podobne.

Zostaňme pri prevencii. Dá sa správnym stravovaním predísť ochoreniam? Väčšina ľudí má niektoré komplikácie dané aj geneticky…

Ide o menšiu časť. Životospráva robí veľmi veľa, či už ide o onkologické ochorenia, obezitu, ktorá je rizikovým faktorom pre rakovinu, ale aj kardiovaskulárne ochorenia, diabetes. Určite je strava preventívny a dôležitý faktor.

Poďme sa venovať sedavému zamestnaniu. Podľa európskych štatistík má až 32 % Slovákov sedavú prácu. Európsky priemer je okolo 39 %, určite sa časom bude zvyšovať. Čo môžeš povedať k tejto skupine občanov?

Do nejakej miery mám aj ja a moji kolegovia sedavé zamestnanie. Dá sa však regulovať pohybovou aktivitou počas zvyšku dňa. My sa aj v rámci Biomedicínskeho centra, kde si robím doktorát, venujeme fyzickej aktivite ako intervencii v štúdiách. Naši vedúci za ňou veľmi stoja. Nie som odborník na pohyb, ale myslím si, že sa aj pri sedavej práci dá hýbať, či už ísť po schodoch, na obed pešo, respektíve častejšie vstať. Okolo pacientov alebo v laboratóriu sa tiež hýbeme viac, ako keď celý deň analyzujeme výsledky za počítačom.

Je ideálny priestor pripomenúť životné poistenie pre hviezdy kancelárie od poisťovne Generali, ktorá vás podrží aj v prípade, ak by vám bola diagnostikovaná cukrovka druhého typu. Pevne verím, že sa tak však nestane. Ako vyzerá v praxi tvoje sedavé zamestnanie so znalosťami nutričnej terapeutky? Ako si sa sama posunula k tomu, že sedíš v labáku a, hoplá, už by som mala zmeniť prístup a podobne?

Odkedy mám hodinky Apple Watch, upozorňujú ma, keď dlho sedím. Niekedy si poviem, okej, som v laboratóriu, v rukách mám vzorky, niečo robím, takže nemôžem vstať, ale je to upozornenie, kedy sa následne aj vďaka takému impulzu idem prejsť, prípadne pôjdem po schodoch. Inak sa chodím prechádzať, keď sa vrátim z roboty, aspoň so psíkom. Tiež sa snažím cvičiť, keď mám čas, ale som si vedomá, že to trochu zanedbávam a musím sa viac snažiť. To je vlastne prvý krok.

Normálne som ti spravil výčitky, nebolo to cieľom.

Ale je to tak, určite sa hýbem omnoho menej, ako keď som vrcholovo hrávala basketbal.

Aha, to preto si taká vysoká. Poďme ešte k tvojmu štúdiu a strave. Ako zmenilo tvoj život a prístup?

Určite veľmi. Pôsobím v rámci výskumu aj výživovej poradne. Klinicko-vedecké prostredie ovplyvňuje moje stravovanie aj životosprávu. Čím viac človek vie, tým si je vedomejší rizík. Keď pracuje na onkológii a vidí pacientov, rieši s nimi stravu, je si vedomý, že do veľkej miery svoj stav ovplyvniť môže. Samozrejme, sú veci, ktoré neovplyvníme. Vždy sa niečo môže udiať. Robí to so mnou veľa, snažím sa predísť zdravotným komplikáciám.

Čo sa však týka bakalárskeho štúdia, keď sme boli študenti nutričnej terapie, tam sa moje stravovanie začalo výraznejšie meniť. Nosili sme si krabičky na obed s navareným jedlom, na olovrant či desiatu nejakú mrkvu a jablko. Veľa spravila skupinová motivácia, že keď niečo študujeme, mali by sme to aj žiť.

Sú onkologickí pacienti náchylní robiť výrazné zmeny, načúvajú, čo by im vedelo pomôcť

Bohužiaľ, sú náchylní robiť zmeny, ktoré nájdu na internete, prípadne dajú na rady známych, každý chce zrazu pomôcť a radiť. Hlavne v strave, pretože v liečbe a iných veciach nemajú veľmi čo ovplyvniť, a teda strava je oblasť, ktorú sa snažia následne blízki ovplyvňovať najviac. Nie vždy môžu mať takéto zmeny pozitívny dopad. Niekedy, keď prídu pacienti do ambulancie, výrazne schudnú, okresávajú jedálniček bez príčiny. Nejedia mäso, sladkosti, cukor, múku. Toto nie je na mieste, ani na základe nejakých evidence-based informácií z nutričnej terapie. Následne môžu výrazne chudnúť, strácať energiu, čím sa oddaľuje liečba, pretože sa im zhoršuje aj imunita.

Teraz sme zabŕdli aj do populárnej témy. Sú ňou šarlatáni, ktorí ľuďom radia v zúfalej situácii. Ako vnímaš tento protipól?

Niekedy sa nahnevám, inokedy rezignujem alebo sa snažím zachrániť aspoň to, čo sa ešte dá. Veľmi ťažké je ale presvedčiť pacienta, aby veril niekomu inému. Majú strach, čo je prirodzené, preto aj vylučujú z jedálnička rôzne potraviny, zo stravy vyškrtnú väčšinou živočíšne produkty. Snažím sa im vysvetliť, že to nie je na mieste, a presvedčiť pacienta, aby aspoň skúsil úpravu a následne posúdime, ako sa mu zlepší krvný obraz a celkový stav, či bude mať viac sily, chuť sa prejsť a podobne.

Takisto máme rôzne fóra, napríklad Onkoinfo.sk, kde sú vierohodné informácie od rôznych onkológov. Prispela som tam aj ja, sú tam napríklad mýty v oblasti onkológie. Týmto spôsobom sa snažím, aby si pacienti našli cestu a správne informácie, ktoré im môžu pomôcť.

Je to chvályhodné. Aké sú najšialenejšie mýty v tejto oblasti?

Najväčším mýtom je asi cukor, pacienti sa boja, že môže zhoršovať stav, živiť nádorové bunky. Tiež že mliečne výrobky (hormóny a rastové faktory) môžu napomôcť bujneniu. Čo sa týka alkoholu, veľa pacientov vie, že môže byť rizikovým faktorom, pretože vieme, že alkohol je karcinogén prvej triedy, i keď nie všetci pacienti to, samozrejme, dodržiavajú.

Následne výživové doplnky. Veľmi veľa s tým vymýšľajú, objednané aj z druhého konca sveta, výťažky z húb a bylín, ktoré môžu interagovať s liečbou, respektíve aspoň nevieme, čo spravia. Preto sme aj na onkológii vytvorili rad doplnkov stravy, ktoré boli zastrešené mnou a onkológmi, aby to bolo niečo, čo je v ústave dostupné pre pacientov, aby nevymýšľali a zbytočne si neublížili.

Môžeme povedať, že väčšina doplnkov z internetu je falošná, nevieme ani, odkiaľ prišli.

Presne, nevieme pôvod, zloženie, ktoré je veľmi rôzne. My odporúčame iba definované vitamíny, minerály, prípadne stopové prvky, nič iné.

Na druhej strane, dá sa pochopiť, že v boji o holý život sú ľudia schopní riskovať.

Tak, vždy hovorím, že im to nezazlievam. Snažím sa ich pochopiť, rovnako členov rodiny, keď hovoria, ako upravili pacientovi stravu. Pokiaľ ide dobrým smerom, je to fajn, ale ak je pacient ešte viac podvyživený, moja úloha je nejakým spôsobom ho usmerniť a dostať na dobrý smer.

Pozrime sa na niektoré konkrétne fenomény. Už niekoľkokrát si spomínala, že cukor nie je úplne škodlivý. Skúsme mu nájsť racionálnu mieru v bežnej strave.

Cukor je živina, ktorá sa nachádza v ovocí (fruktóza) či v mliečnych výrobkoch (laktóza), čiže cukor nie je niečo, čo sa dá len tak zo stravy vylúčiť, skutočne by sme potom museli obmedziť veľa výrobkov. Kým je ale v sladkostiach, čokoláde, koláčoch, ak je jeho konzumácia nadmerná, môže byť jedným z faktorov nadváhy a obezity. Ak je v tele v nadmernom množstve, mení sa na tuk. Takisto môže prispieť k rozvoju diabetu. Samozrejme, netreba sa ho báť, môžeme si dať koláč aj čokoládu. Sama si rada dám sladkosť. Väčšinou hovorievam, že ak takéto nie ideálne potraviny tvoria do 15 % jedálnička, je to v poriadku.

Posledné roky sú významne démonizované živočíšne výrobky, hlavne mäso. Veľa sa o nich rozpráva, upchávajú nám cievy, vidíme veľa dokumentov, odborníci, svetové osobnosti tvrdia, že všetci zahynieme a planéta bude zničená. Kde je pravda?

Téma mäsa je vždy aktuálna. Čo sa týka environmentálneho hľadiska, obmedzenie jeho konzumácie je na mieste, súhlasím aj ako milovník zvierat, aj terapeut v oblasti výživy. Mäso je prínosné a obsahuje dôležité živiny, konzumácia dva či trikrát do týždňa je v poriadku. Nemalo by sa to s ním však preháňať. Dobré je uprednostniť biele mäso – hydinu a ryby a obmedziť červené mäso a minimalizovať spracované výrobky, ako sú salámy, paštéty a podobne. Zlatý stred je obmedzená konzumácia.

Mäso máme vybavené. Spomínala si už pečivo, mliečne výroby a mlieko. Aké skrýva riziká? V mojej práci moderátora mi bolo už pred 15 rokmi odporučené, aby som sa mlieku vyhol, lebo zahlieňuje plus sa ťažšie trávi. Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že som radu poslúchol a dostavili sa výsledky.

Otázka je, s čím to súvisí. Niektorí ľudia môžu mať intoleranciu na laktózu, čiže enzým, ktorý ju štiepi, je v sliznici vylučovaný menej. Potom sú ľudia, ktorí na bielkovinu kravského mlieka majú alergiu, a teda musia vylúčiť všetky mliečne výrobky. No sú aj ľudia, ktorí nemajú diagnostikovanú laktózovú intoleranciu, ale majú znížené vylučovanie enzýmu, môžu cítiť diskomfort po konzumácii väčšieho množstvo mliečnych výrobkov. Myslím si, že fenomén, kedy by mal niekto slabšiu nádchu či nižšie zahlienenie vďaka vylúčeniu mlieka zo stravy, nie je skutočný.

Ak chce človek vynechať mliečne produkty, mal by ich príjem v strave niečím rovnocenným nahradiť. Ja ich jem a dávam ich do jedálnička aj onkologickým pacientom. Sú dobrým zdrojom vápnika, fosforu, vitamínu D. Nevidím dôvod na ich paušálne vylúčenie. Je však dôležité upozorniť na to, čo je mliečny výrobok. Mali by to byť neochutené, čisté, biele, fermentované výrobky, ktoré súvisia s mikrobiómom, čiže v čreve podporujú zdravé baktérie.

Ako má bežný človek zistiť a vedieť, že ide o kvalitný mliečny výrobok? Citlivosť na cenu je jedna vec, keď vidíme zľavu, často daný produkt uprednostníme, ale takýmto rozhodnutím nemusíme pomôcť nášmu telu. Ako sa v tom zorientovať?

Pokiaľ sa človek snaží vybrať správny mliečny výrobok, treba sa pozrieť na jeho zloženie. Ak jogurt obsahuje mlieko a pridané kultúry, v podstate nie je o čom diskutovať. Jeho kvalita záleží od zloženia a obsahu živín. Existujú biele jogurty, ktoré sú nízkotučné, tekutejšie. Ďalšie, napríklad gréckeho typu, sú hutnejšie a bohaté na dané kultúry plus neobsahujú veľký podiel tuku. To sú tie, ktoré uprednostňujem ja.

Miestami mám pocit, že žijeme v dobe intolerancií. Je to skutočný fenomén, ktorý sa deje, alebo ľudia zvyknú len preháňať?

Diagnostika za posledné desaťročie pokročila. Ľudia chodia na testy a dozvedajú sa dôvody, pre ktoré mali ťažkosti možno aj roky. Často sa stretávam s tým, že pokiaľ sa ľuďom objavia ťažkosti a následne sa diagnostikujú alergie či intolerancie, väčšinou tomu predchádza nejaké zápalové ochorenie, či už žalúdka, tenkého alebo hrubého čreva, ktoré môže dočasne alebo trvácne ovplyvniť vylučovanie enzýmov, následne vznik intolerancie. Problémy nemusia nevyhnutne pretrvávať do konca života.

Pred 10 rokmi tenista Novak Djokovič chytil slinu, začal vyhrávať, darilo sa mu, napísal knihu o bezlepkovej strave, v ktorej opísal svoj prísny jedálniček. Poznám niekoľko športovcov, ktorí sa pokúsili stravovať ako on, vrátane jedného fantastického futbalistu, ktorý najskôr prešiel na vegetariánsku, potom na vegánsku stravu. V priebehu roka však stratil všetko, v čom bol dobrý v rámci športového prejavu. Môže byť tento príbeh odstrašujúcim príkladom pre ľudí, že experimenty s vlastným telom bez diagnózy môžu byť zbytočné, dokonca priniesť úplný opak od očakávaných dopadov?

Do istej miery áno. Záleží, čo človek vylúči. Pokiaľ je to iba lepok, obrovský rozdiel vo výžive nenastane. Skôr vnímam ako problém, že ak ľudia vylúčia iba tak niečo, následne sa nedá úplne zistiť, čím trpia. Pokiaľ má niekto nediagnostikovanú celiakiu a vylúči lepok, bude mu lepšie, ale možno mu ju ani nikdy nediagnostikujú.

Ak ide o radikálnejšie obmedzenia či extrémne formy stravovania, ako je vegánstvo, v prípade, že sa niekto stravoval pestro a konzumoval bežné potraviny, môže nastať veľký rozdiel, ako bolo spomenuté, napríklad vo výkone. Čo sa týka rizika výskytu deficiencií (nedostatku) minerálov, vitamínov a stopových prvkov v tele, ktoré sú zastúpené síce v malom množstve, no zohrávajú úlohu aj pri biochemických procesoch tela, z dlhodobého hľadiska môže nevyvážené stravovanie predstavovať riziko.

Nadviažem na predchádzajúcu otázku o kritike mäsa. Mali by sme byť principiálne všetci vegáni? Pretože túto teóriu počúvam z rôznych strán a veľmi jej neverím.

Nemyslím si to. Sme všeobecne všežravci. Naše telo a enzýmy nie sú nastavené na čisto rastlinnú stravu. No veľa ľuďom, ktorí sa stravujú nevhodne, by vegánstvo prechodne vedelo pomôcť schudnúť či zlepšiť krvné parametre, povedzme, ak má niekto nábeh na cukrovku alebo vysoký krvný tlak a zvýšené krvné tuky. U nich by mohla mať rastlinná strava zdravotný benefit.

Pristavme sa ešte pri komplexnom spoločenstve, ktoré žije v našom tele: mikrobióme. Písali ste o ňom článok aj pre Generali Balans a skúmate jeho prepojenie s kognitívnymi funkciami. Čo hovoria najnovšie štúdie v tejto oblasti?

Snažím sa túto oblasť zapracovať aj do článku a dizertačnej práce. Štúdie ukazujú, že medzi kognitívnymi funkciami a mikrobiómom môže byť súvis, samozrejme, štúdií v tomto smere ešte nie je veľa. Je v začiatkoch, preto ma fascinuje. Opisuje os čreva a mozgu, respektíve súvislosť ovplyvňovania čreva mozgom cez enterálny systém, to, ako môže ovplyvniť peristaltiku, vylučovanie hormónov a ďalších látok.

Ukazuje sa, že práve mikrobióm môže vplývať na dané prostredie, a síce početnosť. Tiež, že baktérie vylučujú látky, ktoré sa môžu dostať cez črevný trakt do krvi a prechádzať do mozgu, čiže môžu ovplyvňovať aj kognitívne funkcie. Je to jedna z hypotéz, ktoré sa snažia vedci vo svete potvrdiť alebo vyvrátiť.

V tvojom výskume to vychádza tak, že hypotéza bude potvrdená?

Do určitej miery áno. Sú tam súvislosti aj čo sa týka biomarkerov kognície, čiže vychádzajú nám súvislosti so špecifickými baktériami, ktoré sledujeme. Niečo sa črtá.

Ešte ma zaujíma, ako prebieha sedenie, keď za tebou príde klient ako za nutričnou terapeutkou.

Ak sa stretávame osobne, prebieha meranie telesného zloženia, potom odoberám výživovú anamnézu. Pýtam sa na všetky zvyky, prípadne ťažkosti, pokiaľ ich klient má. V takom prípade si zväčša donesie aj kópie lekárskych správ, aby som do nich mohla nahliadnuť, prevažne sú to krvné odbery a výsledky alergií a intolerancií. Potom zisťujem, ako prebieha jeho deň aj so stravou, čo sú problémy, ktoré si uvedomuje a sám by ich chcel napraviť. Následne sú súčasťou toho aj slovné odporúčania, takisto aj písomné, prípadne zostavenie stravovacieho plánu.

Čo sa týka samotnej stravy, platí pravidlo, že máme jesť, keď sme hladní, alebo si to treba kontinuálne plánovať?

Pravidelnosť je dôležitá. Často sa stáva, že ľudia nejedia raňajky, nestíhajú, majú neskorý obed, potom už len dobiehajú a večer sa prejedajú. To určite nie je správna schéma stravovania. Avšak ak niekto celý deň sedí a cíti sa plný, nemá potrebu ísť na obed, neznamená to, že musí jesť, pretože je 12.00 a idú všetci. Jedálniček veľmi záleží od životného štýlu. Ak niekto športuje, zje viac ako človek, ktorý sedí. Cítiť občas hlad však nie je zlé.

Fasting je tiež jedným z trendov. Je dobrý, alebo zlý?

Ak niekomu vyhovuje, okej, ale nemôže byť o tom, že sa snažia ľudia dodržiavať 16 : 8, a teda 16 hodín hladujú, no 8 do seba nahádžu horom-dolom. To určite nie je správna forma fastingu. Väčšinou hovorievam, že veľmi záleží na tom, ako vyzerá strava počas 8 hodín, keď títo ľudia jedia. Myslím si, že nie je úplne správny vzťah k jedlu, ak si človek zakazuje zjesť čokoľvek na raňajky, lebo ešte neubehlo 16 hodín. Takéto počínanie môže byť rizikové v zmysle porúch príjmu potravy. Neexperimentovala by som s ním.

Ak má niekto sedavé zamestnanie a chce zhodiť, no musí ostať v robote dlhšie, nevychádza mu čas na fitko. Znamená to, že by mal mať v daný deň upravenú stravu, aby dodržal rovnicu výdaj = príjem kalórií?

Pokiaľ sa niečo také deje pravidelne, je každý deň dlho v práci, veľa sedí, nemá vôbec čas na pohybovú aktivitu, určite by mal prispôsobiť aj príjem stravy, pretože môže dôjsť k rozvoju nadváhy, obezity. Záleží, do akej miery je pravidlom, že sa nehýbe. Ak sa tak deje len ojedinele, nemusí si radikálne upravovať stravu.

Na úplný záver ťa poprosím o tri zlaté rady nutričnej terapeutky. Ako vybalansovať svoj život?

Určite by sa ľudia nemali báť stravovať zdravo, pretože si myslím, že veľa ľudí má strach, že skončia len na šalátoch, budú sa musieť príliš obmedzovať a nebude im jedlo chutiť. Veľakrát sa moji klienti čudujú, čo všetko môžu jesť, a pritom aj chudnú.

Viac a viac sa črtá aj zdravý vzťah k jedlu, kedy by sa ľudia nemali báť vzdať niečoho, čo majú radi, napríklad sladkého. Naozaj, aby sa neprehlboval zlý vzťah k zdravej strave. No ani k tomu, že by mali zjesť niečo nezdravé. To je druhý smer, keď si ľudia dajú koláčik a boja sa, že musia ísť hneď behať. Minule som dala na sociálne siete nejaký donut a ľudia z toho boli v pomykove, že ako je možné, že si dám donut. Prečo by som si ho nedala, keď sa zvyšok stravy snažím zložiť vyvážene? V stravovaní by mala byť vyváženosť.

To boli dve rady. Môže byť tretia koniec alkoholu?

Ale ja si dám tiež občas dobré vínko. Skôr ide o to, aby sme robili všetko s mierou.

Fantázia. To boli na záver skvelé tipy od Petronely Forišek Paulovej. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem aj ja.